Kút so šestonedieľkou – pokoj a intimita
Častokrát bola posteľ so šestonedieľkou akoby schovaná za dverami. Malo to viacero príčin. Prvá z nich je pre nás ľahko pochopiteľná.
Keďže rodina bývala obvykle iba v jednej miestnosti, takto oddelili ženu a bábätko od rozruchu okolo, zabezpečili im pokoj, intimitu a minimálne symbolicky ich oddelili od „nákazy“, ktorá mohla prísť zvonku.
Okrem toho v tomto období bola „slabá a tým i ľahšie ovládnuteľná rôznymi bosorkami či vílami“. Aj dieťatko jej mohli uniesť!
Tu musím pripomenúť, že matka sa nesmela k novorodencovi otočiť chrbtom! Bábätku sa to mimochodom určite páčilo.
Druhá príčina bola, pre nás možno ťažšie pochopiteľná, že šestonedieľka sa považovala za nečistú. To znamená, že nielen ženu a dieťa bolo potrebné chrániť, ale i naopak.
Šestonedieľka mohla „poškodiť“. Napríklad ak dojila kravy, mohli stratiť mlieko alebo ak sa starala o pole či záhradu – úroda vyšla navnivoč.
Ležať spolu za kútnou plachtou
Či už je to tak alebo onak, jasné je, že kedysi sa žena naozaj, ešte raz NAOZAJ v šestonedelí nevenovala ničomu inému iba svojmu dieťatku. Ležali spolu za kútnicou, oddychovali, spoznávali sa „zvonka“. Dieťatko salo mliečko, neustále cítilo matkinu prítomnosť, jej vôňu a počulo jej hlas.
Čerstvá matka sa zotavovala po pôrode a jedla, čo jej priniesli. Eeeej, to by bolo, keby sa postavila k hrncom! Ak šestonedieľka robila domáce práce, mohla do domu privodiť nešťastie. Aby sme z nej zase nerobili chorú, uznávam, že boli v práci malé výnimky.
Jedlo jej nosila kmotra, krstná mať. či iné ženy. Ale i to malo svoje pravidlá. Doma sa vyumývali, sviatočne obliekli, hrniec zabalili do plachty (aby nevychladlo?) a tak išli nakŕmiť šestonedieľku.
Kiež by sme sa do kúta vrátili
Veru poviem vám, keď si to porovnám so svojim prvým šestonedelím, keď som sa (ešte nevediac čo ma čaká) pustila do upratovania a varenia… (a už vás vidím ako prikyvujete ;-), pretože mnohé ste to tiež zažili) …myslím, že i v tejto dobe by sa nám zišli také zvyky, ktoré by striktne zakazovali po pôrode robiť čokoľvek iné ako dojčiť, jesť a oddychovať…
Tak ako? Vrátime sa k tradícii kútnych plachiet? Čo vy na to? Ak áno a chcete si takú vyrobiť (hihi, to by rodina oči vyvaľovala, keby som takú plachtu v spálni vyvesila), nezabudnite na magické ochranné znaky: často sa používala (na výšivky či spoje) červená farba – ako ochrana pred nečistými silami. Samotná plachta bola obvykle biela alebo krémovej farby.
A čo by na kútnej plachte malo byť?
Určite kohút – jeho kikiríkanie zaháňa všetky strašidlá. Kvety a listy, ktoré symbolizujú rast, granátové jablko, srdce či tulipán ako symbol lásky. Ak chcete mať veľa detí, vyšite i strom či krík s plodmi. A ešte ďatelinový lístok – pre šťastie.
Kútne plachty sa na Slovensku používali v niektorých oblastiach až do začiatku dvadsiateho storočia. Sú nádherné, dovolím si tvrdiť, reprezentatívne. Môžete si ich pozrieť v skanzenoch, či niektorých múzeách zameraných na ľudovú kultúru.
A dočítala som sa, že zopár krásnych kusov majú i vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Škoda, že iba v depozitári. Snáď raz budeme maž príležitosť pozrieť si ich a inšpirovať sa minulosťou… Mám pocit, že sa máme k niektorým tradíciám vrátiť…
Ilustračné foto: archív ÚĽUV
»»»»»»» Prečítajte si aj: Nechajte mamy v šestonedelí na pokoji!
