Veľa žien posledné týždne tehotenstva prežije v strachu z pôrodu. Počúvame a na diskusných fórach čítame strastiplné príbehy o tom, ako to bolelo, dlho to trvalo, ako sme sa nevedeli týždeň po pôrode kvôli nástrihu posadiť.
Kde ostali tie dobré pôrodné príbehy? Vari všetky naše mamy a staré mamy spomínajú na pôrod len takto?
Mária Kopčíková
Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA. Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Prinášam témy, ktoré mi v praxi pripadajú dôležité.
ja som z pôrodu doslova šalela bála som sa že to nezvládnem, že neviem ako na to a tak som nejak vymýšľala a potom som si rozklikla takýto 30 minútový online kurz s otvorenou debatou chattyclass.sk/listing/2460X1NbpX/priprava-na-porod?service=420, kde som sa mohla pýtať na čokoĽvek čo ma zaujímalo a milá pani pôrodná asistentka mi všetko vysvetlila, upokojila a ubezpečila ma že to zvládnem ako mnohé ženy predo mnou a za mnou (:
Vdaka vasmu predporodnemu kurzu som sa uplne zbavila strachu z porodu a to aj napriek tomu, ze ste nam pustali ukazky porodov… a zvladla som to bez problemov, bez epiduralu a bol to nadherny zazitok, si to cele uzit. Telo proste vie, co ma robit(nevravim o konplikovanych porodoch). Navzdy vam budem vdacna. Dakujem
Ja som moje 2 deti rodila cisarskym…bohuzial:(tvrdo som trvala na vaginalnom porode ale pri prvom synovi mi porod nepostupoval, lebo dieta nezostupilo do porodnych ciest kvoli pupocniku omotaneho okolo krku.ja som velmi utla a syn mal cez 4kg a lekar mi urobil T rez na maternici lebo syn bol tucko a nevedel ho vybrat. Cize hned som vedela ze moje 2.dieta pride na svet opat cisarskym, kedze po T reze sa nerodi spontanne, lebo hrozi roztrhnutie maternice.Do dnes ma mrzi, ze som nemohla rodit spontanne:(mam pocit ze mi nieco uslo a tiez mi trvalo kym som si vytvorila vztah s obidvoma synmi. Cudujem sa zenam co si vybrali sekciu dobrovolne!!
Mne pôrod vyvolávali a bol to naozaj násilný čin, ale strach z toho, aby sa dieťatko neudusilo prevážil nad mojím odhodlaním nedať si pôrod vyvolať. Chcela by som, aby všetky ženy pochopili, že prirodzený pôrod je pre ženu to najkrajšie a najemotívnejšie, čo môže zažiť. Tak príroda zariadila. Je bolestivý, ale existuje mnoho prirodzených techník na zmiernenie bolesti. Naše telá sú pripravené rodiť, tak si, žienky, viac verme!
Po prvom porode som stretla mamicku, ktora bola po cisarskom reze. Ja som po vaginalnom nemohla poriadne sediet, ju zase bolela jazva pri smiechu. Som rada, ze som mohla obe deti rodit vaginalne, cisarskeho rezu som sa bala ovela viac.
Mňa by zaujímalo či sa pán dr. zamýšľal nad tým prečo ženy radšej chcú cisársky rez ako prirodzený pôrod, aj keď o tom čo prirodzený pôrod je naozaj a čo je to v ponímaní našich pôrodníc je asi na veľmi dlhú diskusiu. ja momentálne ako nízkoriziková tehotná – všetky výsledky a vyšetrenia ako z knižky sa stretávam nejak často len zo strašením a čo všetko sa môže stať…ako potom môžem veriť sama sebe že to všetko naozaj zvládnem keď tam nie je podpora od lekárov? na jednej strane všade okolo je výrok – tehotenstvo nie je choroba, ale lekári na tehotenstvo bohužiaľ takto pozerajú. ako je možné že pár km za hranicami sa stretnete s podporujúcim prístupom?a nech mi nik nehovorí že každý občas stane ľavou nohou, áno stáva sa to aj mne ale keďže tiež pracujem s ľudmi nikdy som si nedovolila aby to na mne bolo vidieť. každý lekár a zdravotník si vyberá svoje povolanie a neštuduje to len tak z nudy, čiže ak mám problém pracovať s ľudmi idem niekde inde. a prečo radšej cisársky? – neraz som počula od ženy vyjadrenie – je to bezpečnejšie pre dieťa – aby sa nezaseklo v pôrodných cestách, keďže u nás sa musí pri pôrode ležať (a musí sa toho ešte oveľa viac) a radšej jazva na bruchu ako na intímnych miestach a žiadny sexuálny resp. katastrofálny sexuálny život po “slovenskom prirodzenom pôrode”, lebo ja osobne mám záujem byť naďalej nielen matkou ale aj manželkou….ja nespochybňujem prácu slovenských lekárov, lenže oni sú viac orientovaní na patológie, čiže majú potrebu zasahovať a liečiť čo v prípade problémov – vďakabohu za ich vedomosti a skúsenosti, ale čo fyziologická rodička? na tú sa očividne nejak zabúda…
Jeden krasny porodny pribeh by sa nasiel – rodila som minuly rok – doma, sama, bez zbytocnych ludi okolo seba, a bolo to uzasne. Ticho, pritmie, len svetlo solnej lampy a sviecok, porod bol rychly, nezastavoval sa, bolelo to, ale len chvilu. Babatko mi po porode nikto nebral… co viac si mozme zelat? Odporucam.
