ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
RodímePôrod

Bu bu bu pôrod

 Ľuba Lapšanská   26.02.2018   31

...a tak dumám nad tým, prečo sú ženy vystrašené.

Prečo každá jeden a pol tá budúca matka ide do pôrodnice s malou dušičkou? Prečo pôrod nevnímame (ešte pred jeho začiatkom, keď sme ho nezažili) ako čosi krásne úžasné zázračné?

Prečo tam, mnohé z nás, ideme s trasúcimi sa kolenami a vyplašenými očami?

iStock

 

Keď som čakala prvé dieťa, a to vôbec nemalo záujem otočiť sa správnym smerom, teda ako sa na dobrú bytosť patrí dole hlavou, absolvovala som veľa návštev, vypočula si mnooooooho príbehov a asi tri z nich (aspoň z milióna :-), preháňam... ) boli pozitívne.

Zbytok? ... Čistá panika.

Raz som bola na návšteve u bývalej spolužiačky, s ďalšou bývalou spolužiačkou :-) a keď som ich tak mala pokope, tak som si konečne všimla rozdiel.

Janka, ktorá mimochodom chcela študovať herectvo, krásna žena s obrovskými očami mi vysvetľovala, aké to je príšerné rodiť dieťa. Že cisárskym je to ooooooomnoho pohodlnejšie a ľahšie, ako hovorila jej sestra. A keď na mňa vypúlila tie okále, zdalo sa, že porodím u nich v obývačke, len tak pre istotu dva mesiace skôr. Veď možno to ešte nebude tak bolieť, keď je bábo maličké.

Do debaty sa ale našťastie pripojila Dada. V pohode porodila dve štvorkilové deti a nič sa jej na tom nezdalo príšerné. Dokonca ani to, že mala odveky chlapčenskú postavu a cca 46 kg aj s bedničkou paradajok v ruke. Uf, tak som si na pár sekúnd vydýchla.

Kým Jana nezačala s podrobnosťami. Musím povedať, že jej negativizmus vo mne veľa zanechal. Len opatrne sa na povrch pretláčali Dadine príjemné slová a nevládali sa brániť tým otrasným. Vždy, keď som si predstavovala ako držím bábätko v rukách, mi do toho vošli scény ako z Hitchkoka.

Thinkstock

 

Prečo? Prečo? Prečo?

Je to zvláštne, ale my ľudia sa dáme ovplyvniť zlými vplyvmi veľmi ľahko. Skúsim na to poukázať pokusom, ktorý robili na malých deťoch.

Deti sedeli v jednej miestnosti, kde pozerali záznam z miestnosti vedľa. V tej bolo veľa hračiek a figurantka si vybrala veľkého maca, ktorému sa láskavo prihovárala, hladkala ho, túlila... Potom deti po jednom vpustili dnu, medzi tie hračky. Iba 20% detí túto jej činnosť zopakovalo.

Po čase znova deti „zízali na telku“ a figurantka sa do maca –chudáka – pustila sprudka. Bila ho, búchala, kričala naňho. Neuveríte, ale tento jej výkon zopakovalo 80 % z tých istých detí!!!

Nechcem sa zamýšľať prečo je to tak. Chcem tu len skonštatovať, že to tak proste funguje. Keď mi sto matiek povie, že pôrod je otrasný, budem to – s najväčšou pravdepodobnosťou - tvrdiť tiež. Ibaže...

Ibaže by som si vytvorila vlastný názor, veď už nie som dieťa, a pokúsila sa nad tým zamyslieť. Hm, zamyslieť možno nie je celkom ten správny výraz. Prežiť a potom skonštatovať: „Hej, trochu to bolelo. Miestami by som bola radšej v pralese medzi ľudožrútmi.... Áno, zubár je tiež odporný. Ale v konečnom dôsledku... Bola to úžasná príležitosť, nádherná chvíľa a keď som sa ponorila sama do seba, priam extáza.“

Skúste sa počas pôrodu ponoriť do seba.

Vnímajte svoje telo a jeho signály. Spojte sa so svojim dieťatkom. Je to ozaj úžasné a neopakovateľné. Užite si to! (Znie to divne? )

Tak opakujem... Áno, užite si to! Koľkokrát budete rodiť? Jeden? Dva, tri, možno štyri krát za život. Kedy inokedy pocítite tú obrovskú silu v sebe? Kedy inokedy pocítite to nekonečné sebavedomie z ťažko vykonanej ale nádhernej „práce“?

Kedy inokedy vám bude jasné, že príroda to vymyslela dokonale? Kedy inokedy sa vám naskytne príležitosť tak intenzívne sa venovať svojmu telu, svojim pocitom a svojmu dieťatku?

Psychicky ani fyzicky už nikdy viac. Ibaže by ste sa rozhodli mať ďalšie bábätko. :-)

Thinkstock

Nooo, a potom som porodila. Cisárskym rezom.

To bolo strašné. :-) Maličký sa nechcel zahrať na netopiera ani chvíľu. Ale neľutujem, nebanujem. Pri ďalšom, normálnom pôrode, som prežila nádherné pocity, vydobyla som si pôrod podľa svojich predstáv (aspoň na 90% :-) a všetko som si vynahradila.

Druhý pôrod som očakávala s nadšením, radosťou, plná vzrušenia z toho aké to bude. Bolo to úžasné. Nie ľahké, ale úžasné. Dokonca si myslím, že keby to bolo príliš ľahké, tak mi také sebavedomie nenarastie. :-)

A ako matka viem, že do pôrodnice sa ide s malou dušičkou,

lebo to nepoznáme. A ešte preto, lebo počúvame otrasné historky mnohokrát zveličené. Nie, netvrdím, že pri vašom pôrode bude všetko skvelé. Ale VY! budete úžasné. VY porodíte dieťa, nech sa naokolo deje čokoľvek. Vy a vaše dieťatko to zvládnete. Najmä ak budete pozitívne myslieť.

Urobte si pre seba a vaše bábätko v pôrodnici vlastný priestor. A myslite na to, že pôrod je intímna záležitosť. Všetci naokolo sú tam iba na to, aby vám v prípade núdze pomohli. Ostatné zvládnete samé. A potom... Hovorte svojim priateľkám o svojich pocitoch, o kráse pôrodu, o nekonečnej sile. Všetky tehotné vám budú vďačné.

Zamyslite sa nad tým, aké to bolo, keď ste dieťa čakali. Aké ste mali pocity, keď vám niekto rozprával strašidelné historky a naopak, keď ste stretli dobrú a inteligentnú dušu, ktorá na to išla pozitívne. Čo bolo pre vás lepšie? Čo vás viac povzbudilo? A čo myslíte, čo chcú počuť tehuľky?

Veď rodiť je nádherné...