Inšpirujúci článok o pár dní pôjdem rodiť naše druhé bábo, a veru je to to taká pravda všetko, čo je písané, až mi je ľúto, že sa už na všetky dobré rady a zvyky zabúda…a skôr treba prosiť blízkych, aby boli tolerantejší a viac nápomocní v tom, čo naozaj šestonedielka a bábätko skutočne potrebujú
Hned som mala pred ocami taku plachtu, ked som si to precitala a aj ked vysivanie nie je moje hobby, normalne som dostala chut urobit ich pre moje 2 dospievajuce dcery….aspon symbolicky….no, len aby som to stihla 🙂
este som sa hned pytala mamy (73), ci zazila nieco take u svojej, ale aj ked je z dediny, nepozna kutnu plachtu, zujimave
opacim este u svokry..sukromny vyskum vyskytu 🙂
Lubka, krasny clanok…..a kutnu plachtu som nasla aj v skanzene v Pribiline …..
:-))) veru premyslam nad tym, ci kutne plachty nevyrabat hromadne a nezaviest tradiciu “oddychu a pokoja” znovu. i ked, ja by som strasie deti urcite tiez k sebe pustila
Veľmi pekný článok, ja by som takú kútnicu určite prijala, ale zákaz vstupu starších detí by som z tradície vynechala. Ale vedeli naši predkovia, čo žena po pôrode a bábätko potrebujú-pokoj a čas na seba. Mama si mohla v kľude si užívať bábätko bez toho, aby musela hneď od začiatku obskakovať návštevy, nikto jej bábo nasilu z ruky nebral, nenahrnula sa tam hneď polovica rodiny a ešte jej aj jesť nosili. Tak to by nám bolo hej, žena ktorá tvrdí, že by sa jej to nepáčilo jednoducho klame. A bábo malo mamu len pre seba, papalo, kedy potrebovalo, spinkalo v maminom náručí, tak to má byť. Veru, ja si takú kútnicu na december asi vyrobím .
Dakujem za skvely clanok!
Viem si zivo predstavit take pohodove oddychovanie a zzivanie sa s babatkom. Ale ako nastavajuca mamina troch deti (a navyse vratiaca sa domov niekedy tesne pred Vianocami) to asi klasicky dopadne trosku inak… Ale urcite to s domacimi pracami nemienim prehanat, len navarit obcas bude treba. 😉
predmrazuj este nez pojdes do proodnice;-) kd varit, tak dvojnasobne mnozstvo a sup s tym do mrazaku a potom uz len dochutit a je to;-)
predmrazujem statocne, mam to osvedcene, ale vzhladom na to, ze cez sviatky bude cela rodinka doma, bude treba varit, lebo taky velikansky mrazak nemame alebo to necham na muzicka? = budeme tyzden jest cestovinky s makom a krupicovu kasu
Hmm, bola som už 4 krát šestonedielkou a nikdy som nebola nejak brutálne unavená, ani s pocitom vlastnej neschopnosti a zlyhania… Ale zase áno, keď žena má také pocity, tak nech leží.
alebo nech lezi, aby sa k nim nedopracovala;-)))
dakujem za prispevky,
v podstate naozaj nejde o to, ci dodrziavat ritualy, len o to, aby sme pocas sestonedelia mali pohodu a pomocnu ruku
Myslim, ze deti by sa zvladli. Len keby bolo naozaj niekde v kameni vytesane, ze sestonedielka ma v prvom rade odpocivat. Nie hned naplno fungovat multifunkcne, na doraz, na vsetky strany, sama, unavena, s pocitom vlastnej neschopnosti a zlyhania…
mam pocit, ze poziadavky na to, co vsetko by “sme mali” su nekonecne. Pamatam na kamaratku, zijucu bez partnera, ktorej jediny komentar od mamy bol: ” som s tebou spokojna, ako to zvladas upratovat a udrziavat”. Ze nekojila, lebo nevladala, mama uz neriesila.
Tak ja som zase naopak rada, že žijem v tejto dobe. Čo sa týka povier, absolútne im neverím, ani žiadným magickým rituálom a navyše by ma to riadne naštvaôlo, keby nemohli za mnou za plachtu prísť staršie deti.
gratulujem k takemu stastiu! Preco? Lebo, ja som tiez bola uz 4x sesstonedielkou, ale vzdy som mala potrebu mat takyto kut i ked len na niekolko dni… no zial nemala….Kto vie, mozno to raz dozicim svojim dvom dceram….(?), tak uz aby som sla vysivat, kreslenie mi ide viac a je to rychlejsie ….
krasne!
veru, taka kutnica by sa mi bola byvala zisla vsetky tri razy
tie ritualy nie su vzdy na zahodenie…