Tehotenstvo: 40 týždňov ohromnej zábavy

Tehotenstvo je najkrajšie vtedy, keď nie sme tehotné. Ak sme aktuálne v požehnanom stave, je to veľká zábava. Každý jeden týždeň.

Niečo je inak, tak sa mi marí. Cítim sa nejaká… unavená zo života. Ak si myslím, že mi je to, čo mi je, potom to bude precitnutiahodný týždeň. Sa ešte dlho budem spamätávať.

Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Dve čiarky sú tam a silnejú. Keby to bol len covid, bolo by to naopak, ale toto nie je len taká choroba. Toto je tehotenstvo. A neprechádza to.

Povymetala som všetky lekárne v okolí a v každej som si kúpila tehotenský test. Nech na mňa nepozerajú za okienkom ako na vyšinutú, načo ich potrebujem dvadsať naraz.

Som ja ale ťapa! Načo som komu hovorila, že mi vyšiel pozitívny tehotenský test? Ledva som sa objednala ku gynekologičke, aby mi to na 100 % potvrdila, už mám na tanieri od susedy z tretieho, že mám jesť za dvoch. Bolo mi to treba?

Smrdí mi vlastný muž. Potom je úplne jasné aj bez ultrazvuku, že som tehotná.

Zarovno s vypísaním tehotenskej knižky som začala vracať. No dobre, preháňam. Nebolo to hneď, ako mi knižku založila sestrička do obalu. Vracala som až potom na schodoch cestou z ordinácie.

Odkedy som si prečítala, aké rôzne príznaky tehotenstva existujú, mám ich všetky do jedného. Môžem napísať vlastnú knihu.

Naozaj som verila, že tie akože zázvorové lízatká z lekárne mi pomôžu prekonať celodenné nevoľnosti?

Vysvetlí mi niekto, čo mám zo života, keď mi ani len tá káva nechutí?

Prvotrimestrálne precitnutie z požehnaného stavu a občasné stavy očistca na zemi sa končia. Vraj odídu už čoskoro aj nevoľnosti. Kam odídu? Dúfam, že nie za roh.

Druhý trimester je tu a má byť úplne najviac najlepší. Už teraz sa mi krúti hlava, len čo si na to pomyslím! Asi si cvrknem, ako zvyknem teraz 50 x za hodinu.

Je to celé v prdeli! Fakt sa zrútim. Vraj či som užívala kyselinu listovú ešte pred tým, ako som otehotnela, lebo ak nie, potom sa môjmu dieťaťu nebude normálne vyvíjať mozog.

No tak nič! Tak potom bude moje dieťa úplne rovnaké ako všetci v mojom okolí. Vybavené!

Ten chmuľo, ktorému neviem prísť na meno. sa ma najprv spýtal, či som tučná alebo tehotná a po mojom priznaní požehnaného stavu sa ma spýtal, či to budú dvojičky!

Tehotenstvo je super. Bola som v kine a nahlas som sa rozrevala, lebo som hormonálne na úplne inom leveli ako všetci ostatní. Je to ako keď vám dá niekto 5D emočné okuliare a ostatní nemajú ani dioptrické.

Konečne ma zaplavil ten prílev energie, o ktorom písali v tehotenských príručkách. Niekedy si myslím, že by som zdvihla aj koňa! Len nech mi to ešte aspoň dva dni vydrží.

Len čo som konečne prekonala prvotrimestrálnu zášť ku káve, snažia sa mi ju zhnusiť všetci nepodstatní ľudia okolo. Prečo sa ma každý automaticky pýta, či chcem bezkofeínovú? Prečo sa to nikto nikdy neopýta môjho muža? Prečo sa to nikto nepýta ani malých detí? To akože ich mám na kolenách prosiť, nech mi dajú ten kofeín intravenózne? O čo komu ide?

Som oficiálne v polovičke tehotenstva. 5 týždňov z 20 som ani nevedela, že som tehotná a technicky prvé 2 týždne som tehotná ešte vôbec nemohla byť, lebo tehotenstvo sa počíta od dátumu poslednej menštruácie a nie od dátumu počatia, ktoré by malo nastať niekedy v polovičke cyklu. Najlepšie je, že vôbec netuším, v ktorom som mesiaci, lebo vraj ich nie je 9, ale 10. Lunárnych. To už je aká debilina!

Pobavilo ma, že mám spievať bábätku v brušku a nemám sa hanbiť, ani keď to bude falošné ako štyri divé svine. No neviem. Nezdá sa mi dobrý nápad naviazať vzťah k nenarodenému dieťaťu tým, že budem tyranizovať jeho ušné bubienky. Prenatálnou traumou by sa mali odborníci viac zaoberať.

Oficiálne cítim pohyby bábätka. Teda, som si konečne istá, že to nie je segedínsky guľáš.

Nerozumiem, prečo sa ma v polovičke tehotenstva pýtajú, kde budem rodiť. To ako keby v obchodoch bola vianočná výzdoba už od Veľkej noci.