Želám vám teda veľa príjemných slov a pozitívnych myšlienok. :-)

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.8 z 5. Celkom 67 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Ľuba Lapšanská

Najprv učiteľka v škole, potom v škôlke a napokon dula. Pekne postupne.Tento portál má toľko rokov, ako môj najstarší syn. Objavila som ho práve v čase, keď sa narodil. Dnes ich mám už troch. A rastú spolu. A ja s nimi.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Zuzka napísané 30.09.2015 23:07

Zrdoenie nového života je nádherné,no bolestivé, to patrí k tomu. Viaceré ste tu písali o ťažkom porode, a že tie, ktoré mali porod rýchly a ľahký, nechápu opačnú stranu. Aj ja som mala brurus porod, 16 hodin, napojená na oxytocíne a MUSELA SOM LEŽAŤ, žiadne prechádzadnie, hopsanie, predýchavanie v sprche. A viete čo??? Tá bolesť, to hnusné šitie, ktoré bolelo ako tisíc čertov, to všetko som hodila za hlavu, lebo sa stal zázrak, hneď ako malý zo mna vyšiel. Zázrak menom nový život, ktorý som mu venovala ja a preto to bolo nádherné. Všetko je o mysli, o tom, ako sa na to pozeráme, či necháme bolesť nás premocť a nepresvedčíte ma o opaku smile

Zuzka napísané 30.09.2015 23:07

Zrdoenie nového života je nádherné,no bolestivé, to patrí k tomu. Viaceré ste tu písali o ťažkom porode, a že tie, ktoré mali porod rýchly a ľahký, nechápu opačnú stranu. Aj ja som mala brurus porod, 16 hodin, napojená na oxytocíne a MUSELA SOM LEŽAŤ, žiadne prechádzadnie, hopsanie, predýchavanie v sprche. A viete čo??? Tá bolesť, to hnusné šitie, ktoré bolelo ako tisíc čertov, to všetko som hodila za hlavu, lebo sa stal zázrak, hneď ako malý zo mna vyšiel. Zázrak menom nový život, ktorý som mu venovala ja a preto to bolo nádherné. Všetko je o mysli, o tom, ako sa na to pozeráme, či necháme bolesť nás premocť a nepresvedčíte ma o opaku smile

Sarah197 napísané 17.02.2012 14:35

Noo,precitala som si vsetky prispevky a mam komentar takyto:

 

Zeny,ktore rodia bez problemov,tym to pride nadherne,no bohuzial je medzi nami vacsina zien,ktore maju problemy a tie to vidia inac,a ja patrim medzi ne.Moj porod bol vyvolavany,ked prisli kontrakcie tak neboli,ze pauza ,bolest,pauza...bola to jedna kontrakcia za druhou,cize som nemala cas sa vydychat,trvalo to dlho i ked nie az tak ako maju niektore zeny 20 hodin a podobne,to klobuk dolu.Ja som mala 8,5 hodinove kontrakcie a myslela som,ze okusem tu kozu na ktoru ma dali.Takze nebudem rozpisovat bolesti,ale to,ze nastal problem a mala nemohla prejst cez panvu.Doktor nevedel co ma robit,tak volal primarovi,no cista fraska.Nakoniec predsa len mi pomohla sestricka a zatlacila poriadne na brucho a mala vybehla aj s placentou,no nedychala.CHvalabohu ju ozivili.Potom si pamatam len velku bolest,sice ma napichali niecim,ale citila som vsetko,zasivali ma tristvrte hodinu...na sale som bola 2 hod.doniesli mi malu,ale mala som take bolesti,ze som sa nevladala ani usmiat.Ked ma peviezli na izbu,museli mi zas pichnut nieco od bolesti,lebo som mala triasku,tak sa mi zacala stahovat maternica,potom ma cievkovali,lebo som nemohla prejst ani na wc.Malu mi nosili na kojenie viackrat za den,ale vzdy ju zobrali,lebo som mala problem postarat sa sama o seba,nie ste o nu,Az na treti den som si ju uz nechala pri sebe,ale mala som co robit,aby som ju v tym velkych bolestiach prebalila,denne som zjedla aspon 3 ibuprofeny.Doma to bolo este horsie,nemal mi kto pomoct,manzel cele dni v praci,mala som depku a mla stale plakala cele dni,vobec nespala ako ostatne deti,cele dni som ju len kojila a utesovala,za den som zjedla maximalne cokoladu,nemala som sa kedy ani najest.Toto trvalo asi pol roka,potom sa to zacalo zlepsovat a mala spala aspon 1 hodinu denne a vtedy som bola stastna ako blcha.Teraz cakam druhe dietatko,tesim sa na nu,ale ked si predstavim ten porod a vsetko okolo,tak je to vselijake,len nie nadherne.A tiez som si myslela pred porodom,ze zbytocne ma strasia,nemoze to byt take zle,bohuzial realita je ina.Samozrejme zavidim vsetkym zenam,ktore maju lahke porody ale potom nechapu ani matky ako sme my.Kamoska mi vravela,ze to nic nie je,ze trhanie zuba je horsie,ano ked pride do porodnice,rodi do hodiny,je bez nastrihu,neboli ju maternica a podobne.Takze nestrasim svoje kamosky,len im vzdy poviem,ze kazda mame iny porod,niekto lahky a niekto velmi tazky a bolestivy.Ked niekto povie pravdu o svojich pocitoch,to neznamena,ze chce byt zaujimavy,len povie pravdu...

Jana napísané 19.02.2012 15:18

Mila Sarah, po precitani tvojho prispevku by som ti odporucila mat pri porode DULU a bude to neporovnatelne.Skus nad tym popremyslat.

www.duly.sk

Prajem krasny den.

Ali222 napísané 13.04.2016 12:50

No ani sa necudujem, ze mate take otrasne zazitky, mile damy, ked idete na porod maximalne nepripravene - ako ovce, dufajuc, ze lekari za vas porodia a nasledne sa nechate nadopovat oxytocinom, skakat si po bruchu pomaly a ste jak nesvojpravne handrove babiky. Teraz tu laskavo nestraste prvorodicky vasimi hororovymi scenami a nabuduce si pripravte porodny plan a nenechajte sa zmanipulovat ani zastrasovat personalom, rodite vy, nie oni a vy sami najlepsie citite, co na vas posobi dobre a co nie.

Kat napísané 02.02.2012 22:12

Ja si tiez myslim, ze vela zavisi od pristupu personalu - nieco v tom zmysle ako napisala Shamka. Ja som zazila dva porody a ten prvy bol uplne najotrasnejsi zazitok mojho zivota - narabali tam so mnou ako s kravou na bitunku, dostalo ma to do takej paniky, ze ma cely cas neovladatelne triaslo - normalne az nadhadzovalo, ze mi museli sestry drzat az v jednom okamihu nohy, aby ma mohli vaginalne vysetrit, samozrejme ma nadopovali oxytocinom atd...fakt som bola prestrasena a vobec som neverila, ze to dieta dokazem porodit. Ku koncu som uz z poslednych sil takmer na kolenach prosila sestry, ze nech sa prihovoria nech mi spravia cisarsky, lebo ze ja neverim, ze to dieta dokazem porodit - a skutocne som neverila - bol to hrozny pocit - total na dne, ze to fakt nedokazem. Nakoniec mi museli sestry tlacit na brucho a tak mi babo vytlacili. Po porode som mala riadnu depresiu a az do druheho porodu som sa citila menejcenna, ze som nedokazala porodit vlastne dieta, ze som bola uplne neschopna.

Druhykrat som rodila v zahranici a bol to jeden z najuzasnejsich zazitkov mojho zivota!!! Samozrejme, ze to bolelo a nebolo to lahke, ale bolo ku mne pristupovane uplne inak, akoze ja som ta, co to zvladne a oni su tam len ako pomocnici. Nerobili nic proti mojej voli, zaobchadzali so mnou dostojne, ako s ludskou bytostou. Verila som si a bola som silna, vsetko slo vyborne a po porode som bola na seba neskutocne pysna, ze som sama dokazala vytlacit svoje babatko. Bol to naozaj uzasny a krasny zazitok.

