Premeny starostlivosti o budúce mamičky (3.)

Nad nevedomosťou babíc sa snažilo povzniesť niekoľko usadlých národov, ktoré kultúrne rástli a usilovali sa dospieť ďalej. Pribúdajúce poznatky viedli pomaly k rozširovaniu vedomostí o priebehu tehotenstva a o pôrode. Starovek poznal ešte stále len ženské babičstvo.Niektoré babice však svojim nadaním a skúsenosťami vynikali vo svojom odbore a ich cech sa u väčšiny starých národov tešil veľkej úcte.

Stávalo sa však, že múdrosť babíc bola v koncoch a musela sa hľadať ďalšia pomoc a to u lekárov, ktorí mali povesť vynikajúcich chirurgov. Tak Gréci ako aj Byzantínci, Číňania, Japonci a ešte viac Arabi sa venovali chirurgickému pôrodníctvu, ale aj vzdelávaniu pôrodných babíc.

Skúsme si pár autentickými poznámkami priblížiť umenie starých lekárov:

rímska lekárska veda rozdeľovala podľa Sorona tehotenstvo na tri obdobia. V prvom išlo o udržanie plodu (odporúčalo sa vyhýbanie telesnej námahe), v druhom o zmiernenie prejavov spojených s tehotenstvom (chúťky, sladkosti, telesné zmeny) a v treťom období išlo o prípravu na ľahký pôrod. indický lekári radili bubúcim mamičkám, aby ich strava bola chutná a tekutá, predovšetkým však sladká a jemná, jedlá také, ktoré podporovali dobré trávenie. Tieto odporúčania platili v celom tehotenstve, hlavne však v druhom a treťom mesiaci. čínsky lekári radili: „pretože v tehotenstve býva chuť do jedla slabá, sama žena už neje mnoho, nalepšie keď jedáva kašu z kureniec, ovocie pokrájané na plátky, nikdy však mastné pokrmy“. Radili tiež tehotnej žene, aby ležala striedavo na obidvoch stranách a nespala iba na jednej strane. Ležanie na chrbte považovali za škodlivé a na bruchu za veľmi nebezpečné. v Aténach odporúčali tehotnej žene jesť kapustu, škeble a šupky z jabĺk, aby sa dieťaťu darilo. kúpele a natieranie olejom v posledných štrnástich dňoch nariaďovali rímsky aj arabský lekári. Lekári a ránhojiči brojili v tomto období proti púšťaniu žily v tehotenstve a vystríhali budúce mamičky pred námahou, ktorá mohla zapríčiniť potrat. Babice volali lekárov a ránhojičov len k ťažkým a komplikovaným pôrodom. Už spomínaný rímsky lekár Soranus vyžadoval od ženy, ktorá sa chcela stať babicou tieto vlastnosti: musí mať dobrú pamäť, aby si zapamätala dané veci musí byť pracovitá a vytrvalá, mravná, aby sa jej mohlo dôverovať obdarená zdravými zmyslami a silnou konštitúciou musí mať dlhé a jemné prsty s krátko ostrihanými nechtami musí byť teoreticky i prakticky vzdelaná vo všetkých oblastiach liečebného umenia, skúsená, aby mohla dávať nielen životosprávne, ale aj chirurgické a lekárnické pokyny, aby mohla to, čo posuruje správne posudzovať a patrične hodotiť súvislosti musí trpiteľku prehovárať, s účasťou jej pomáhať a byť odvážnou v každom nebezpečenstve musí mať za sebou vlastné pôrody a nesmie byť príliš mladá musí byť slušná a veľmi mlčanlivá, lebo sa dozvedá mnohé tajomstvá života musí sa starať o to, aby jej ruky boli nežné a mäkké a nesmie vykonávať prácu od ktorej by jej stvrdli. Mnohé z týchto nariadení dnes platia a mnohé nie. Viac sa však týkali „ľudských vlastností“ ako odborných znalostí. To ľudské akoby sa dnes viac zanedbávalo a zaznávalo. Potom musíme preskočiť šesto až tisíc rokov od rozkvetu a potom zániku gréckeho a arabského lekárstva, kým sa dostaneme k obdobiu, ktoré znamenalo v pôrodníctve pokrok. Až do šestnásteho storočia bolo babičstvo u európanov v rukách babíc, ktoré sa mohli spoliehať len na vlastné skúsenosti. Stredovek bol z kultúrneho hľadiska obdobím najväčšieho šerosvitu, zápasom medzi životnou radosťou a poverou. Len pomaly a ťažko boli znovuobjavené staroveké vedomosti. Ako to bolo ďalej sa dozvieme v ďalšom pokračovaní. Do videnia Mgr. Ľudmila Pokorná Niečo o autorke: Mgr. Ľudmila Pokorná, psychologička, pracovala 12 rokov na Klinike ženských chorôb na Kramároch, viedla kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod. Zároveň viedla aj certifikované kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod pre pôrodné asistentky na Slovenskej zdravotníckej univerzite.