prečo nenapíšete rizika vaginalneho pôrodu?su ovela neprijemnejšie ako sekcia,prolaps maternice roztiahnutie vaginy koniec sex.života ,to žena nie je doležita len decko????????????
Lenka, nenapíšem, pretože neverím, že je to dôsledok prirodzeného pôrodu. Môže to byť dôsledok minulosti ženy, jej strachu, nedostatočnej podpory, zle medicínsky vedeného vaginálneho pôrodu… A s tým sa dá vela robiť, ale ospravedlňovať tým brušné operácie a velebiť cisársky rez bez reálneho zhodnotenia jeho rizík a oboznámenia s nimi mi príde ako chyba v programe.
myslim, ze co je najvhodnejsie by mal rozhodnut lekar, samozrejme, ze su pripady ked je nutna sekcia, ale ak sa da tak podla mna aj pre mamicku je lepsie rodit spontanne. ked som cakala mojho prvorodeneho, mala som len 20 a tak strasne som sa bala, stale som mamu presviedcala nech mi vybavi cisarsky, no potom som bola neskutocne rada, ze sa nedala zlomit, ked som ja po porode bola hned fit (teda to je fakt, ze az na to sedenie) a mamicky po sekcii vyzerali, ze sa nepozbieraju ani o mesiac. ked som cakala dcerku tak ma to uz ani nenapadlo a dokonca po tom druhom porode som hned aj bez problemov sedela. a ta bolest pri porode na tu som uz aj zabudla, najlepsie bolo to, ze manzel mohol byt pri porode a dokonca dcerku drzal na rukach prvy on a nie ja 😉 tak mame krasny spolocny zazitok 🙂
Citujem článok “Odporúčana lekárov sú jednoznačné. Smerujú k podpore ženy, aby viac verila vlastnému telu a sebe samej, že pôrod zvládne.”
Toto nie je pravda, aspoň pri mojom pôrode to tak nebolo. Ja som si musela vybojovat prirodzený pôrod navzdory lekárom ktorí mi to chceli za každú cenu urýchliť a rezať ma …… Lekári majú averziu voči všetkému prirodzenému a najradšej by rezali každú ženu….pretože gynekológovia sú chirurgovia a svrbia ich prsty, kým niečo nerozrežú…preto každej žene pri pôrode rozrežú brucho alebo hrádzu….
ČO sa týka obáv z pôrodu, žiadny gynekológ nemá dosť času nato, aby sa zaoberal psychikou ženy, on rieši jedine telo….robí nekonečné série rutinných vyšetrenií, ktoré nič nezistia.
