Bolesť, bezmocnosť, panika, krik, hluk a chaos. Biele postavy alebo taxikár ;-). Strašné utrpenie a príšerný bolestivý výraz v tvári. To je pôrod, ktorý vídame v médiách. A vždy na chrbte, v posteli a bez pohybu. Záchranári v bielych plášťoch prídu na poslednú chvíľu – často už po druhej prudkej kontrakcii, ktorá hlavnú hrdinku prelomí v páse a odstránia toho divocha, ktorý jej spôsobil smrteľnú úzkosť. 😉
Mám v mysli zarezanú jednu reklamu. Netuším na čo bola. Vždy, kde som ju videla, stúpol mi tlak a srdce sa mi rozbúchalo.
Je tesne po pôrode, matka leží v pozadí na pôrodnom stole, sama, ešte s nohami roztiahnutými a hľadí na milú sestričku. Sestričku, ktorá s láskou objíma jej dieťa a túli sa k nemu!!! A nám všetkým, za televíznou obrazovkou ukazuje aké je úžasné a krásne. Ešte teraz ma mrazí. (viem viem, bola to len reklama…)
Pôrod v médiách je podľa mňa sociálna dráma.
Žien som sa opýtala, ako vidia obdobie tehotenstva pôrodu a starostlivosti o dieťa ony. Podobne. Najmä obraz pôrodu je nezlučiteľný napríklad s pohybom. Mnohé ženy majú predstavu, hojne podporovanú médiami, že keď pôrod začne, treba rýchlo, najlepšie pri prvej kontrakcii bežať do pôrodnice. Tam ich uložia do voňavej postele a budú čakať a čakať a čakať, až kým nepríde milý lekár a „dieťatko nevyberie“. Za strašných bolestí samozrejme.
Ešte väčšiu škodu dokáže narobiť, keď hviezdy svetového mena ospevujú cisárske rezy alebo epidurál.
No ktoré by sme sa im nechceli podobať? Zabúdame však pritom, že tieto zákroky nie sú len a len dobré. Že existuje i riziko, komplikácie, o ktorých už hviezdy nepovedia.
Naproti tomu tehotenstvo a šestonedelie sú úžasné obdobia, keď mamička výborne vyzerá, má skvelú náladu a super pleť. Krásne vlasy jej voňajú kadečím fajnovým, dieťatko má najlepšie plienky, najkrajšie hračky, zdravo sa vyvíja a celú noc spí. A pije kvalitné umelé mlieko, ktoré mu odporučil špecialista.
Trošku preháňam, ale nepozerám telenovely. Iba reklamy medzi filmami sa mi vryjú do pamäti. 😉
Susedkovské a babičkovské poradenstvo „opravuje“ pohľad médií na šťastné šestonedelie.
Niekedy tie dobré osoby zachádzajú až do zastrašovania: „Veď počkaj, keď sa narodí… Nebudeš vedieť kedy ísť na záchod a nebudeš mať kedy jesť. A stále bude revať. Ale nieže budeš dieťa vyberať z postieľky a brať na ruky. Rozmaznáš ho!“
Nič nie je len čierne alebo biele. Našťastie už máme, my ženy možnosť nazrieť aj za roh. Ešte že máme tieto mamičkovské portály a časopisy, ešte že máme dosť rozumu.
Občas keď sa dozvieme o krásnom prirodzenom pôrode, odložíme ho v myšlienkach akosi bokom. Prečo? Och, taká nuda! Nič dramatické, nič zaujímavé, nič vzrušujúce. Obyčajný pôrod. Ale každá zo žien, ktorá to prežila vám povie, že práve to bolo to úžasné krásne a dramatické. 😉
Samozrejme, nie každá mamička vchádza do materstva s predstavami mediálnych pôrodov.
Väčšinou prevláda radosť z otehotnenia zmiešaná so strachom z neznámeho. Každá žena prichádza s množstvom rôznorodých spomienok a obrazov, nielen tých z médií, ale i spomienok jej blízkych priateliek, rodiny apod. Aj vlastné skúsenosti ovplyvňujú jej pohľad „na vec“. Nazdávam sa ale, že všeobecný spoločenský postoj k pôrodu a obdobiu pred a po ňom ženy výrazne ovplyvní.
Ešte ťažšia práca je v tomto prípade s oteckom, ktorý nemá, tak ako žena, intuitívne konanie a snaží sa partnerku vmanipulovať do klasického rámca „uznávaného spoločnosťou“. V takom prípade je nutné opatrne, nenásilne a stále dookola vysvetľovať a nastavovať zrkadlo.
Neberme za svoje všetko, čo kde vidíme alebo čo nám kto povie.
A preto… Užívajme si tehotenstvo tak ako k nám prichádza. Ak nám je zle, je to tak. Snažme sa s tým niečo robiť. Ak nám je dobre, dajme to svetu najavo.
Počas pôrodu sledujme svoje telo a zabudnime na všetko ostatné. Každý pôrod je iný, ten váš môže byť skvelý.
A šestonedelie? Je to náročné obdobie, veľmi krehké, ale zároveň nádherné. Nesnažme sa všetko stihnúť, čas je relatívny, nikde sa neponáhľajme. Ani počas tehotenstva, ani počas pôrodu ani po ňom.
A nesnažme sa zariadiť si život podľa reklám. Svet v nich je iný ako ten náš. 😉
PS: i vy zas budete krásne usmiate a spokojné a vaše dieťa RAZ prespí celučičkú noc…
“Ešte ťažšia práca je v tomto prípade s oteckom, ktorý nemá, tak ako žena, intuitívne konanie a snaží sa partnerku vmanipulovať do klasického rámca „uznávaného spoločnosťou“. V takom prípade je nutné opatrne, nenásilne a stále dookola vysvetľovať a nastavovať zrkadlo. ”
Tu by som rád nastavil zrkadlo. Dúfam, že sa mi to podarí nenásilne. :-)) Takéto vety v médiách (článkoch) posúvajú iluzórne a zbytočne mužov do polôh, v ktorých sa nenachádzajú…
adrianka,
blahozelam vam k dvom krasnym dcerkam i k zazitkom.
jedna moja priatelka rodila vo francuzku a presne i na nu sa tak divali ako “na prirodny ukaz”
najprv si suskali, ze to je ta “prirodna zena z vychodneho bloku” a potom ked porodila, tak okolo nej vsetci s uzasom a nadsenim obskakovali… este dovtedy nezazili uplne prirodzeny porod.
ale nastastie, na rozdiel od niektorych nasich porodnic jej to bez problemov umoznili.
Prave drzim v naruci svoju 4mesacnu dceru. Prisla na svet prirodzenou cestou, bez epiduralu a vsakovakych pomocok. Narodila sa v Luxembursku a vsetky kolegyne v praci sa na mna divaju ako na prirodny ukaz, ze som sa dala na dobrovolne muky Prva dcerka sa narodila v Irsku, po 16hod. hroznych kontrakcii som skusila plyn, nepomohol. Po 18hod. epidural, to uz bolo lepsie a nastastie po 20hod. to mala vzdala a rozhodla sa vyjst zo svojho utulneho brlozku. Obe skusenosti boli neuveritelnym zazitkom, no najma pre to, ze ma nikto nechcel strihat, holit, vyprazdnovat, vyviazovat, nedat mi jest a pit a podobne vymozenosti, o akych citam na slovenskych diskusnych forach…