Keby som mala znovu rodit na Slovensku, myslim si, ze by som sa asi znovu velmi bala - nie kvoli tomu, co hovoria ine zeny, ale bala by som sa toho, co so mnou zase budu robit v nemocnici a ja sa budem citit uplne bezmocna, tak ako som sa citila prvy krat.

LeupoldEst napísané 29.08.2010 02:36

pretty cool stuff here thank you!!!!!!!

Adriana napísané 08.02.2010 16:48

Lubi ja len premyslam, co je intimneho na 10doktoroch na vizite, x-osobach s ktorymi tehotna musi prist do kontaktu...

 

asi som "ina" ale intimitu vnimam inak

to je i dovod obav z porodu, vacsina zien, ktore maju vzdelanie a maju obavy sa neboja porodu ako porodu - bolesti, ako to prezit

 

ale to ako prezit "tu neintimnost a to ako je legitimne v nasej spolocnosti, ze sa zeny vysetruju a de facto stale i rodia ako kravy a to bez pardonu"

 

...ale chapem zenske hormony su fajn vec a asi to vedia "zaobalit" do toho pekneho, co si clovek chce pamatat a odniest ale inak....ja poznam v svojom okoli x- zien, vsetky su ine...ziadna z nich ma nesla strasit a ziadna z nich si nic nevolila dobrovolne....kazdopadne kazda ma v sebe moment ....toho, co ju v nemocnici prekvapilo.....co ju sokovalo...z coho jej bolo do placu.....obvykle sa to tyka pristupu ludi, ktory tam pracuju a ktori cas od casu radi zneuzivaju svoju poziciu...a rada by som verila, ze iba preto, ze je to rutina, i ked si niekedy myslim, ze ich skor ponizovanie zien vizitou....kde si nastupia desiati a damy ich cakaju s roztiahnutymi nohami aby sa mohli pokukat, ci to postrihali a posili dobre bavi....a co je teda na tomto intimne?

 

nevieem.

Eek

schamka napísané 09.11.2008 18:23

Ja sa tomu strachu ani necudujem - ved postoj tych, ktori asistuju pri porode (porodnikov, p.asistentiek a sestriciek), je taky, ze to zena nemoze sama zvladnut, ze musia zasiahnut, aby tomu pomohli, aby to popohnali, aby nieco zachranili. Ktora zena by sa potom nebala?

Ale my sme sa tak narodili, ze vieme rodit. Ake pravdive su tie slova o tom, ze ostatni maju len pomahat, ale rodime my zeny. Sme to my, kto to dokaze! My privadzame deti na svet a ostatni na ten zazitok mozu len zavidiet.

Zial, na Slovensku ucta k porodu, rodicke a narodenenemu babatku nie je bezna. Malokto da najavo zene, ktora porodila dietatko, ze dokazala nieco uzasne, malokto jej prejavi uctu. Radsej ju ponizuju hromadnymi vizitami a sikanuju nezmyselnymi prikazmi a zakazmi o tom, ako moze manipulovat s vlastnym dietatom. Mame to pomylene - tvarime sa, ze za nas rodia lekari a hnevame sa, ze to boli nas a nie ich. Tvarime sa, ze to dieta patri nemocnici.

Moj prvy porod sa skomplikoval a maly siel von vakuovou pumpou, napriek tomu to bol nadherny zazitok so stavmi skutocnej extazy. Druhy porod bol vcelku rychly a napriek poraneniam, nemam dovod tvrdit, ze je to nieco otrasne.

Viem, ze bolest a poranenia k porodu patria, a asi aj vdaka tomu to beriem ako krasny zazitok, po ktorom si mozem s hrdostou povedat "JA SOM TO DOKAZALA!" Big Grins

Anna napísané 30.10.2008 17:25

Žasnem, koľko žien opisuje pôrod ako niečo úžasné, dokonalé. V celom svojom okolí poznám iba 2 ženy, ktoré to prežívali v pohode. Ďalšia minimálne stovka bola viac či menej nespokojná, ubolená... Ja mám tiež 2 spontánne pôrody za sebou a vôbec, ale vôbec to nebolo nič úžasné. Tie posledné hodiny či minúty boli neuveriteľne bolestivé. Osobne som väčšiu bolesť nezažila. Roztrhaná som bola až po konečník a mala som s ním problémy ešte niekoľko rokov. Je pravda, že príroda to zariadila tak, že keď žena chce veľmi dieťatko a teší sa na neho, tak veľmi rýchlo na tú bolesť zabudne, zatlačí do úzadia a teší sa už iba zo zdravého bábätka. Poznám aj pár žien, ktoré má iba jedno dieťa a ďalšie nechce práve z dôvodu zle prežitého pôrodu. O chvíľu idem rodiť tretíkrát - prvýkrát pomocou epidurálky. Dúfam a verím, že aj ja si užijem pôrod tak, ako vy ostatné, ktoré ho chválite.

tan napísané 30.10.2008 13:52

Veeeľmi pekný článok.

Ja som vždy prateľky alebo osoby ktoré mi chceli porozprávať zážitky z tehotenstva a pôrodu hned upozornila že nechcem počuť nič negatívne a odstrašujúce.

Preto som sa na pôrod tešila, brala som to ako nový zážitok a tešila som sa na to čo ma čaká a hlavne že konečne uvidím toho nášho krtka. Keď mi odtiekla voda, natešená som volala mužovi do práce a len som ho ukľudnila nech si ešte v kľude robí, že mu zavolám keď sa osprchujem, oholím, nachystám...

Všetko išlo super, ale prestala som sa otvárať a drobec bol na mňa príliš veľký (4080g, 53cm) tak som skončila pod nožmi. Priznám sa že to bolo úplne v pohode, jediné čo bolo otrasné bola bolesť a závrate na druhý deň keď som sa mala postaviť. Ale všetko prešlo vždy keď mi doniesli chlapčeka. Mlieko sa mi pustilo hned na druhý deň a na ďalší som si už malého vypýtala k sebe už na stálo.

Pravdepodobne budem mať indikovaný cisársky aj pri ďalších pôrodoch, pretože mám úzku panvu, ale už teraz sa teším na ďalšie dieťa.

natunka napísané 29.10.2008 17:03

Váš komentárahoj.Ja mám za sebou 3pôrody.Najčerstvejšie zo začiatku tohto roka smile Pri prvom som sa bála naozaj,bola som mladá a nevedela som čo ma čaká,no bol to nádherný pocit.Mala som určite šťastie,lebo som mala všetky 3pôrody rýchle a ľahké a boli to skoro 4 kilové deti smile Takže babenky hlavu hore a želám každej pekný pôrod Big Grins

aaa napísané 28.10.2008 23:29

Článok je veľmi krásny, žiaľ ... kebyže ma ešte niekto presvedčí o kráse a užívaní si pôrodu v BA Mr. Green ... Môj sen je ísť do BS, ale náš chlapček je KP, má trošku menej vody, takže je aj menšia pravdepodobnosť, že sa otočí (sme už v 33.týždni) - a cisárskeho sa strašne veľmi bojím (hlavne mám obavy zo zrastov, už na toto bábo sme čakali vyše 2 rokov a chcem ďalšie) + je mi nepríjemná predstava, že by ma mali "krájať" pri vedomí (keďže celková anestéza nie je až tak dobrá pre bábätko). Zatiaľ pozitívne dúfam, že napriek všetkému sa drobec stihne otočiť a budeme si to môcť aj my užiť Cool . Verím si, chcem sa pokúsiť počúvať moje telo, chcem vyskúšať moje sily a chcem sa tešiť pri narodení nášho drobčeka Big Grins ! Žiaľ, o BA mám z internetu predstavu, že je to dosť neosobné a pôrody sú vraj vedené dosť medicínsky Neutral . Som z toho dosť zmätená a neviem sa zmieriť s cisárskym a ani "prirodzeným" pôrodom v BA Confused . Možno to nakoniec dopadne oveľa lepšie zwinker .

