Je veľa krásnych mien, ktoré dostanú červenú kartu z jedného prozaického dôvodu. Možno by bábätku pristali, ale nevedia si celkom sadnúť s priezviskom.
Na čo myslieť, keď chceme vybrať meno, ktoré sa bude hodiť k priezvisku? Čo sú tie nuansy, ktoré možno pri výbere mena vychytať?
Aj od dĺžky priezviska záleží, ako pri ňom vyznejú konkrétne mená. Pri krátkom priezvisku sa javia niektoré mená prikrátke - Vít Vlk, Ján Šulc. Alebo naopak príliš dlhé - Anastázia Bolebruchová, Annamária Maximiliánová. Rodičia preto častokrát kombinujú krátke meno s dlhým priezviskom a naopak.
Posledné roky sa tešia veľkej obľube práve krátke mená. Možno ste zaznamenali vo svojom okolí zvýšený výskyt týchto dievčenských mien: Nina, Nela, Ema, Ela, Lea, Sára. Medzi krátkymi chlapčenskými menami sa čoraz častejšie vyskytujú napríklad Leo, Max, Sam, Ben, Teo, Mark, Tim.
Ak sa vám práve tieto „šikovné“ mená páčia, ale máte krátke priezvisko, môžete pridať o jedno meno viac, napríklad Ela Mária Suchá, alebo Max Jason May:) a tým je to vyriešené.
Naopak, dávať dve, či tri mená k dlhému priezvisku nemusí byť iba „estetický“ problém - čo zistíte, keď vám nebudú stačiť kolónky určené pre meno na rôznych úradných tlačivách. Predstavovať sa môžete len jedným menom, ale v úradnom styku musíte používať všetky mená v poradí, v akom sú zapísané v rodnom liste.
S výslovnosťou mena a priezviska robia šarapatu problematické hlásky, napríklad keď meno s priezviskom obsahuje:
Na obtiaž môže byť aj hláska na konci mena, totožná s prvou hláskou priezviska (Milan Novák). No a niektoré priezviská to skrátka majú v sebe: každý druhý človek ich skomolí aj bez toho.
Čoraz častejšie prichádzajú rodičia na matriky zapísať rôzne cudzokrajné, viac či menej „exotické mená.“ Spravidla vtedy, ak je jeden z rodičov cudzinec. Pokiaľ však máte typicky slovenské priezvisko, cudzie meno môže pri ňom tak trochu vytŕčať: Alechandro Kučera, Ramzes Kovalčík, Cindy Hrašková, Amanda Povrazníková, Vivien Kapustová, Winetou Lakatoš... Nuž, možno len otázka zvyku...
Niektoré slovenské priezviská nesú v sebe navyše potenciál vzniku nezvyčajnej kombinácie, napríklad Mária Bohová, Milo Prášil, Lev Nebehaj, Bystrík Tupý. Pri výbere vhodného mena k takémuto "rizikovému" priezvisku platí rovnaké heslo ako pri make-upe: menej je viac.
Iné priezviská zase nemusíte na prvý šup odlíšiť od krstného mena - napríklad Erik Tomáš. Vyhnúť sa tomu azda dá vymyslením mena, ktoré sa ako priezvisko v našich končinách - často/vôbec - nepoužíva (Igor, Vlastimil, Boris, Vladimír, Ľuboslav). Samozrejme, nájdu sa aj rodičia, ktorí k takémuto priezvisku vyberú meno na komplet zhodné, napríklad Tomáš Tomáš, Adam Adam, kde je prakticky vylúčená akákoľvek šanca určiť, čo je meno a čo priezvisko.
Celý čas je reč o „dobrom“ zvuku mena a priezviska. Stratégie pri výbere mena sa však nezačínajú a nekončia iba pri tom... je ich aspoň tucet. Tak šťastnú voľbu!
Odosielam Váš hlas...
O AUTOROVIKristína KováčikováRedaktorka, publikuje odborné články najmä o materských a rodičovských príspevkoch, ktoré nájdete v rubrike "Príručka pre rodiča" a tiež píše "Správy pre rodiča" - o veciach, ktoré sa práve dejú. Vyštudovala Právnickú fakultu UK v Bratislave. |
