Tehotenské “horory”

Bude z teba tučibomba

Úplne na začiatku ma vystrašili rečami o nadmernom a nekontrolovanom priberaní. Jedna pribrala 20 kilogramov, iná mi ochotne ukazovala, kde tých 15 na nej všade ostalo.

Plus všetky detaily o jej veľkých opuchnutých nohách, rukách a tele. O manželovi, ktorý ju musel vo všetkom obsluhovať, lebo sama nedokázala nič urobiť ani nehovorím.

„Figu borovú“, pomyslela som si, k narodeninám som dostala steper, chodím plávať a hlavne dôkladne si premyslím, čo dám do úst a v akom množstve.

A hoci zjem všetkého dosť, aj to, čo som pred tým už dlhé roky nejedla, ale bábätku to prospieva, môj váhový prírastok je zatiaľ iba 7 kilogramov /aj bez nevoľností, ktoré som takmer nezažila/ a to mi doktorka na poslednej prehliadke povedala, že to malé je poriadne veľké. Uvidíme, ako to bude pokračovať ďalej.

	Prečítajte si aj: Koľko je ideálne pribrať v tehotenstve?

A čo ak nebude zdravé?

Ďalšou mimoriadne obľúbenou témou medzi „hororistkami“ je prípadné postihnutie dieťatka. Detičkami bez ručičiek, nožičiek a neviem čoho ešte sa to v ilustračných prípadoch neuveriteľne hemží.

Keď sa ma jedna milá pani opýtala rovno, či sa nebojím, že dieťatko bude postihnuté, skoro mi zabehla minerálka a spýtala som sa, že prečo by malo. Nuž, lebo vraj už mám vyšší vek a že deti by mali mať mladí rodičia.

Ohradila som sa, že tridsiatka nie je žiadny až tak vysoký vek. Lenže nedala pokoj. „A na amniocentéze ste boli?“ „A to už prečo, veď nie som riziková skupina.“ „Ja som bola.“

Neskôr vysvitlo, že pani druhé dieťa mala po 36. „Vtedy sa tých detí rodilo riadne veľa postihnutých. Viete, po Černobyle.“

Tretím okruhom sú pôrody.

Ešte som ani nebola tehotná, keď mi moja teta rozprávala, ako rodila. Uznám, aj s prikrášlením, veľké utrpenie. Našťastie to bolo pred 27 rokmi.

Keby ste videli podaktoré ženy, s akým nadšením rozprávajú o všetkých detailoch, od prvej kontrakcie až po pôrod a medzi tým boli dlhé, dlhé hodiny utrpenia, strádania, komplikácií, kriku a krvi.

Bububu pôrod

Ja netvrdím, že niektoré ženy nemajú veľmi dramatické spomienky na pôrod, len si nemyslím, že je naozaj potrebné o tom informovať hlavne tehotné ženy.

Presnejšie, vadia mi tie ženy, z ktorých hlasu je priam cítiť škodoradosť a úplné nadšenie z vystrašenej budúcej mamičky a čím vydesenejší výraz, tým viac podrobností pridávajú.

Sama totiž čítam o pôrodoch, aj o tých komplikovaných, aj na internete a v časopisoch. Lenže tie sú väčšinou určené na bezprostredné popísanie konkrétnych zážitkov a na to, aby sa ich autorky podelili s ostatnými o to, čo zažili, nie aby sa bavili na účet budúcej rodičky.

Ťažko sa pôjde rodiť pri predstave všetkej tej hrôzy, ktorá nás čaká. Vtedy sa vyškerím od ucha k uchu, poviem, že ja som po mame a budem rodiť ľahko a že čo už, keď som tehotná. Ako išlo dnu, tak musí ísť aj von, alebo, ako hovorí moja mama, dom si to tam nepostaví.

Sú aj pozitívne mamičky

Moja mamina skutočne rodila pomerne ľahko a rýchlo. So mnou išla do pôrodnice pešo a pred bránou sa otočila k ocinovi, že idú domov, že ju to už asi prešlo. Za necelú hodinu som bola na svete.

Našťastie stretávam aj pozitívne naladené maminy, jedna mi z nadšením hladkala bruško /má tri deti / a celá rozžiarená dodala, že to bolo to najkrajšie, čo v živote zažila. Druhá na mňa zasnene pozrela a skonštatovala, že nikdy sa necítila lepšie ako keď bola tehotná.

Tak si zatiaľ svoje tehotenstvo užívam a dúfam, že pôrod bude dobrý, dieťa kompletné a po pôrode aj veľmi dobré. Veď mu to opakujem 100krát za deň.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...