Udrelo mi mlieko do hlavy, no a čo?

Len nerada si od psychiatrov prepožičiavam diagnózy ako nepríčetnosť, schizofrénia, a podobne, ale počas pobytu v pôrodniciach zažije človek hocičo.

Fazuľové asociácie

Ktovie, ako by taký Freud objasnil asociácie, ktoré spustilo u sestričiek prasknutie mojej plodovej vody, keď pri tom spolu s doktorkou riešili dilemu, či sa oplatí mraziť fazuľu, či to už niektorá skúšala, či chutí inak ako čerstvá.

Pre pôrodné bolesti som si nestihla zapísať všetky ich recepty.

Možno však fazuľové narážky smerovali inam. Je pravda, že po pôrode treba rozbehnúť črevné aktivitky, len potom nechápem, prečo v pôrodniciach ešte stále tak fandia víkendom so suchou stravnou jednotkou.

Po tzv. zapekacom menu – zoschnuté biele rožky, salám, banán, bôčiková – reklamný džingel „to najlepšie na roztrhanie stehov,“ sa zdá sestričkám na šestonedelí úplne na mieste otázka, či už bola po pôrode stolica a ešte aj akej farby.

Blankytne modrá s prímesou cyklámenovej, žeby?

A tá dojemná starosť o to, aby ženičky poučili o tom, čo jesť a čo nie počas dojčenia. Najprv som im musela podpísať na papieri, že „rozumiem, že nemám jesť citrusy,“ a vzápätí mi doniesli na tácke pomaranč…

Možno len potrebovali dôkaz, že čítanie s porozumením obsahu ako tak zvládam.

Kto tomu v pôrodnici naozaj šéfuje

Je tiež taký tematický vtip, že ako poznať na psychiatrii doktora, keďže biely plášť nosia všetci – správna odpoveď je, že musí mať aj kľúče.

Len na gynekologicko-pôrodníckom oddelení môže byť tých adeptov na doktora trocha viac.

Moje doškriabané nohy začala riešiť na tehotenskej poradni sestrička, ktorá mi voľným okom naordinovala pečeňové testy. Doktor nebol v prvom momente presvedčený, aj keď ona tlačila na pílu, že „toto by teda neriskovala.“

Jasné, ja blbá som sa do toho ich škádlenia zapojila aj s mileným, bezstarostným úsmevom, že či mi ďalšie pichačky do žily „naozaj treba,“ ale namiesto ľahkosti bytia som sa dočkala doktorovho mrazivého konštatovania, že ak testy dopadnú zle, možno budú musieť ukončiť moje tehotenstvo, aby mi zachránili život.

Za žiadnych okolností preto nespochybňujte šedú eminenciu svojho pôrodníka!

Môže byť, že sestrička – nie lekár, a už vôbec nie vy – rozhodne aj o osude vašej hrádze (áno, nebavíme sa o tej petržalskej, ale tej „inej“ hrádzi):

„No ja už by som strihla, doktore,“ zavelila veľmi zlatá sestra, nakoniec, Zlatka sa aj volala, podávajúc mu pakšamenty, ktoré ledva zdrapil so svojimi rozospatými, zalepenými očami.

Tým sa však kompetencie zdravotnej sestry zďaleka nekončia.

Ak chcete vybaviť pre svoje dieťa Apgar skóre 10 z 10, skúste vynechať doktora, lebo čo ten o tom môže vedieť.

„Napíšeme 9?“ pýtal sa ten môj pri druhom pôrode, ale mal chudák smolu, sestričky ho prehlasovali: „Ale čoby, dajme 10.“

Marilo sa mi, že je na to nejaká tabuľka, podľa čoho sa to vyhodnocuje, ale poučená z minulosti, som sa nezapojila. Ešte by to lekár zrazil synovi na 9, ba čo viac, možno by mu musel zachrániť život, aby sa nepovedalo a o mne by si všetci šuškali, že mi mlieko udrelo do hlavy. 

Ale inak je to v tých pôrodniciach čistá zábava, že?

(24 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...