Martina z MT a m napísané 29.10.2008 09:19

ako pomoct otoceniu babatka, bolo rozoberane napr. tu

forum.rodinka.sk/viewtopic.php

Miriam napísané 28.10.2008 20:22

Váš komentárAhojte všetky mamičky a budúce mamičky.Ja mám za sebou dva pôrody a obe boli nádherné.Svoje si musí vytrpieť každá mamička,no to,čo uvidíte potom je niečo krásne a zabudnete na bolesti,ktoré boli pred tým.Ja som na prvý pôrod išla len čo som mala pár hodín kontrakcie,lebo som nevedela,čo ma čaká,ale strach som nemala,lebo som nevedela,čo to pôrod je.Trvalo t trošku dlhšie,ale bez komlikácií.Na druhý pôrod som prišla a bola som otvorená na 4 prsty,lebo doma som čakala do poslednej minúty.Manžel skoro nestihol prísť domov a ja som mu volala,že máme syna.Nechcel tomu veriť,lebo to bolo hrozne rýchlo.Takže ak vám niekto vraví,aký je pôrod hrozný a ťažký,neverte tomu.Pravdu má len tá,ktorá má nejaké problémy,ale inak to nie je nič strašné.Všetkým vám držím palce.A nebojte sa.Ako potom chceme zvýšiť počet detičiek ak sa budeme báť?

UBOLENA napísané 28.10.2008 17:20

AHOJTE mamicky,citala som vase prispevky,ale asi ste mali lahke porody,ja som mala vyvolavaci porod a rodila som 22h.ziadna epidural,ziadne infuzie,proste nic,a maly nakoniec isiel ZVONOM,ak ste niekto takto rodil,tak vie o co sa jedna,ja nehovorim ze kazdy porod je zly a niektore su lahucke porody,ani sa nevie pomalicky ako sa narodi dietatko,nastrih som ani necitila,ked ho somna tahali zvonom,sitie som mala omrtvene tak to bolo super,pri siti som si citala casopis mama a ja :-),kupelku som vydela len 3 krat za ten cas,lebo som musela byt stale na monitore,tak akoze prenich to bolo normal,ved ich nic nebolilo,ale my zerny si to musime vytrpiet,teraz cakame druhe a velmi sa bojim ze budu komplikacie a ze porod bude tazky,tak sa majte krasne,Anka

Kaťuša napísané 28.10.2008 16:01

tiez som uz absolvovala 2 prirodzene porody (v tesnom zavese za sebou-so 14 mesacnym rozdielom)....a ziadne horory sa nekonali. pred dvoma mesiacmi mi operovali slepak a musim povedat, ze by som radsej brala hoci aj tri porody, ako takuto operaciu. skutocne sa cudujem niektorym zenam, ktore koli strachu z prirodzeneho porodu idu radsej rodit cisarsky. (nic proti tym, ktore tak musia urobit zo zdravotnych dovodov.)

pehava napísané 27.10.2008 22:21

Babule, ja to mám za sebou šesťkrát a ani jeden sa nedá zabudnúť. Sú veci, ktoré sú síce náročné, ale aj výstup na Mount Everest je drina... a všetci horolezci sa tam chcú dostať napriek tomu - lebo to stojí za to! Mne moje deti za to stáli a stoja. Nemenila by som za žiadny cisársky rez, anestézu ani nič. Možno som tiež "krava sprostá", ale radšej byť prirodzená krava, ako umelá tráva... :-)

Zlatica Thumová napísané 26.10.2008 22:07

Drahé žienky,tak tento článok je u mna zásah do čierneho. Ja mám už pôrod štastne za sebou a bolo to to najlepšie a najkrajšie čo som v mojom živote urobila. Lenže to čo som prežívala pred ním, bolo stašné. Zo všetkých strán som počula,aký je pôrod hrozný,čo všetko otrasné ma pri nom čaká/klistír,nástrih,šitie bez umrtvenia,atď./ Dopadlo to tak,že som mala nie popôrodnú depresiu,ale predpôrodnu. Bala som sa tak veľmi,že som si ochotne zaplatila sukromnú pôrodnicu, pôrodnika, bola som si vsetko dopredu obzriet,co sa dalo mala som nastudovane a aj tak sa mi triasli kolena. Nakoniec som skonštatovala,že som mohla mať pár tisíc ušetrených,pretože nič z toho čo som počula sa pri mojom pôrode nekonalo. Malý nas vsetkých troška potrapil,ale bolo to super.

paulamaria napísané 25.10.2008 22:11

Váš komentár

hoci som rodila v 1992 a 1995, vládla v pôrodnici šikana, "pásová výroba", vykachličkovaná otrasná vzdycháreň a dve hodiny po všetkom som ležala na chodbe, kde kolegyne budúce rodičky vítali návštevy. bolo to hrozné. napriek tomuto - na pôrody som sa vyslovene tešila, veľmi dôležité bolo pozitívne naladenie, cvičila som gravidjogu - perfektná vec, každú kontrakciu som vnímala ako ďalší krôčik k tomu, že toho malého drobca konečne privítam na svete, že je zasa o kúsok bližšie. spoliehala som sa sama na seba, verila som si a naozaj som vcelku vlažný personál vnímala ako niekoho, kto je pri ruke, keby dačo. fakt babenky, príroda to zariadila tak, že toho maličkého človiečika dokážeme vynosiť a porodiť v pohode, takže žiadne depky, zvládame to.

netopier napísané 25.10.2008 21:53

Váš komentár

kravy sproste

zuzkall napísané 24.10.2008 21:40

Môj prvý pôrod sa konal 25.6.2008 takže ho mám ešte v čerstvej pamäti. Môžem potvrdiť, že veľa ľudí sa ma priamo úmerne s mojím rastúcim bruchom pýtalo, či sa nebojím pôrodu. Vždy som odpovedala, že sa nebojím. Sama som vtedy nechápala, prečo, ale naozaj som sa nebála, hoci to bola vec, ktorú som ešte nezažila. Nebála som sa ani deň pred pôrodom (vedela som, že to bude 25.6., mala som dohodnutý programovaný pôrod), tešila som sa na dieťatko. Nenavštevovala som ani psycho-profylaktickú prípravu (nevravím, že je to zbytočnosť, no ja som to nepotrebovala), ale veľa som čítala - o pôrode, o výbere pôrodnice, o správnom dýchaní, o dojčení... - takže som teoreticky vedela, čo sa bude diať a verila som si. A mimochodom, dieťatko v konečnom dôsledku musí von, rodí sa týmto spôsobom, to je fakt, ktorý sa nedá zmeniť, takže je zbytočné sa tým trápiť a báť sa. A ešte som si vravela, že to zvládli predo mnou milióny iných žien, tak to dokážem tiež... A zvládla som to. Áno, pôrod bolí, ale dá sa to zvládnuť a tá odmena stojí za to - držať v náručí vlastné dieťatko a vidieť ako sa prvýkrát prisaje, je nádherné.

