netušila som, že to nie je poslednýkrát, čo plačem ako dážď a zároveň mi od smiechu kútiky úst tancujú tango argentino. Toľké mesiace trvalo, kým sa tam objavila, hoci tenšia ako mužov posledný vlas na holej hlave, ale bola tam. Bola!
Moje racio pozeralo na pozitívny test, sucho konštatujúc prítomnosť tehotenského hormónu HcG, zatiaľ čo celé moje vnútro šepkalo a potom kričalo do bezvedomia: Budem mama!
To som ešte netušila, že tisíckrát lepší pocit ako držať si pod pokrievkou sladké tajomstvo, bude jeho vyzrádzanie. Najprv budúcemu tatinkovi, potom mame, že bude babkou, najlepšej kamarátke, že bude krstnou...
Nech sa páči, zoznámte sa, hovorí doktorka na sone a ukazuje mi malú šmuhu na zrnitom obrázku. Tá rozmazaná machuľka, to si TY! Moje dieťatko. Si dokonalé. Milujem ťa.
Zrazu sa zapnú reproduktory a z ničoty ticha počuť na celú ordináciu koncert: klop, klop, buch, buch. Ten zvuk vychádza z môjho vnútra. Tvoje srdiečko bije pod mojím...
Po prvých troch mesiacoch celodenných ranných nevoľností predsa len začala váha skackať hore, až som si jedného dňa nemohla zapnúť svoje obľúbené rifle. Asi po prvý raz v živote ma obišiel pocit márnivej ženy, ktorá pred plesovou sezónou zistí, že jej nesedí pol skrine oblečenia. Čoskoro mi nesedela ani tá skriňa a nedovidela som si cez obrovitánske brucho na topánky, ale nestojí to za to?
| Prečítajte si tiež: 7 vecí, ktoré tehotným lezú na nervy |
|---|
Nie, toto nie je koložvárska kapusta, ani bublinky z Viney. Toto si TY, moja malá hmýriaca sa rybička, ktorá do mňa ďobká (práve vtedy, keď sa mi chce najviac spať!) Ale do tých rebier dávaš iné pecky!
Básnická otázka, či budeme zapletať vrkôčiky a hrať sa s bábikami alebo česať kohúta frajerovi a pretekať sa s autíčkami... a v talóne toľko krásnych dievčenských, či chlapčenských mien, tak na koho to slovo padne? Dilema za milión, ktorá sa skôr, či neskôr rozuzlí. Ten moment, ako vám to oznámia a vy zadržíte na sekundu dych, je neprekonateľný.
Bolo to hneď po ultrazvuku, kedy mi doktor prezradil, že môžem nakupovať modrú výbavičku. Kúpila som miniatúrne ponožtičky (biele!) a slzám som sa neubránila (ale toto už ma vážne štve, to nemôžem ani jeden deň za 9 mesiacov prežiť bez erupcie emócií???)
Au. Kontrakcia. Naozaj au.
Prvý nádych, prvý plač. A už si so mnou, už si ťa držím v náručí. Neprekonateľné. Asi si to budem musieť zopakovať!
Odosielam Váš hlas...
Jéj, krásne, spomínam :-)