Po rokoch som sa vrátila rodiť do Považskej Bystrice a dobre som urobila

V pôrodnici v Považskej Bystrici som prvý raz rodila dávno, moja staršia dcéra už dnes končí základnú školu. V tom čase bola moja skúsenosť dosť zlá. Nervózny pôrodník, izby v strašnom stave, sestry, ktoré ma v pohode okrikovali, proste stres a nepríjemnosti.

O manželovi pri pôrode sa ani neuvažovalo, nieto ešte nejaké pôrodné plány. Napriek tomu som si pamätala, že prvý pôrod prebehol a dopadol dobre, takže som sa rozhodla ísť tam rodiť opäť.

Ivana Klimčák

Materiálne vybavenie

Pôrodnica prešla rekonštrukciou už dávnejšie. Takže najmodernejšou by som ju asi nenazvala. Pôrodná sála aj novorodenecké oddelenie neboli práve v špičkovom stave, ale povedala by som, že komfortné, pohodlné, slušne vybavené a vždy čisté.

Strava bola klasická nemocničná, samozrejme, že nebol priestor na nejaké špeciálne požiadavky, na druhej strane bol aj pitný režim, aj jedlo bolo dobre uvarené.

Komunikácia s personálom

V tomto smere ma pôrodnica prekvapila najviac. Keďže už nie som najmladšia mama, a vlastne ani prvorodička, tak som očakávala to staré: „Teraz tlačte! Teraz dýchajte! Teraz robte toto!“

Namiesto toho prišlo niečo úplne iné. Príjemná atmosféra, zhovorčivý lekár, ktorý si ku mne sadol, pýtal sa na bolesti, pýtal sa, či som neuvažovala nad epidurálkou.

Spýtal sa ma, či nebudem mať problém, keby bolo treba riešiť nástrih a podobne. Sestry rovnako, usmiate, spokojné, vládla tam dobrá atmosféra.

Neustále sa pýtali, či niečo nepotrebujem a podobne. Pamätám si, že kedysi sa nesmela ani voda piť, teraz to bola úplná samozrejmosť ponúknuť mamičku, aby nebola dehydrovaná.

Odbornosť personálu

Myslím, že aj v tomto „doba pokročila“. Ja som mala šťastie na pohodový a celkom rýchly pôrod, ale myslím, že rozdiel bol najmä v tom, že dnes už sa nástrihy, klistír a podobne ani tu nepokladá za nutnosť.

Viem, že jedna mamička sa sťažovala, že nemá umožnený výber polohy a dotepanie pupočníka. Priznám sa, toto som nikdy veľmi neriešila. Čo ma prekvapilo, bol bonding.

Síce len krátky, ale keďže som ho pri prvej dcére nezažila, bola to krásna skúsenosť. Rovnako ako podpora dojčenia, čo je pre mňa ako staršiu matku trochu novinka.

Aj vďaka tomu, že oddelenie má sestru, ktorá sa venuje laktačnému poradenstvu, sa mi podarilo začať dojčiť. Veľa to pre mňa znamenalo a z pôrodnice som odchádzala ako spokojná mama.

Otecko pri pôrode

Ja som nad oteckom pri pôrode neuvažovala, lebo môj muž má z toho proste strach. Ale prekvapilo ma, že pôrodnica ponúkala vcelku dosť príjemné ceny, jedna mamička mi povedala, že epidurálka a otec pri pôrode stoja v Považskej Bystrici skoro o polovicu menej než v ostatných pôrodniciach.

Niektoré ženy mali za sebou aj kurz predpôrodnej prípravy, čo je dobrá vec. Čo by som však rada vyzdvihla, bolo, že napriek tomu, že tam môj muž nebol, som sa dočkala perfektnej opatery.

A to ma pár žien varovalo, že v rôznych pôrodniciach mali skúsenosť s tým, že ak tam s nimi nebol muž, tak sa k nim sestry nesprávali práve najlepšie. Ja som naopak bola prekvapená, aké boli vnímavé na to, že som unavená a vyčerpaná, a pomáhali.

Najkrajší moment bol asi po pôrode, keď mi malú doniesli na izbu v takej starodávnej krajkovej perinke. Oceňujem, že sestry mali k novorodeniatkam krásny vzťah a chodili sa na ne pýtať.

Pôrodnica v Považskej Bystrici sa zmenila

Ja sa už síce na ďalšie deti nechystám, ale túto pôrodnicu by som spokojne odporučila aj iným mamičkám. Je to miesto, ktoré napriek finančne poddimenzovanému zdravotníctvu urobilo pokroky. A to predovšetkým v otázkach prístupu personálu k rodičkám.

Na záver by som chcela poznamenať, že som žiaľ za celý pobyt od takmer nijakej mamičky nepočula slovo ďakujem, prosím, vážim si to. Je zvláštne, že čerstvé matky s deťmi v náručí na to akosi zabúdajú.

Dovolím si povedať, že to, čo pôrodniciam pomôže, je práve zlepšenie atmosféry v medziľudských vzťahoch.