rímska lekárska veda rozdeľovala podľa Sorona tehotenstvo na tri obdobia. V prvom išlo o udržanie plodu (odporúčalo sa vyhýbanie telesnej námahe), v druhom o zmiernenie prejavov spojených s tehotenstvom (chúťky, sladkosti, telesné zmeny) a v treťom období išlo o prípravu na ľahký pôrod. indický lekári radili bubúcim mamičkám, aby ich strava bola chutná a tekutá, predovšetkým však sladká a jemná, jedlá také, ktoré podporovali dobré trávenie. Tieto odporúčania platili v celom tehotenstve, hlavne však v druhom a treťom mesiaci. čínsky lekári radili: „pretože v tehotenstve býva chuť do jedla slabá, sama žena už neje mnoho, nalepšie keď jedáva kašu z kureniec, ovocie pokrájané na plátky, nikdy však mastné pokrmy“. Radili tiež tehotnej žene, aby ležala striedavo na obidvoch stranách a nespala iba na jednej strane. Ležanie na chrbte považovali za škodlivé a na bruchu za veľmi nebezpečné. v Aténach odporúčali tehotnej žene jesť kapustu, škeble a šupky z jabĺk, aby sa dieťaťu darilo. kúpele a natieranie olejom v posledných štrnástich dňoch nariaďovali rímsky aj arabský lekári. Lekári a ránhojiči brojili v tomto období proti púšťaniu žily v tehotenstve a vystríhali budúce mamičky pred námahou, ktorá mohla zapríčiniť potrat. Babice volali lekárov a ránhojičov len k ťažkým a komplikovaným pôrodom. Už spomínaný rímsky lekár Soranus vyžadoval od ženy, ktorá sa chcela stať babicou tieto vlastnosti: musí mať dobrú pamäť, aby si zapamätala dané veci musí byť pracovitá a vytrvalá, mravná, aby sa jej mohlo dôverovať obdarená zdravými zmyslami a silnou konštitúciou musí mať dlhé a jemné prsty s krátko ostrihanými nechtami musí byť teoreticky i prakticky vzdelaná vo všetkých oblastiach liečebného umenia, skúsená, aby mohla dávať nielen životosprávne, ale aj chirurgické a lekárnické pokyny, aby mohla to, čo posuruje správne posudzovať a patrične hodotiť súvislosti musí trpiteľku prehovárať, s účasťou jej pomáhať a byť odvážnou v každom nebezpečenstve musí mať za sebou vlastné pôrody a nesmie byť príliš mladá musí byť slušná a veľmi mlčanlivá, lebo sa dozvedá mnohé tajomstvá života musí sa starať o to, aby jej ruky boli nežné a mäkké a nesmie vykonávať prácu od ktorej by jej stvrdli. Mnohé z týchto nariadení dnes platia a mnohé nie. Viac sa však týkali „ľudských vlastností“ ako odborných znalostí. To ľudské akoby sa dnes viac zanedbávalo a zaznávalo. Potom musíme preskočiť šesto až tisíc rokov od rozkvetu a potom zániku gréckeho a arabského lekárstva, kým sa dostaneme k obdobiu, ktoré znamenalo v pôrodníctve pokrok. Až do šestnásteho storočia bolo babičstvo u európanov v rukách babíc, ktoré sa mohli spoliehať len na vlastné skúsenosti. Stredovek bol z kultúrneho hľadiska obdobím najväčšieho šerosvitu, zápasom medzi životnou radosťou a poverou. Len pomaly a ťažko boli znovuobjavené staroveké vedomosti. Ako to bolo ďalej sa dozvieme v ďalšom pokračovaní. Do videnia Mgr. Ľudmila Pokorná Niečo o autorke: Mgr. Ľudmila Pokorná, psychologička, pracovala 12 rokov na Klinike ženských chorôb na Kramároch, viedla kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod. Zároveň viedla aj certifikované kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod pre pôrodné asistentky na Slovenskej zdravotníckej univerzite.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...