Lesná žienka, tak toto je úplne presne presne napísané a je to tak ešte stále. Dokedy?! Len vstúpite do ambulancie s tým, že ste tehotná a už ste pacientka, len samé bu-bu-bu hoci niekedy sofistikovanou formou “priateľskej manipulácie” od začiatku do konca. Ak si niektorá “vybaví” cisárksky, ok, je to jej vec, je dospelá a kto chce kam, pomôžme mu tam. Ale koľko žien končí na operačnom stole len preto, že lekári zasahujú do pôrodov, vyvolávajú tesne po nejakom “vypočítanom” termíne hoci bábo aj matka sú úplne ok, urýchľujú, potom huuuups a spomaľujú, prevrátia vás na chrbát ako lienku (hoci je to pre pôrod najhoršia poloha snáď okrem stojky, to hovorí aj WHO), hovoria tlačte aj keď vaše telo to tak necíti, a zas rýchlo, rýchlo a hups na bruško… pozor, teraz rozrežeme hrádzu, to sa musí…. Zbláznili by sa, keby nejak nezasahovali (bavíme sa o fiziologickom pôrode bez patológií, aby nedošlo k nedorozumeniu. Nikto im neberie ich úlohu a zásluhy pri patologických tehotenstvách a pôrodoch.). Čo takto počkať, každý pôrod má svoje tempo, matku podporiť, aká je skvelá, ako jej to ide, poradiť vhodnú polohu, nechať jej voľnosť pohybu stále (aj v druhej dobe pôrodnej), ponúknuť aj niečo iné ako epiduál… o kontinuálnej starostlivosti počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia len pôrodnou asistentkou ani nehovorím, to je u nás ďaleká budúcnosť. Ale príde to, dúfam, za svoje dcéry, že to raz bude zlatý štandard
ja trocha ten strach nechapem, mozno som si neprecitala dostatocne vela strasidelnych porodnych pribehov ale kazdopadne by zenu malo podporovat jej okolie, proti bolesti su dnes uz mnohe prostriedky, ja som sa strasne bala toho, ze by som rodila sekciou a nechcela som to… ani nie tak preto, ze by som sa bala tych rizik, ale skor kvoli tomu, ze som velmi chcela prezit vaginalny porod a vyslo mi to, a preto chcem odkazat vsetkym tehotnym, nebojte sa, je to krasny zazitok, len strach nestoji za to ukratit sa o taky zazitok akym je vaginalny porod… a ja som sa roztrhla celkom slusne a uz po tyzdni som pomerne bez problemov sedela, co sa neda porovnat so zenami co maju bolesti z rezu po cisarskom a priamo po porode ani chodit nevladzu, ja som sice mala problem so sedenim, ale chodila som veselo ako lanka
samozrejme tam kde su zdravotne indikacie je to bezpredmetne
aaaa este som chcela… pocuvajte svojich gynekologov na poradniach, lebo mnohe maminy si davaju rozne vitaminy urcene na uzivanie v tehotenstve bez porady s lekarom a vraj aj to vedie k prilis velkej porodnej hmotnosti a tym aj k cisarskym rezom, drzim vsetkym palce
Suhlasim-porod by mal byt vzdy vedeny s maximalnym moznym prihliadnutim na matku-samozrejme hovorim o nekomplikovanych tehotenstvach bez roznych zdravotnych indikacii…. Ja mam dcerku ktoru som rodila prirodzene bez pouzitia medikacie,teraz cakam synceka a toho musim porodit sekciou koli predoslej operacii na maternici-myomektomii. Radsej by som sice rodila prirodzene,no nebudem predsa hlupo riskovat ze mi praskne jazva a deti zostanu bez mamy.
Ak ale zena pocituje taky obrovsky a neprekonatelny strach z porodu-co je potom vhodnejsie? Mamicka ktora je paralyzovana strachom a vobec nie je schopna to babo porodit a spolupracovat aktivne-alebo pohodova uvolnena mamina po sekcii ktora si s radostou a bez strachu vychutna svoje novorodeniatko?
zasa jeden článok, ktorý ma zaujal. ja som tiež spravila všetko pre to aby som rodila sekciou. úprimne moje dieťa má 18 mesiacov a ani jeden rizikový faktor ktorý sa tu uvádza. zato nikde sa v článku nepíše o rizikách tzv. ,,prirodzeného pôrodu,, ktorý v našich nemocniciach naozaj nehrozí. zaseknutie dieťaťa v pôrodných cestách, alebo ako sa stalo mojej kamarátke lekárka trvala na prirodzenom pôrode a ajhľa dieťaťu potrhali svaly a nervy na šiji. teraz má rok a stále rehabilitujú. no to je naozaj výhra. Ale ak chce niekto rodiť naozaj prirodzene malo by to byť umožnené. Tým nemyslím keď lekár presviedča rodičku že ju nič nemôže bolieť lebo im to prístroj neukazuje a podobne. Každý by mal rodiť ako chce lebo len tak bude spokojná matka aj dieťa a nerozhoduje či to bude sekciou alebo vaginálne.