Peťa napísané 24.10.2008 21:10

Pekne napísané, nútilo ma to usmievať sa a zaspomínať si, tiež mám dokopy 50 kg aj s topánkami a porodila som dve deti s váhou 3,9kg bez nástrihu-áno pravda je, že reči robia veľa....a dokonca myslím, že v sťažovaní na pôrod majú ženy záľubu-čím horší-tým zaujmavejší....a preto sú niektoré možno trošku prehnané

margo napísané 24.10.2008 20:42

ja som hned na zaciatku vyhodila z dosahu vsetky knihy a casopisy, ktore vypocitavali vsetky mozne rizika, ake len mozu postretnut tehotnu a jej dieta. proste som si uzivala blazenu nevedomost. az pred porodom som si dala "rande" s kamoskou, ktora ma pat deti a od nej som si nechala vsetko dolezite vyrozpravat. isli sme rodit fakt vyteseni a zvedavi na nasu dceru, nepokazil nam to nikto,mali sme stastie na super doktorku aj sestricky.

myslim si, ze pozitivne myslenie je zaklad uspechu. nepripustila som si, ze by porod mal byt nieco, coho sa treba bat zwinker

Igor napísané 24.10.2008 19:57

čítali sme to spolu s manželkou, čakáme naše prvé ĎAKUJEME TI

Oleandra napísané 24.10.2008 16:07

Svata prostota! Ja zasa nechapem mystifikaciu porodu! Mam dve deti a porody OK normalne a ked pisem normalne tak to myslim doslova. Nic strasne, ale ani nic mysticke, normalne. Nechapem preco zeny musia stale o tom hovorit a este take nieco ako sebavedomie, no amen, co to ma s porodom.

Jana napísané 24.10.2008 13:57

Velmi dobre si to vystihla. Lubka.Ja som to prezila len raz ale stale mam na co spominat.Dufam ze bude coraz viac mamiciek s peknymi spomienkami na porod.

Zuzana napísané 24.10.2008 12:48

Teším sa, že má aj niekto iný takýto názor. Prvý pôrod bola "vyvolávačka" a bola som chorá - nemohla som dýchať nosom, tak ma dosť potrápil, ale aj tak to bol vcelku pozitívny zážitok. Druhýkrát to však bolo neskutočne krásne!!! Kontrakcie som prežívala hlavne mysliac na malú ako ju to chúďa tlačí dolu a samotný pôrod bol krajší ako /s prepáčením/ orgazmus. Redface Čoskoro uvítame našu tretiu princezničku, tak verím, že ten zázračný okamih zrodenia, keď už nebudeme dve v jednom tele, aj ona v pohode zvládne.

Nora napísané 24.10.2008 12:40

Krásny príspevok. A v prípade, ako to nazvať citlivo - asi "uvedomelých" rodičiek aj 100%ne pravdivý. Ale chce to veľa čítať číta a čítať (keď aj nikde inde nie, tak tu na bäbetko.sk, neztreba sa ani zapájať, netreba sa hádať, mnohokrát stačí naozaj len čítať, nasať poznatky a vytvoriť si názor) a potom ešte počúvať a počúvať a počúvať. Lebo tak ako autorka a aj dve dievčence predomnou, tiež mám z oboch pôrodov pocit "nádherna"... Razz Razz Razz

Martina z MT a m napísané 24.10.2008 12:02

Dakujem, Lubka, za mily a pravdivy clanok!

Majka napísané 24.10.2008 10:34

...úúúúplne súhlasím! Pôrod je niečo úžasné a dokonalé a ja som žasla (zatiaľ dvakrát:-), ako perfektne je to všetko "zariadené" - myslím, že naše telo dokáže také zázračné veci - vynosiť a porodiť dieťatko. Dúfam, že si to ešte zopakujem aj tretíkrát :-)

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Tehotenský kalendár
Náš TIP
Komentáre k článku
Zuzka napísané 30.09.2015 23:07

Zrdoenie nového života je nádherné,no bolestivé, to patrí k tomu. Viaceré ste tu písali o ťažkom porode, a že tie, ktoré mali porod rýchly a ľahký, nechápu opačnú stranu. Aj ja som mala brurus porod, 16 hodin, napojená na oxytocíne a MUSELA SOM LEŽAŤ, žiadne prechádzadnie, hopsanie, predýchavanie v sprche. A viete čo??? Tá bolesť, to hnusné šitie, ktoré bolelo ako tisíc čertov, to všetko som hodila za hlavu, lebo sa stal zázrak, hneď ako malý zo mna vyšiel. Zázrak menom nový život, ktorý som mu venovala ja a preto to bolo nádherné. Všetko je o mysli, o tom, ako sa na to pozeráme, či necháme bolesť nás premocť a nepresvedčíte ma o opaku smile

Zuzka napísané 30.09.2015 23:07

Zrdoenie nového života je nádherné,no bolestivé, to patrí k tomu. Viaceré ste tu písali o ťažkom porode, a že tie, ktoré mali porod rýchly a ľahký, nechápu opačnú stranu. Aj ja som mala brurus porod, 16 hodin, napojená na oxytocíne a MUSELA SOM LEŽAŤ, žiadne prechádzadnie, hopsanie, predýchavanie v sprche. A viete čo??? Tá bolesť, to hnusné šitie, ktoré bolelo ako tisíc čertov, to všetko som hodila za hlavu, lebo sa stal zázrak, hneď ako malý zo mna vyšiel. Zázrak menom nový život, ktorý som mu venovala ja a preto to bolo nádherné. Všetko je o mysli, o tom, ako sa na to pozeráme, či necháme bolesť nás premocť a nepresvedčíte ma o opaku smile

Sarah197 napísané 17.02.2012 14:35

Noo,precitala som si vsetky prispevky a mam komentar takyto:

 

Zeny,ktore rodia bez problemov,tym to pride nadherne,no bohuzial je medzi nami vacsina zien,ktore maju problemy a tie to vidia inac,a ja patrim medzi ne.Moj porod bol vyvolavany,ked prisli kontrakcie tak neboli,ze pauza ,bolest,pauza...bola to jedna kontrakcia za druhou,cize som nemala cas sa vydychat,trvalo to dlho i ked nie az tak ako maju niektore zeny 20 hodin a podobne,to klobuk dolu.Ja som mala 8,5 hodinove kontrakcie a myslela som,ze okusem tu kozu na ktoru ma dali.Takze nebudem rozpisovat bolesti,ale to,ze nastal problem a mala nemohla prejst cez panvu.Doktor nevedel co ma robit,tak volal primarovi,no cista fraska.Nakoniec predsa len mi pomohla sestricka a zatlacila poriadne na brucho a mala vybehla aj s placentou,no nedychala.CHvalabohu ju ozivili.Potom si pamatam len velku bolest,sice ma napichali niecim,ale citila som vsetko,zasivali ma tristvrte hodinu...na sale som bola 2 hod.doniesli mi malu,ale mala som take bolesti,ze som sa nevladala ani usmiat.Ked ma peviezli na izbu,museli mi zas pichnut nieco od bolesti,lebo som mala triasku,tak sa mi zacala stahovat maternica,potom ma cievkovali,lebo som nemohla prejst ani na wc.Malu mi nosili na kojenie viackrat za den,ale vzdy ju zobrali,lebo som mala problem postarat sa sama o seba,nie ste o nu,Az na treti den som si ju uz nechala pri sebe,ale mala som co robit,aby som ju v tym velkych bolestiach prebalila,denne som zjedla aspon 3 ibuprofeny.Doma to bolo este horsie,nemal mi kto pomoct,manzel cele dni v praci,mala som depku a mla stale plakala cele dni,vobec nespala ako ostatne deti,cele dni som ju len kojila a utesovala,za den som zjedla maximalne cokoladu,nemala som sa kedy ani najest.Toto trvalo asi pol roka,potom sa to zacalo zlepsovat a mala spala aspon 1 hodinu denne a vtedy som bola stastna ako blcha.Teraz cakam druhe dietatko,tesim sa na nu,ale ked si predstavim ten porod a vsetko okolo,tak je to vselijake,len nie nadherne.A tiez som si myslela pred porodom,ze zbytocne ma strasia,nemoze to byt take zle,bohuzial realita je ina.Samozrejme zavidim vsetkym zenam,ktore maju lahke porody ale potom nechapu ani matky ako sme my.Kamoska mi vravela,ze to nic nie je,ze trhanie zuba je horsie,ano ked pride do porodnice,rodi do hodiny,je bez nastrihu,neboli ju maternica a podobne.Takze nestrasim svoje kamosky,len im vzdy poviem,ze kazda mame iny porod,niekto lahky a niekto velmi tazky a bolestivy.Ked niekto povie pravdu o svojich pocitoch,to neznamena,ze chce byt zaujimavy,len povie pravdu...

