Tretí pôrod, časť 2. – pôrodnicové finále

Spolu s kontrakciami som už asi päť hodín pracovala na narodení tretieho potomka v pohodlí domova. Nastal čas premiestnenia do petržalskej pôrodnice (keďže rôzne okolnosti nepriali ani tentoraz domácemu pôrodu).

Podľa samovyšetrenia som vedela, že bránka je už dosť otvorená a kontrakcie prichádzali často. Zhruba každé dve minúty som sa zalomila v páse a zavesila na zábradlie, držiak v aute, pouličné osvetlenie, kľučku…

Okolie pochopilo, že keď robím tie divné pohyby a zvuky, nemajú na mňa hovoriť a nemajú odo mňa nič chcieť, veď ono to zachvíľu prejde (aby sa to zase vrátilo). Presun do pôrodnice nebol veľmi pohodlný a svojím spôsobom som sa tešila, keď už budem tam a budem riešiť len svoj pôrod.

Príjemné stretnutie „tretieho druhu“

Príjem. Spisovanie papierov. S napätím som sa pýtala zdravotnej setry, ktorý pôrodník má službu. Odpoveď ma uviedla do stavu prekvapenie a radosti. Pôrodníkom, ktorý práve nastúpil do služby, bola totiž pani doktorka Maľová – pôrodníčka, s ktorou ma osud(?) spojil pri každom mojom pôrode. Vedela som, že nebudem musieť veľa vysvetľovať, čo a prečo chcem a nechcem, čo sa mi páči a nepáči, … – veľmi mi odľahlo.

Aj pôrodníčka bola milo prekvapená, že nás náhoda dala znovu dokopy. Opäť sa mi potvrdilo, že pri pôrode je na nezaplatenie, keď zdravotník rodičku pozná (skutočne pozná).

Mnoho žien si však skôr zaplatí známeho, či vychyteného pôrodníka, ktorý síce ovláda remeslo, no nepozná ich túžby a strachy.

Bolo veľmi príjemné, keď celý môj  „pôrodný plán“ som tentoraz mohla zhrnúť do jedinej vyslovenej vety: „Veď viete, pani doktorka, so mnou nebudete mať žiadnu robotu – buďte tu, keby dačo, inak ma nechajte v kľude rodiť.“

A ešte príjemnejšie bolo, že to pôrodníčka s pochopením akceptovala – bez polemík, nedorozumení, maľovania katastrofických scenárov… Všetci okolo mňa sa správali veľmi milo.

Do ničoho ma nikto nenútil, nanajvýš si otázkami overovali, čo chcem a čo nie: „Chcete klystír?“, „Ako vám napolohujem lôžko?“, „Chcete sa napiť?“…

Odplavená bolesť

S manželom sme osameli na samostatnom pôrodnom boxe. Hneď som išla okupovať sprchu, manžel sa zahniezdil vo fotelke. Prúd horúcej vody odplavoval bolestivé vnímanie kontrakcií a pomáhal mi uvoľniť sa. V sprchovom kúte bolo tlmené osvetlenie a mala som úplné súkromie – bola som tam zalezená ako také zvieratko v brlohu a aj som sa nikým nepozorovaná mohla správať celkom uvoľnene – ako zvieratko!

Keď sa veci dejú vlastnou cestou

Nie za dlho som pocítila slabunké tlaky –  ako keď mi pri predchádzajúcom pôrode praskla voda.

Povedala som si: „Fajn, už to zachvíľku bude. Trošku tomu pomôžem, nech tá voda už praskne a potom sa presuniem na posteľ.“

Plánovala som tlačiť v ľahu naboku. Naposledy sa mi to osvedčilo – cítila som sa pri tom dostatočne pohodlne i aktívne a najmä to nezaťažovalo moju preťaženú chrbticu.

Slabo som zatlačila, aby voda praskla. Niečo som pocítila, no na plodový „balón“ to bolo akési pripevné. Siahla som dole. Zachvátil ma pocit nadšenia i ľahkej paniky.

Hlavička!

Mysľou mi preblesklo: „Fíha, ako ľahučko to išlo – ani to nebolelo!“ a „Len tú bábätkovu hlavičku drž, aby nevykĺzlo!“ Stále som totiž stála v sprchovom kúte a neplánovaný pôrod hlavičky ma zaskočil.

Jednou rukou som zastavila sprchu a zakričala som na manžela, nech mobilizuje, že hlavička je vonku. Nasledujúce udalosti si pamätám cez zvláštny opar pôrodnej eufórie.

Pribehla pôrodná asistentka a chcela aby som išla na posteľ. Ja som s bábätkovou hlavičkou vonku nebola ochotná kamkoľvek ísť. Asistentka si teda čupla a nastavila ruky.

Uistila som sa, či chytá a nahrala som jej – teda zatlačila som. Pliecka i zvyšok telíčka bábätka hladko vykĺzli asistentke do náručia. Uchopila som si svoje bábätko spojené so mnou pupočníkom, privinula som si ho na prsia a odkráčala na posteľ.

Medzitým tam už boli dve pôrodníčky a ďalšia asistentka a novorodenecká sestra. Celý čas som ich ubezpečovala, že som v pohode a netočí sa mi hlava, ale aj tak sa ma snažili podopierať zo všetkých strán. Cítila som sa ako žiariaci vianočný stromček s nádhernou krehkou výzdobou! 

Potom to už nabralo prozaickejší spád

Po kontrole dotepania pupočníka ho prestrihli. Bábätko prikryli na mne plienkou. Po chvíľke ho odniesli ošetriť v sprievode čerstvého treťootca. Mňa zatiaľ skontrolovali – bola som absolútne bez ujmy. Porodila sa placenta.Vrátil sa manžel s bábätkom a odvtedy som sa už od bábätka neodlúčila. V pôrodnom boxe sme si poležali dve hodiny, počas ktorých nás chodili kontrolovať a potom sme sa presunuli na izbu šestonedelia.

Takže takto v sprche na stojáka 😉 sa narodila naša Magdalénka!