ja som z pôrodu doslova šalela bála som sa že to nezvládnem, že neviem ako na to a tak som nejak vymýšľala a potom som si rozklikla takýto 30 minútový online kurz s otvorenou debatou chattyclass.sk/listing/2460X1NbpX/priprava-na-porod?service=420, kde som sa mohla pýtať na čokoĽvek čo ma zaujímalo a milá pani pôrodná asistentka mi všetko vysvetlila, upokojila a ubezpečila ma že to zvládnem ako mnohé ženy predo mnou a za mnou (:
Vdaka vasmu predporodnemu kurzu som sa uplne zbavila strachu z porodu a to aj napriek tomu, ze ste nam pustali ukazky porodov… a zvladla som to bez problemov, bez epiduralu a bol to nadherny zazitok, si to cele uzit. Telo proste vie, co ma robit(nevravim o konplikovanych porodoch). Navzdy vam budem vdacna. Dakujem
Ja som moje 2 deti rodila cisarskym…bohuzial:(tvrdo som trvala na vaginalnom porode ale pri prvom synovi mi porod nepostupoval, lebo dieta nezostupilo do porodnych ciest kvoli pupocniku omotaneho okolo krku.ja som velmi utla a syn mal cez 4kg a lekar mi urobil T rez na maternici lebo syn bol tucko a nevedel ho vybrat. Cize hned som vedela ze moje 2.dieta pride na svet opat cisarskym, kedze po T reze sa nerodi spontanne, lebo hrozi roztrhnutie maternice.Do dnes ma mrzi, ze som nemohla rodit spontanne:(mam pocit ze mi nieco uslo a tiez mi trvalo kym som si vytvorila vztah s obidvoma synmi. Cudujem sa zenam co si vybrali sekciu dobrovolne!!
Mne pôrod vyvolávali a bol to naozaj násilný čin, ale strach z toho, aby sa dieťatko neudusilo prevážil nad mojím odhodlaním nedať si pôrod vyvolať. Chcela by som, aby všetky ženy pochopili, že prirodzený pôrod je pre ženu to najkrajšie a najemotívnejšie, čo môže zažiť. Tak príroda zariadila. Je bolestivý, ale existuje mnoho prirodzených techník na zmiernenie bolesti. Naše telá sú pripravené rodiť, tak si, žienky, viac verme!
Po prvom porode som stretla mamicku, ktora bola po cisarskom reze. Ja som po vaginalnom nemohla poriadne sediet, ju zase bolela jazva pri smiechu. Som rada, ze som mohla obe deti rodit vaginalne, cisarskeho rezu som sa bala ovela viac.
Mňa by zaujímalo či sa pán dr. zamýšľal nad tým prečo ženy radšej chcú cisársky rez ako prirodzený pôrod, aj keď o tom čo prirodzený pôrod je naozaj a čo je to v ponímaní našich pôrodníc je asi na veľmi dlhú diskusiu. ja momentálne ako nízkoriziková tehotná – všetky výsledky a vyšetrenia ako z knižky sa stretávam nejak často len zo strašením a čo všetko sa môže stať…ako potom môžem veriť sama sebe že to všetko naozaj zvládnem keď tam nie je podpora od lekárov? na jednej strane všade okolo je výrok – tehotenstvo nie je choroba, ale lekári na tehotenstvo bohužiaľ takto pozerajú. ako je možné že pár km za hranicami sa stretnete s podporujúcim prístupom?a nech mi nik nehovorí že každý občas stane ľavou nohou, áno stáva sa to aj mne ale keďže tiež pracujem s ľudmi nikdy som si nedovolila aby to na mne bolo vidieť. každý lekár a zdravotník si vyberá svoje povolanie a neštuduje to len tak z nudy, čiže ak mám problém pracovať s ľudmi idem niekde inde. a prečo radšej cisársky? – neraz som počula od ženy vyjadrenie – je to bezpečnejšie pre dieťa – aby sa nezaseklo v pôrodných cestách, keďže u nás sa musí pri pôrode ležať (a musí sa toho ešte oveľa viac) a radšej jazva na bruchu ako na intímnych miestach a žiadny sexuálny resp. katastrofálny sexuálny život po “slovenskom prirodzenom pôrode”, lebo ja osobne mám záujem byť naďalej nielen matkou ale aj manželkou….ja nespochybňujem prácu slovenských lekárov, lenže oni sú viac orientovaní na patológie, čiže majú potrebu zasahovať a liečiť čo v prípade problémov – vďakabohu za ich vedomosti a skúsenosti, ale čo fyziologická rodička? na tú sa očividne nejak zabúda…
Jeden krasny porodny pribeh by sa nasiel – rodila som minuly rok – doma, sama, bez zbytocnych ludi okolo seba, a bolo to uzasne. Ticho, pritmie, len svetlo solnej lampy a sviecok, porod bol rychly, nezastavoval sa, bolelo to, ale len chvilu. Babatko mi po porode nikto nebral… co viac si mozme zelat? Odporucam.