Jana napísané 19.02.2012 15:18

Mila Sarah, po precitani tvojho prispevku by som ti odporucila mat pri porode DULU a bude to neporovnatelne.Skus nad tym popremyslat.

www.duly.sk

Prajem krasny den.

Ali222 napísané 13.04.2016 12:50

No ani sa necudujem, ze mate take otrasne zazitky, mile damy, ked idete na porod maximalne nepripravene - ako ovce, dufajuc, ze lekari za vas porodia a nasledne sa nechate nadopovat oxytocinom, skakat si po bruchu pomaly a ste jak nesvojpravne handrove babiky. Teraz tu laskavo nestraste prvorodicky vasimi hororovymi scenami a nabuduce si pripravte porodny plan a nenechajte sa zmanipulovat ani zastrasovat personalom, rodite vy, nie oni a vy sami najlepsie citite, co na vas posobi dobre a co nie.

Kat napísané 02.02.2012 22:12

Ja si tiez myslim, ze vela zavisi od pristupu personalu - nieco v tom zmysle ako napisala Shamka. Ja som zazila dva porody a ten prvy bol uplne najotrasnejsi zazitok mojho zivota - narabali tam so mnou ako s kravou na bitunku, dostalo ma to do takej paniky, ze ma cely cas neovladatelne triaslo - normalne az nadhadzovalo, ze mi museli sestry drzat az v jednom okamihu nohy, aby ma mohli vaginalne vysetrit, samozrejme ma nadopovali oxytocinom atd...fakt som bola prestrasena a vobec som neverila, ze to dieta dokazem porodit. Ku koncu som uz z poslednych sil takmer na kolenach prosila sestry, ze nech sa prihovoria nech mi spravia cisarsky, lebo ze ja neverim, ze to dieta dokazem porodit - a skutocne som neverila - bol to hrozny pocit - total na dne, ze to fakt nedokazem. Nakoniec mi museli sestry tlacit na brucho a tak mi babo vytlacili. Po porode som mala riadnu depresiu a az do druheho porodu som sa citila menejcenna, ze som nedokazala porodit vlastne dieta, ze som bola uplne neschopna.

Druhykrat som rodila v zahranici a bol to jeden z najuzasnejsich zazitkov mojho zivota!!! Samozrejme, ze to bolelo a nebolo to lahke, ale bolo ku mne pristupovane uplne inak, akoze ja som ta, co to zvladne a oni su tam len ako pomocnici. Nerobili nic proti mojej voli, zaobchadzali so mnou dostojne, ako s ludskou bytostou. Verila som si a bola som silna, vsetko slo vyborne a po porode som bola na seba neskutocne pysna, ze som sama dokazala vytlacit svoje babatko. Bol to naozaj uzasny a krasny zazitok.

Keby som mala znovu rodit na Slovensku, myslim si, ze by som sa asi znovu velmi bala - nie kvoli tomu, co hovoria ine zeny, ale bala by som sa toho, co so mnou zase budu robit v nemocnici a ja sa budem citit uplne bezmocna, tak ako som sa citila prvy krat.

LeupoldEst napísané 29.08.2010 02:36

pretty cool stuff here thank you!!!!!!!

Adriana napísané 08.02.2010 16:48

Lubi ja len premyslam, co je intimneho na 10doktoroch na vizite, x-osobach s ktorymi tehotna musi prist do kontaktu...

 

asi som "ina" ale intimitu vnimam inak

to je i dovod obav z porodu, vacsina zien, ktore maju vzdelanie a maju obavy sa neboja porodu ako porodu - bolesti, ako to prezit

 

ale to ako prezit "tu neintimnost a to ako je legitimne v nasej spolocnosti, ze sa zeny vysetruju a de facto stale i rodia ako kravy a to bez pardonu"

 

...ale chapem zenske hormony su fajn vec a asi to vedia "zaobalit" do toho pekneho, co si clovek chce pamatat a odniest ale inak....ja poznam v svojom okoli x- zien, vsetky su ine...ziadna z nich ma nesla strasit a ziadna z nich si nic nevolila dobrovolne....kazdopadne kazda ma v sebe moment ....toho, co ju v nemocnici prekvapilo.....co ju sokovalo...z coho jej bolo do placu.....obvykle sa to tyka pristupu ludi, ktory tam pracuju a ktori cas od casu radi zneuzivaju svoju poziciu...a rada by som verila, ze iba preto, ze je to rutina, i ked si niekedy myslim, ze ich skor ponizovanie zien vizitou....kde si nastupia desiati a damy ich cakaju s roztiahnutymi nohami aby sa mohli pokukat, ci to postrihali a posili dobre bavi....a co je teda na tomto intimne?

 

nevieem.

Eek

schamka napísané 09.11.2008 18:23

Ja sa tomu strachu ani necudujem - ved postoj tych, ktori asistuju pri porode (porodnikov, p.asistentiek a sestriciek), je taky, ze to zena nemoze sama zvladnut, ze musia zasiahnut, aby tomu pomohli, aby to popohnali, aby nieco zachranili. Ktora zena by sa potom nebala?

Ale my sme sa tak narodili, ze vieme rodit. Ake pravdive su tie slova o tom, ze ostatni maju len pomahat, ale rodime my zeny. Sme to my, kto to dokaze! My privadzame deti na svet a ostatni na ten zazitok mozu len zavidiet.

Zial, na Slovensku ucta k porodu, rodicke a narodenenemu babatku nie je bezna. Malokto da najavo zene, ktora porodila dietatko, ze dokazala nieco uzasne, malokto jej prejavi uctu. Radsej ju ponizuju hromadnymi vizitami a sikanuju nezmyselnymi prikazmi a zakazmi o tom, ako moze manipulovat s vlastnym dietatom. Mame to pomylene - tvarime sa, ze za nas rodia lekari a hnevame sa, ze to boli nas a nie ich. Tvarime sa, ze to dieta patri nemocnici.

Moj prvy porod sa skomplikoval a maly siel von vakuovou pumpou, napriek tomu to bol nadherny zazitok so stavmi skutocnej extazy. Druhy porod bol vcelku rychly a napriek poraneniam, nemam dovod tvrdit, ze je to nieco otrasne.

