Tehotná a zamestnávateľ

Je potrebné oznámiť zamestnávateľovi, že som tehotná? Ak áno, kedy tak mám urobiť? Ako je to s úpravou pracovného času pre tehotné zamestnankyne?

Čo ak mám rizikové povolanie? Môže ma zamestnávateľ preradiť na inú prácu? Kedy nastúpiť na materskú dovolenku?

Thinkstock

Práva tehotnej zamestnankyne

Zákonník práce priznáva tehotným, dojčiacim ženám a tiež matkám do konca 9. mesiaca po pôrode, osobitnú právnu ochranu, ktorá sa prejavuje vo vzťahu k pracovným podmienkam, úprave pracovného času, zákazu výpovede v ochrannej dobe, materskej a rodičovskej dovolenke a starostlivosti o deti.

Osobitná ochrana tehotnej ženy závisí od toho, či zamestnankyňa informovala o svojom tehotenstve zamestnávateľa alebo nie, nakoľko podľa Zákonníka práce sa za “tehotnú zamestnankyňu” považuje iba tá zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 Zákonníka práce).

Kedy informovať zamestnávateľa o tehotenstve? Akú formu zvoliť – postačí ústna alebo je treba písomná? Čo má obsahovať oznámenie o tehotenstve pre zamestnávateľa?

	Prečítajte si viac v článku: Kedy a ako oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi.

Prečítajte si viac v článku: Kedy a ako oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi.

Zakázané a rizikové práce v tehotenstve

Tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe.

Takúto ženu nemožno za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávala práce, pri ktorých sa zistilo možné ohrozenie jej bezpečnosti a zdravia a možné účinky na jej tehotenstvo alebo dojčenie. Zoznam zakázaných prác a pracovísk, vrátane prác a pracovísk so špecifickým rizikom v týchto prípadoch upravuje Nariadenie vlády.

Ak máte rizikové povolanie, či prácu, ktorá ohrozuje vaše tehotenstvo, zamestnávateľ má k dispozícii niekoľko riešení situácie – od dočasnej úpravy pracovných podmienok, preradenia na inú prácu až po pracovné voľno s náhradou mzdy. Tieto riešenia však závisia od možností konkrétneho zamestnávateľa.

	Prečítajte si viac: Zakázané a rizikové práce v tehotenstve a počas dojčenia.

Prečítajte si viac: Zakázané a rizikové práce v tehotenstve a počas dojčenia.

Úprava pracovného času v tehotenstve

Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti (§ 164 ods. 1 ZP). Zákonník práce pamätá na úpravu pracovného času tehotných žien v prípade požiadaviek na kratší pracovný čas, práce v noci, práce nadčas.

– Kratší pracovný čas

Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Zamestnávateľ nemôže tehotnej žene rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne, iba ak by sa s ňou na tom dohodol.

– Práca v noci v tehotenstve

Tehotná žena pracujúca v noci môže zamestnávateľa požiadať a ten je povinný zabezpečiť, aby sa podrobila posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci.

– Práca nadčas

Tehotná žena sa môže zamestnávať prácou nadčas len s jej súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s ňou môže len dohodnúť. To isté platí aj vtedy, ak ide o ženu alebo muža trvale sa starajúcich o dieťa mladšie ako tri roky, osamelú žena alebo osamelého muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Vyšetrenia, tehotenské poradne

Ak vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času, zamestnávateľ je povinný tehotnej zamestnankyni poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom (tehotenské poradne).

Zamestnávateľ však nie je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na návštevu predpôrodných kurzov. Je však možné sa zo zamestnávateľom na poskytnutí takéhoto voľna dohodnúť.

Tehotenstvo a skončenie pracovného pomeru

Ochranná doba je doba, počas ktorej platí zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa. Podľa § 64 ods. 1 písm. c Zákonníka práce pod ochrannú dobu spadá aj doba, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky.

Ochranná doba z dôvodu tehotenstva zamestnankyne závisí od toho, či zamestnankyňa informovala o svojom tehotenstve zamestnávateľa, nakoľko podľa Zákonníka práce sa za “tehotnú zamestnankyňu” považuje iba tá zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 Zákonníka práce).

Avšak, existujú aj výnimky zo zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa.

	Prečítajte si viac v článku Môžem dostať výpoveď, keď som tehotná alebo na materskej dovolenke?

Prečítajte si viac v článku Môžem dostať výpoveď, keď som tehotná alebo na materskej dovolenke?

Materská dovolenka – koľko trvá a kedy na ňu nastúpiť?

Zákonník práce priznáva žene materskú dovolenku v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve a viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.

Žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (v 34. týždni tehotenstva), najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom – táto informácia je podstatná pre ženy s rizikovým tehotenstvom, ktoré z titulu dočasnej práceneschopnosti poberajú nemocenské. Na materskú dovolenku môžu nastúpiť najskôr v 32. týždni tehotenstva (a požiadať si o materské).

Budem mať nárok na materské?

Materské je dávka nemocenského poistenia, ktoré sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa. Vypláca ho Sociálna poisťovňa. Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (v 34. týždni tehotenstva), najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom (v 32. týždni tehotenstva). Ak poistenkyňa porodí skôr, nárok na materské vzniká odo dňa pôrodu.

Pokiaľ ide o podmienky získania nároku na materské, skúma sa, či je žiadateľ o materské nemocensky poistený, resp. či mu trvá ochranná lehota, ak nemocenské poistenie zaniklo. Ďalšie podmienky sú dané podľa toho, či ide o zamestnaného poistenca, resp. poistenkyňu alebo či je to osoba, ktorá má status SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

Výška materského v zásade závisí od vymeriavacieho základu, z ktorého poistenkyňa platí poistné na nemocenské poistenie. Vymeriavacím základom zamestnanca je zjednodušene hrubá mzda.