Blahozelam, to je uzasne
prečo nenapíšete rizika vaginalneho pôrodu?su ovela neprijemnejšie ako sekcia,prolaps maternice roztiahnutie vaginy koniec sex.života ,to žena nie je doležita len decko????????????
Lenka, nenapíšem, pretože neverím, že je to dôsledok prirodzeného pôrodu. Môže to byť dôsledok minulosti ženy, jej strachu, nedostatočnej podpory, zle medicínsky vedeného vaginálneho pôrodu… A s tým sa dá vela robiť, ale ospravedlňovať tým brušné operácie a velebiť cisársky rez bez reálneho zhodnotenia jeho rizík a oboznámenia s nimi mi príde ako chyba v programe.
myslim, ze co je najvhodnejsie by mal rozhodnut lekar, samozrejme, ze su pripady ked je nutna sekcia, ale ak sa da tak podla mna aj pre mamicku je lepsie rodit spontanne. ked som cakala mojho prvorodeneho, mala som len 20 a tak strasne som sa bala, stale som mamu presviedcala nech mi vybavi cisarsky, no potom som bola neskutocne rada, ze sa nedala zlomit, ked som ja po porode bola hned fit (teda to je fakt, ze az na to sedenie) a mamicky po sekcii vyzerali, ze sa nepozbieraju ani o mesiac. ked som cakala dcerku tak ma to uz ani nenapadlo a dokonca po tom druhom porode som hned aj bez problemov sedela. a ta bolest pri porode na tu som uz aj zabudla, najlepsie bolo to, ze manzel mohol byt pri porode a dokonca dcerku drzal na rukach prvy on a nie ja 😉 tak mame krasny spolocny zazitok 🙂
Citujem článok “Odporúčana lekárov sú jednoznačné. Smerujú k podpore ženy, aby viac verila vlastnému telu a sebe samej, že pôrod zvládne.”
Toto nie je pravda, aspoň pri mojom pôrode to tak nebolo. Ja som si musela vybojovat prirodzený pôrod navzdory lekárom ktorí mi to chceli za každú cenu urýchliť a rezať ma …… Lekári majú averziu voči všetkému prirodzenému a najradšej by rezali každú ženu….pretože gynekológovia sú chirurgovia a svrbia ich prsty, kým niečo nerozrežú…preto každej žene pri pôrode rozrežú brucho alebo hrádzu….
ČO sa týka obáv z pôrodu, žiadny gynekológ nemá dosť času nato, aby sa zaoberal psychikou ženy, on rieši jedine telo….robí nekonečné série rutinných vyšetrenií, ktoré nič nezistia.
Tento článok nie je ani trochu realistický.