Viem, ze bolest a poranenia k porodu patria, a asi aj vdaka tomu to beriem ako krasny zazitok, po ktorom si mozem s hrdostou povedat "JA SOM TO DOKAZALA!" Big Grins

Anna napísané 30.10.2008 17:25

Žasnem, koľko žien opisuje pôrod ako niečo úžasné, dokonalé. V celom svojom okolí poznám iba 2 ženy, ktoré to prežívali v pohode. Ďalšia minimálne stovka bola viac či menej nespokojná, ubolená... Ja mám tiež 2 spontánne pôrody za sebou a vôbec, ale vôbec to nebolo nič úžasné. Tie posledné hodiny či minúty boli neuveriteľne bolestivé. Osobne som väčšiu bolesť nezažila. Roztrhaná som bola až po konečník a mala som s ním problémy ešte niekoľko rokov. Je pravda, že príroda to zariadila tak, že keď žena chce veľmi dieťatko a teší sa na neho, tak veľmi rýchlo na tú bolesť zabudne, zatlačí do úzadia a teší sa už iba zo zdravého bábätka. Poznám aj pár žien, ktoré má iba jedno dieťa a ďalšie nechce práve z dôvodu zle prežitého pôrodu. O chvíľu idem rodiť tretíkrát - prvýkrát pomocou epidurálky. Dúfam a verím, že aj ja si užijem pôrod tak, ako vy ostatné, ktoré ho chválite.

tan napísané 30.10.2008 13:52

Veeeľmi pekný článok.

Ja som vždy prateľky alebo osoby ktoré mi chceli porozprávať zážitky z tehotenstva a pôrodu hned upozornila že nechcem počuť nič negatívne a odstrašujúce.

Preto som sa na pôrod tešila, brala som to ako nový zážitok a tešila som sa na to čo ma čaká a hlavne že konečne uvidím toho nášho krtka. Keď mi odtiekla voda, natešená som volala mužovi do práce a len som ho ukľudnila nech si ešte v kľude robí, že mu zavolám keď sa osprchujem, oholím, nachystám...

Všetko išlo super, ale prestala som sa otvárať a drobec bol na mňa príliš veľký (4080g, 53cm) tak som skončila pod nožmi. Priznám sa že to bolo úplne v pohode, jediné čo bolo otrasné bola bolesť a závrate na druhý deň keď som sa mala postaviť. Ale všetko prešlo vždy keď mi doniesli chlapčeka. Mlieko sa mi pustilo hned na druhý deň a na ďalší som si už malého vypýtala k sebe už na stálo.

Pravdepodobne budem mať indikovaný cisársky aj pri ďalších pôrodoch, pretože mám úzku panvu, ale už teraz sa teším na ďalšie dieťa.

natunka napísané 29.10.2008 17:03

Váš komentárahoj.Ja mám za sebou 3pôrody.Najčerstvejšie zo začiatku tohto roka smile Pri prvom som sa bála naozaj,bola som mladá a nevedela som čo ma čaká,no bol to nádherný pocit.Mala som určite šťastie,lebo som mala všetky 3pôrody rýchle a ľahké a boli to skoro 4 kilové deti smile Takže babenky hlavu hore a želám každej pekný pôrod Big Grins

aaa napísané 28.10.2008 23:29

Článok je veľmi krásny, žiaľ ... kebyže ma ešte niekto presvedčí o kráse a užívaní si pôrodu v BA Mr. Green ... Môj sen je ísť do BS, ale náš chlapček je KP, má trošku menej vody, takže je aj menšia pravdepodobnosť, že sa otočí (sme už v 33.týždni) - a cisárskeho sa strašne veľmi bojím (hlavne mám obavy zo zrastov, už na toto bábo sme čakali vyše 2 rokov a chcem ďalšie) + je mi nepríjemná predstava, že by ma mali "krájať" pri vedomí (keďže celková anestéza nie je až tak dobrá pre bábätko). Zatiaľ pozitívne dúfam, že napriek všetkému sa drobec stihne otočiť a budeme si to môcť aj my užiť Cool . Verím si, chcem sa pokúsiť počúvať moje telo, chcem vyskúšať moje sily a chcem sa tešiť pri narodení nášho drobčeka Big Grins ! Žiaľ, o BA mám z internetu predstavu, že je to dosť neosobné a pôrody sú vraj vedené dosť medicínsky Neutral . Som z toho dosť zmätená a neviem sa zmieriť s cisárskym a ani "prirodzeným" pôrodom v BA Confused . Možno to nakoniec dopadne oveľa lepšie zwinker .

Martina z MT a m napísané 29.10.2008 09:19

ako pomoct otoceniu babatka, bolo rozoberane napr. tu

forum.rodinka.sk/viewtopic.php

Miriam napísané 28.10.2008 20:22

Váš komentárAhojte všetky mamičky a budúce mamičky.Ja mám za sebou dva pôrody a obe boli nádherné.Svoje si musí vytrpieť každá mamička,no to,čo uvidíte potom je niečo krásne a zabudnete na bolesti,ktoré boli pred tým.Ja som na prvý pôrod išla len čo som mala pár hodín kontrakcie,lebo som nevedela,čo ma čaká,ale strach som nemala,lebo som nevedela,čo to pôrod je.Trvalo t trošku dlhšie,ale bez komlikácií.Na druhý pôrod som prišla a bola som otvorená na 4 prsty,lebo doma som čakala do poslednej minúty.Manžel skoro nestihol prísť domov a ja som mu volala,že máme syna.Nechcel tomu veriť,lebo to bolo hrozne rýchlo.Takže ak vám niekto vraví,aký je pôrod hrozný a ťažký,neverte tomu.Pravdu má len tá,ktorá má nejaké problémy,ale inak to nie je nič strašné.Všetkým vám držím palce.A nebojte sa.Ako potom chceme zvýšiť počet detičiek ak sa budeme báť?

UBOLENA napísané 28.10.2008 17:20

AHOJTE mamicky,citala som vase prispevky,ale asi ste mali lahke porody,ja som mala vyvolavaci porod a rodila som 22h.ziadna epidural,ziadne infuzie,proste nic,a maly nakoniec isiel ZVONOM,ak ste niekto takto rodil,tak vie o co sa jedna,ja nehovorim ze kazdy porod je zly a niektore su lahucke porody,ani sa nevie pomalicky ako sa narodi dietatko,nastrih som ani necitila,ked ho somna tahali zvonom,sitie som mala omrtvene tak to bolo super,pri siti som si citala casopis mama a ja :-),kupelku som vydela len 3 krat za ten cas,lebo som musela byt stale na monitore,tak akoze prenich to bolo normal,ved ich nic nebolilo,ale my zerny si to musime vytrpiet,teraz cakame druhe a velmi sa bojim ze budu komplikacie a ze porod bude tazky,tak sa majte krasne,Anka

Kaťuša napísané 28.10.2008 16:01

tiez som uz absolvovala 2 prirodzene porody (v tesnom zavese za sebou-so 14 mesacnym rozdielom)....a ziadne horory sa nekonali. pred dvoma mesiacmi mi operovali slepak a musim povedat, ze by som radsej brala hoci aj tri porody, ako takuto operaciu. skutocne sa cudujem niektorym zenam, ktore koli strachu z prirodzeneho porodu idu radsej rodit cisarsky. (nic proti tym, ktore tak musia urobit zo zdravotnych dovodov.)

pehava napísané 27.10.2008 22:21

Babule, ja to mám za sebou šesťkrát a ani jeden sa nedá zabudnúť. Sú veci, ktoré sú síce náročné, ale aj výstup na Mount Everest je drina... a všetci horolezci sa tam chcú dostať napriek tomu - lebo to stojí za to! Mne moje deti za to stáli a stoja. Nemenila by som za žiadny cisársky rez, anestézu ani nič. Možno som tiež "krava sprostá", ale radšej byť prirodzená krava, ako umelá tráva... :-)

