Tehotenská rekapitulácia

Zmätené

Na začiatku boli viac ako zmätené, vzhľadom na to, že zadanie tehotenských testov som zvládla na plný počet bodov: 3 testy – 3 rôzne výsledky. Negatívny, pozitívny, nemožno vyhodnotiť.

Správnym sa napokon ukázal ten „s dvomi čiarkami,“ napriek tomu, že len mesiac predtým mi moja gynekologička vysvetľovala čosi o mojich anovulačných cykloch a mojich zamrznutých vajíčkach. Svoju neplodnosť som oplakávala do najbližšej periódy.

Zmiešané

S pozitívnym testom však nastúpili zmiešané pocity. Možno to poznáte… Nie každej sa zjavil Pánov anjel ako Samsonovej matke, že by jej povedal: „Nepi ani víno, ani iný opojný nápoj a nepožívaj nič nečisté! Lebo počneš a porodíš syna.“Neskoro je plakať nad rozliatym mliekom či borovičkou.

A pád z bicykla do dvojmetrovej rokliny som si tiež mohla odpustiť. Keby bolo takého anjela, nesadnem predsa ani na stacionárny, nie?

Konsolidačné

Ďalšie pocity by som nazvala konsolidačnými. Každopádne, ono aj chvíľu trvá, kým človek spracuje info o tom, že je tak trochu tehotný. Dá sa vôbec zvyknúť na niečo, čo by sa po správnosti nemalo volať “stavom”, ale skôr procesom?

Lebo tehotenstvo je hocičo, len nie statické. A čo tam po dynamicky sa rozrastajúcej konfekčnej veľkosti, ale tie hormóny, ktoré to s vami roztočia ako roztoče…

Na blbom vtipe o katovi, ktorý pochovával svoju ženu a myslel pri tom, aký ideálny vzťah mali: “ona prala, ja som vešal,” som sa smiala tak, že ešte v ten deň som si bola kúpiť v obchode vložky. Inkontinenčné.

Kto vedel, že slnko zájde a budem potrebovať kartón papierových vreckoviek, lebo ma rozcíti aj pohľad na živú panorámu slovenskej televízie?

Tehotenstvo ma obohatilo tiež o poznatok, že materinské pocity môžu byť aj vyslovene

Agresívne.

Precitlivelo, teda ako divá sviňa, som zvykla reagovať na všetko s bruchom súvisiace. Príklad? Drahý do mňa chrstol za štamprlík vody. Zvykne sa tak na Veľkonočný pondelok.

Ale pre mňa tehotnú to bola šokujúca udalosť takých rozmerov, že len zázrakom sa nepretransformovala do postraumatickej stresovej poruchy. A bolo po sviatkoch. Teda až po tom, čo som ho akože recipročne obliala kýblom vody a s ním aj jeho dva mobily, ktoré doteraz nie a nie vyschnúť.

Neisté

Okrem iného ma celý čas prepadávali pocity neistoty. Kedysi dávno sa ma niekto filozoficky spýtal, ako viem, že zelená je zelená. Deväť mesiacov som si analogicky kládla otázku, ako viem, že som tehotná.

Prvý trimester ma o tom presviedčali najmä ranné nevoľnosti. Potom z ničoho nič pominuli, ako aj boli písali vo Veľkej knihe o matke a dieťati, a mne bolo divne, že už mi nie je divne.

Napätá som čakala na prvé bábätkove pohyby. A bola som v rozpakoch, lebo kým iné mamy vzletne opisovali, ako sa ich dotkol motýlik, ja som nevedela s určitosťou odhadnúť, či mi len nehŕkajú črevá po segedínskom guľáši. Hovorí sa predsa, že od kapusty, hm, pustí…

Nehy

Najintenzívnejšie však boli pocity, teda ono to ani neboli pocity, ako skôr záchvaty… nehy, ktoré vo mne rozkolísalo rastúce bruško. Radili bábätku spievať, ale mne sa moc nedarilo. Zakaždým mi stiahlo hrdlo a nevydalo…

Stačí málo, brnknúť jemne na strunu a nie som schopná ustáť také to vnútorné chvenie. No tie záchvaty nehy sú aj tak pre každú z nás príliš intímne, aby sme sa o ne delili ako babky na trhu s klebetami.

Rozlúčim sa preto hláškou, ktorou sa prihovárala môjmu bruchu moja sestra. Nie je dojemne romantická, ale kto chce, nehu v nej nájde:

“Ja som tvoja najobľúbenejšia teta. A tvoja mama je krava.”

	Prečítajte si tiež: 10 tehotenských prvýkrát

(47 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...