podla mna tento clanok bol skor o tom ako sa zeny same snazia vybavovat si cisarske porody aj ked na to vobec nie je dovod
Lesná žienka, tak toto je úplne presne presne napísané a je to tak ešte stále. Dokedy?! Len vstúpite do ambulancie s tým, že ste tehotná a už ste pacientka, len samé bu-bu-bu hoci niekedy sofistikovanou formou “priateľskej manipulácie” od začiatku do konca. Ak si niektorá “vybaví” cisárksky, ok, je to jej vec, je dospelá a kto chce kam, pomôžme mu tam. Ale koľko žien končí na operačnom stole len preto, že lekári zasahujú do pôrodov, vyvolávajú tesne po nejakom “vypočítanom” termíne hoci bábo aj matka sú úplne ok, urýchľujú, potom huuuups a spomaľujú, prevrátia vás na chrbát ako lienku (hoci je to pre pôrod najhoršia poloha snáď okrem stojky, to hovorí aj WHO), hovoria tlačte aj keď vaše telo to tak necíti, a zas rýchlo, rýchlo a hups na bruško… pozor, teraz rozrežeme hrádzu, to sa musí…. Zbláznili by sa, keby nejak nezasahovali (bavíme sa o fiziologickom pôrode bez patológií, aby nedošlo k nedorozumeniu. Nikto im neberie ich úlohu a zásluhy pri patologických tehotenstvách a pôrodoch.). Čo takto počkať, každý pôrod má svoje tempo, matku podporiť, aká je skvelá, ako jej to ide, poradiť vhodnú polohu, nechať jej voľnosť pohybu stále (aj v druhej dobe pôrodnej), ponúknuť aj niečo iné ako epiduál… o kontinuálnej starostlivosti počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia len pôrodnou asistentkou ani nehovorím, to je u nás ďaleká budúcnosť. Ale príde to, dúfam, za svoje dcéry, že to raz bude zlatý štandard
ja trocha ten strach nechapem, mozno som si neprecitala dostatocne vela strasidelnych porodnych pribehov ale kazdopadne by zenu malo podporovat jej okolie, proti bolesti su dnes uz mnohe prostriedky, ja som sa strasne bala toho, ze by som rodila sekciou a nechcela som to… ani nie tak preto, ze by som sa bala tych rizik, ale skor kvoli tomu, ze som velmi chcela prezit vaginalny porod a vyslo mi to, a preto chcem odkazat vsetkym tehotnym, nebojte sa, je to krasny zazitok, len strach nestoji za to ukratit sa o taky zazitok akym je vaginalny porod… a ja som sa roztrhla celkom slusne a uz po tyzdni som pomerne bez problemov sedela, co sa neda porovnat so zenami co maju bolesti z rezu po cisarskom a priamo po porode ani chodit nevladzu, ja som sice mala problem so sedenim, ale chodila som veselo ako lanka
samozrejme tam kde su zdravotne indikacie je to bezpredmetne
aaaa este som chcela… pocuvajte svojich gynekologov na poradniach, lebo mnohe maminy si davaju rozne vitaminy urcene na uzivanie v tehotenstve bez porady s lekarom a vraj aj to vedie k prilis velkej porodnej hmotnosti a tym aj k cisarskym rezom, drzim vsetkym palce
Suhlasim-porod by mal byt vzdy vedeny s maximalnym moznym prihliadnutim na matku-samozrejme hovorim o nekomplikovanych tehotenstvach bez roznych zdravotnych indikacii…. Ja mam dcerku ktoru som rodila prirodzene bez pouzitia medikacie,teraz cakam synceka a toho musim porodit sekciou koli predoslej operacii na maternici-myomektomii. Radsej by som sice rodila prirodzene,no nebudem predsa hlupo riskovat ze mi praskne jazva a deti zostanu bez mamy.
Ak ale zena pocituje taky obrovsky a neprekonatelny strach z porodu-co je potom vhodnejsie? Mamicka ktora je paralyzovana strachom a vobec nie je schopna to babo porodit a spolupracovat aktivne-alebo pohodova uvolnena mamina po sekcii ktora si s radostou a bez strachu vychutna svoje novorodeniatko?
zasa jeden článok, ktorý ma zaujal. ja som tiež spravila všetko pre to aby som rodila sekciou. úprimne moje dieťa má 18 mesiacov a ani jeden rizikový faktor ktorý sa tu uvádza. zato nikde sa v článku nepíše o rizikách tzv. ,,prirodzeného pôrodu,, ktorý v našich nemocniciach naozaj nehrozí. zaseknutie dieťaťa v pôrodných cestách, alebo ako sa stalo mojej kamarátke lekárka trvala na prirodzenom pôrode a ajhľa dieťaťu potrhali svaly a nervy na šiji. teraz má rok a stále rehabilitujú. no to je naozaj výhra. Ale ak chce niekto rodiť naozaj prirodzene malo by to byť umožnené. Tým nemyslím keď lekár presviedča rodičku že ju nič nemôže bolieť lebo im to prístroj neukazuje a podobne. Každý by mal rodiť ako chce lebo len tak bude spokojná matka aj dieťa a nerozhoduje či to bude sekciou alebo vaginálne.