Zlatica Thumová napísané 26.10.2008 22:07

Drahé žienky,tak tento článok je u mna zásah do čierneho. Ja mám už pôrod štastne za sebou a bolo to to najlepšie a najkrajšie čo som v mojom živote urobila. Lenže to čo som prežívala pred ním, bolo stašné. Zo všetkých strán som počula,aký je pôrod hrozný,čo všetko otrasné ma pri nom čaká/klistír,nástrih,šitie bez umrtvenia,atď./ Dopadlo to tak,že som mala nie popôrodnú depresiu,ale predpôrodnu. Bala som sa tak veľmi,že som si ochotne zaplatila sukromnú pôrodnicu, pôrodnika, bola som si vsetko dopredu obzriet,co sa dalo mala som nastudovane a aj tak sa mi triasli kolena. Nakoniec som skonštatovala,že som mohla mať pár tisíc ušetrených,pretože nič z toho čo som počula sa pri mojom pôrode nekonalo. Malý nas vsetkých troška potrapil,ale bolo to super.

paulamaria napísané 25.10.2008 22:11

Váš komentár

hoci som rodila v 1992 a 1995, vládla v pôrodnici šikana, "pásová výroba", vykachličkovaná otrasná vzdycháreň a dve hodiny po všetkom som ležala na chodbe, kde kolegyne budúce rodičky vítali návštevy. bolo to hrozné. napriek tomuto - na pôrody som sa vyslovene tešila, veľmi dôležité bolo pozitívne naladenie, cvičila som gravidjogu - perfektná vec, každú kontrakciu som vnímala ako ďalší krôčik k tomu, že toho malého drobca konečne privítam na svete, že je zasa o kúsok bližšie. spoliehala som sa sama na seba, verila som si a naozaj som vcelku vlažný personál vnímala ako niekoho, kto je pri ruke, keby dačo. fakt babenky, príroda to zariadila tak, že toho maličkého človiečika dokážeme vynosiť a porodiť v pohode, takže žiadne depky, zvládame to.

netopier napísané 25.10.2008 21:53

Váš komentár

kravy sproste

zuzkall napísané 24.10.2008 21:40

Môj prvý pôrod sa konal 25.6.2008 takže ho mám ešte v čerstvej pamäti. Môžem potvrdiť, že veľa ľudí sa ma priamo úmerne s mojím rastúcim bruchom pýtalo, či sa nebojím pôrodu. Vždy som odpovedala, že sa nebojím. Sama som vtedy nechápala, prečo, ale naozaj som sa nebála, hoci to bola vec, ktorú som ešte nezažila. Nebála som sa ani deň pred pôrodom (vedela som, že to bude 25.6., mala som dohodnutý programovaný pôrod), tešila som sa na dieťatko. Nenavštevovala som ani psycho-profylaktickú prípravu (nevravím, že je to zbytočnosť, no ja som to nepotrebovala), ale veľa som čítala - o pôrode, o výbere pôrodnice, o správnom dýchaní, o dojčení... - takže som teoreticky vedela, čo sa bude diať a verila som si. A mimochodom, dieťatko v konečnom dôsledku musí von, rodí sa týmto spôsobom, to je fakt, ktorý sa nedá zmeniť, takže je zbytočné sa tým trápiť a báť sa. A ešte som si vravela, že to zvládli predo mnou milióny iných žien, tak to dokážem tiež... A zvládla som to. Áno, pôrod bolí, ale dá sa to zvládnuť a tá odmena stojí za to - držať v náručí vlastné dieťatko a vidieť ako sa prvýkrát prisaje, je nádherné.

Peťa napísané 24.10.2008 21:10

Pekne napísané, nútilo ma to usmievať sa a zaspomínať si, tiež mám dokopy 50 kg aj s topánkami a porodila som dve deti s váhou 3,9kg bez nástrihu-áno pravda je, že reči robia veľa....a dokonca myslím, že v sťažovaní na pôrod majú ženy záľubu-čím horší-tým zaujmavejší....a preto sú niektoré možno trošku prehnané

margo napísané 24.10.2008 20:42

ja som hned na zaciatku vyhodila z dosahu vsetky knihy a casopisy, ktore vypocitavali vsetky mozne rizika, ake len mozu postretnut tehotnu a jej dieta. proste som si uzivala blazenu nevedomost. az pred porodom som si dala "rande" s kamoskou, ktora ma pat deti a od nej som si nechala vsetko dolezite vyrozpravat. isli sme rodit fakt vyteseni a zvedavi na nasu dceru, nepokazil nam to nikto,mali sme stastie na super doktorku aj sestricky.

myslim si, ze pozitivne myslenie je zaklad uspechu. nepripustila som si, ze by porod mal byt nieco, coho sa treba bat zwinker

Igor napísané 24.10.2008 19:57

čítali sme to spolu s manželkou, čakáme naše prvé ĎAKUJEME TI

Oleandra napísané 24.10.2008 16:07

Svata prostota! Ja zasa nechapem mystifikaciu porodu! Mam dve deti a porody OK normalne a ked pisem normalne tak to myslim doslova. Nic strasne, ale ani nic mysticke, normalne. Nechapem preco zeny musia stale o tom hovorit a este take nieco ako sebavedomie, no amen, co to ma s porodom.

Jana napísané 24.10.2008 13:57

Velmi dobre si to vystihla. Lubka.Ja som to prezila len raz ale stale mam na co spominat.Dufam ze bude coraz viac mamiciek s peknymi spomienkami na porod.

Zuzana napísané 24.10.2008 12:48

Teším sa, že má aj niekto iný takýto názor. Prvý pôrod bola "vyvolávačka" a bola som chorá - nemohla som dýchať nosom, tak ma dosť potrápil, ale aj tak to bol vcelku pozitívny zážitok. Druhýkrát to však bolo neskutočne krásne!!! Kontrakcie som prežívala hlavne mysliac na malú ako ju to chúďa tlačí dolu a samotný pôrod bol krajší ako /s prepáčením/ orgazmus. Redface Čoskoro uvítame našu tretiu princezničku, tak verím, že ten zázračný okamih zrodenia, keď už nebudeme dve v jednom tele, aj ona v pohode zvládne.

Nora napísané 24.10.2008 12:40

Krásny príspevok. A v prípade, ako to nazvať citlivo - asi "uvedomelých" rodičiek aj 100%ne pravdivý. Ale chce to veľa čítať číta a čítať (keď aj nikde inde nie, tak tu na bäbetko.sk, neztreba sa ani zapájať, netreba sa hádať, mnohokrát stačí naozaj len čítať, nasať poznatky a vytvoriť si názor) a potom ešte počúvať a počúvať a počúvať. Lebo tak ako autorka a aj dve dievčence predomnou, tiež mám z oboch pôrodov pocit "nádherna"... Razz Razz Razz

Martina z MT a m napísané 24.10.2008 12:02

Dakujem, Lubka, za mily a pravdivy clanok!

Majka napísané 24.10.2008 10:34

...úúúúplne súhlasím! Pôrod je niečo úžasné a dokonalé a ja som žasla (zatiaľ dvakrát:-), ako perfektne je to všetko "zariadené" - myslím, že naše telo dokáže také zázračné veci - vynosiť a porodiť dieťatko. Dúfam, že si to ešte zopakujem aj tretíkrát :-)

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised