Rodila som v Anglicku. Mnoho ľudí ma obdivovalo, že si na to trúfam, pretože Angličania až tak na kontrolách netrvajú. Gynekológa uvidíte pred pôrodom tak maximálne z rýchliku.
Lenže Slovensko je zase trochu iný extrém. Mnoho mamičiek v mojom okolí v strese sleduje každý mesiac tehotenstva, hodnoty toho a onoho… Toto som nezažila. A pri príbehu Zuzky som aj šťastná, že nie. Jej sila len dokazuje, že materinská láska je oveľa viac než kadejaké „potencionálne“ diagnózy.
Keď sa diagnózy valia
„Na druhé dieťatko sme sa nesmierne tešili. Tehotenstvo som si užívala do 20. týždňa. Potom prišlo morfologické sono. Pamätám si ten deň ako dnes. Bolo deň pred Vianocami,“ začína svoj príbeh Zuzana Fajnorová. Nasledovala šťastná správa, že čakajú dievčatko. Za ňou však prvá nejasná diagnóza, ktorá im pokazila celé sviatky.
„Lekár nám povedal, že naša slečna má rozšírenú mozgovú komoru. Naše šťastné chvíle sa premenili na kopec otázok v našich hlavách. Tie nás trápili aj celé sviatky než sme sa dostali k ďalšiemu špecialistovi,“ vraví Zuzana. A začal lekársky kolobeh, ktorý by mohol trochu pripomínať čiernu tragikomédiu.
Jeden doktor nič nevidel, druhý špecialista videl rozšírené mozgové komory, ďalší videl anarchoidálnu cystu a ten posledný zase nič. Lepšie správy striedali tie katastofické.
Lekárka ju posielala na potrat
Vyvrcholením bolo, keď sa Zuzky jedna doktorka počas vyšetrovania spýtala kde by chcela ísť na potrat ak nevyjdú dobré výsledky: „So slzami v očiach som opustila ordináciu. Odber sa podaril až na druhé napichnutie. Nebolo to veľmi príjemné. Brucho ma bolelo ešte týždeň. Nakoniec mi volala sestra z genetiky, aby som dobehla. Ešte mi zoberú krv, lebo sa im to zmiešalo. No keď šťastie, tak poriadne, hovorila som si.
Čakanie na výsledky bol nekonečný príbeh. Mala som dva dni na rozhodnutie. Všetko záviselo na výsledku. Po šiestich dňoch mi volali z genetiky. Výsledky máte v poriadku, oznámila mi sestra. V živote mi nepadol väčší kameň zo srdca.” Odvtedy Zuzana začala brať padajúce diagnózy trochu s rezervou. Snažila sa aspoň trošku si zachovať v tehotenstve zdravý rozum a pohodu.
Dievčatko sa narodilo cisárskym rezom sedem dní po plánovanom termíne. Žiadna z diagnóz sa nepotvrdila. „Držať to malé 2900 gramové telíčko v náručí bolo pre mňa najväčším šťastím na svete. A mala som chuť tých diagnostikov niekam za ich strašenie nakopať,“ spomína Zuzka.
Prišli ale ďalšie. Sabinka vraj bude hluchá, slepá, má tumor… „Už som ich ale nepočúvala a verila sebe a Sabinke. Nakoniec je z nej úžasné dievčatko a dáva nám veľa elánu do života. Žiaľ, má hypotóniu, teda znížené svalové napätie. Má 15 mesiacov a zatiaľ nevie sedieť ani chodiť. My všetci ale veríme, že nakoniec bude aj tancovať,“ hovorí mamička. Veď prekvapila všetkých doktorov, a to neraz.
Celé to trápenie a „diagnostikovanie“ pred pôrodom dodalo Zuzane neskutočne veľa sily bojovať a hlavne veriť a dúfať najmä vo vlastnú silu myslenia a presvedčenia. Žiadne z hrôzostrašných diagnóz sa nepotvrdilo, a to ju posielali na potrat.