Musím uznať, že vlasom moje tehotenstvo prospieva. A to bez toho, aby som sa musela o ne nejako špeciálne starať. Menej sa mastia, netreba ich často umývať, sú krásne husté.

Vraj po pôrode môžem na to už len spomínať. A mám si kúpiť hydroxid sodný, lebo mi vypĺznuté vlasy budú upchávať odtok jedna radosť. Práve čítam, že šestonedelie je úplná vlasová apokalypsa.

Fakt sa ma mohla kamoška spýtať, či už mám zbalenú tašku do pôrodnice?

Bože môj, kedy sa konečne vyspím na bruchu?

Užívam si posledný týždeň druhého trimestra. Vraj pôjde do tuhého.

Tretí trimester som oficiálne privítala predpôrodnou depresiou. Všade sa píše, že už to bude len horšie a horšie.

So zväčšujúcim sa bruchom sa musím stále pýtať, či je dobrý nápad priviesť do tohto zlého sveta dieťa. Možno že svet nie je až tak zlý. Čo keď ja nebudem dobrá matka? Rozprávala som sa o svojich obavách s otcom svojho dieťaťa, ale povedal mi, že na tieto myšlienkové pochody je už neskoro a spiatočné letenky do čias ovulácie nepredávajú.

Moja tučná kamoška mi povedala, že sa so mnou musí odfotiť, lebo mám konečne väčšie brucho ako ona. Dedko sa ma zakaždým pýta, či to naozaj nebudú dvojičky. Svokor ma prezrel rontgenovými očami a zahlásil, že to bude určite valibuk.

Cítim sa taká tučná, až mi moja gynekologička musela pripomenúť, že som tehotná.

Už len 9 týždňov a vyspím sa na bruchu. Aj keď všetci blahosklonne hovoria, že už nikdy sa nevyspím. Nenechám si zobrať svoju ilúziu. Od čoho asi tak vymysleli tabletky na spanie a štuple do uší?

V tomto týždni už môžem oficiálne nastúpiť na materskú dovolenku, nielen zo zdravotných dôvodov, ale z hocijakých. Napríklad, keď mi lezú na nervy kolegovia v práci, nehovoriac o šéfovi.

Mnohé ženy budú vykrikovať, že materská je hocičo, len nie dovolenka, ale je lepšie zošalieť z vlastného dieťaťa ako z plného pracovného stola nezmyselných požiadaviek a úloh.

Toto som si sem napísala len preto, aby som si vedela spomenúť, prečo nechcem ísť do práce, keď to nebudem zvládať na materskej.

Na tomto gauči ma nechajte ležať až do pôrodu, už nevládzem!

Oficiálne na materskej. Oficiálne 6 týždňov do pôrodu. Oficiálne som pribrala už viac ako 12 kíl. Strašia ma, že posledné týždne priberiem aj z čistej vody. A ja im verím. Lebo v tehotenstve naozaj platí, že nikdy nebolo tak zle, aby nebolo ešte horšie.

Vraj zozadu ani nevyzerám ako tehotná. Alebo keď si sadnem za stôl väčší ako som ja sama. Neviem, kedy naposledy som si dokázala zaviazať šnúrky alebo zapnúť zips. Nedovidím si kvôli bruchu ani na tie partie, ktoré by sa zišli oholiť.

Kamošky sa hrdia tým, ako im s tým pomáhali muži. Tiež by som vyslala muža na túto misiu, keby som netrpela tým, čo sa odborne volá varikozita vulvy. Nemusíš si to gúgliť. Je to tak hnusné, že som vlastne úprimne rada, že si tam kvôli bruchu sama nedovidím.

Som nerozhodná, alebo nie som? Neviem, či si pripadám ako tučniak alebo ako veľryba. Oboje je výhra.

Tri týždne do pôrodu. Definitívne veľryba. Vráskavec obrovský. Ten je môjho srdca šampión. Keby si ho vedci oťukali lepšie, pochopili by, že to nie sú vrásky, ktoré mu zdobia telo, ale neskutočne zlé a škaredé strie.

Ak som sa minulý týždeň cítila ako veľryba, teraz som ako veľryba vyvrhnutá na súš. Podľa mojich výpočtov budem už o týždeň vo fáze zdochnutá veľryba. Ak sa toho, samozrejme, dožijem.

Už nezvládam variť postojačky, musím si k tomu sadnúť. Keď sa posadím, neviem sa zdvihnúť. Keď ležím, neviem sa pretočiť na druhý bok.

Keď chcem spať, neviem nájsť polohu, v ktorej by to išlo. Keď mám pocit, že konečne zaspávam, treba mi ísť na wc. Najmenej päťkrát za noc. Keď chodím, paralyzujú ma kŕče do nôh. Mám pocit, že sa rozpadávam.

Každá žena v 39. týždni aspoň raz uvažovala o kastrácii vlastného chlapa.

Už je to tu. Tá slávnostná chvíľa, keď sa ma v pôrodnici opýtajú, či mám nejaký pôrodný plán a ja poviem „áno, porodiť!“