Kampaň pre Sabinku
V súčasnosti už rieši len jediný problém, ako postaviť Sabinku na nohy. Keďže špeciálna rehabilitácia, ktorá by jej k tomu pomohla je pridrahá, rozbehla kampaň na zber vrchnákov od pet fliaš.
„Je neskutočné, koľko dobrých ľudí je na Slovensku. Chodia nám vrchnáky každý deň. Tešíme sa z každého balíčku,“ popisuje Zuzka. Potrebujú ich ešte veľa. Za tonu vrchnákov dostane 200 Eur a liečenie stojí 4 000. Zbiera ale celé Slovensko. A Zuzka odkazuje mamičkám s podobným osudom:
„Vždy treba veriť a bojovať. Má to veľký zmysel. Neviem si predstaviť, že by som to vtedy na odporúčanie doktorky vzdala. Hypotónia je liečiteľná a spolu to určite zvládneme.“ Kampaň s vrchnákmi pre Sabinku stále beží, môžete ju sledovať aj na stránke Pomôžte Sabinke.
(10 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov
Rajčinová polievka na 5 spôsobov
Nechcem ísť do školy!
Ako zavariť lečo
10 vecí, ktoré by alergici na palinu a ambróziu mali vedieť
Vafle. Recept na domáce mäkké vafle, ktoré sa dajú jesť stále
Prajem Vám veľa sily. Niečím podobným som si prešla pred rokom. Akútna toxoplazmóza, 80% pravdepodobnosť postihnutia dieťaťa, posielanie v 5. mesiaci na potrat. Mesačné kontroly by som najradšej neabsolvovala vôbec. A 20. decembra, 5 dní po termíne, mi vyvolali moje dievčatko, ktoré je zdravučké. Zatiaľ sa nepotvrdilo nič z tých hrozných strašiakov. Máme síce oslabenú imunitu s čím sú spojené bežné choroby, ale to zvládneme. Nevzdávajte sa a bojujte, tie úsmevy našich detičiek zato stoja. Držíme palce.
Dobrý deň,
chcela som Vás len povzbudiť vo Vašich ťažkých dňoch. Ono to dieťa, nech už má akúkoľvek diagnózu, to vie vrátiť svojským spôsobom. Pevne verím, že všetko dobre dopadne.
Pani Mudrakova, tiež som psoriatička. V puberte som na tom bola biedne. Pomohli kúpele v Smrdákoch. Vrelo odporúčam. Naposledy som tam bola pred 10 rokmi a odvtedy to mám stabilizované. Samozrejme, veľa závisí aj od duševnej pohody.
Nech sa Vám darí.
Dobry den pani Zuzana,
mam tri deti a ked sa mi narodil prostredny syn museli ho hned po narodeni operovat na srdiecko pretoze mal naopak narastene cievy, dnes ma 13 rokov a skoliozu chrptice, najstarsia dcera ma 15 rokov a v puberte dostala silnu psoriazu no a nas najmladsi syn ma dnes 11 rokov a uz dva roky bojujeme s leukemiou, musel podstupit transplantaciu kostnej drene pri ktorej sme mali velmi tazke komplikacie, oslepol, prestal rozpravat, potreboval plienky, dostal epilepsiu, zlizli mu vsetky nechty a aj koza z celeho tela a nakoniec este poskodena kratkodoba pamat. No na jedneho cloveka je to dost. Ale chcem vam povedat ked som lezala s tym prostrednym synom v nemocnici na Kramaroch vtedy mi jedna mamicka povedala aby som sa nebala, lebo male deti su zazracne. Ja som sa toho naozaj chytila a verila som tomu a tato veta ma drzi aj pri druhom synovi a dnes ma dobre vysledky, zda sa ze rakovinu sme porazili. A preto sa navzdavajte ani vy a bojujte ved male deti su naozaj zazracne. Drzim vam palce