Vy ste tá mamička, čo sa bojí cisárskeho?

Viem, že mnoho mamičiek, ktoré majú za sebou prvý pôrod cisárskym rezom sa obáva, že to tak dopadne aj pri druhom. Aj veľa pôrodníkov to, žiaľ, berie ako samozrejmosť.

Preto by som chcela rodičky povzbudiť, aby sa nebáli komunikovať s lekármi a veriť si. Napriek tomu, že prvý pôrod neprebehol ideálne, nemusí to tak skončiť aj pri druhom. 

Môj príbeh

Ja som svoje prvé dieťa čakala v čerstvých dvadsiatich piatich a veľmi sme sa s mužom tešili. Najmä, keď nám oznámili, že to bude syn. Už od začiatku sme preňho mali vybrané meno Tomáš a napočudovanie všetko prebiehalo tak, ako malo. Žiadne problémy, dobré výsledky, cítila som sa vynikajúco.

Mala som obavy kvôli sestre, ktorá všetky tri tehotenstvá strávila doma na posteli a deti sa jej vždy narodili len vďaka cisárskemu rezu.

Doktorka ma však ubezpečovala, že ja vyzerám dobre, dieťa tiež a nie je dôvod na obavy. Tomáško sa však rozhodol prísť na svet o týždeň skôr, čím ma naozaj prekvapil.

Ešte cestou do pôrodnice sme sa z mužom smiali, že to budem mať o chvíľu za sebou.

 

Nečakané komplikácie

Po príchode do pôrodnice som si rýchlo uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Ukázalo sa, že Tomáško musí rýchlo von, odrazu som len registrovala, že okolo mňa behá strašne veľa ľudí.

Prišiel za mnou pôrodník, ktorý mi v krátkosti vysvetlil, že dieťatku hrozí, že sa zasekne v pôrodných cestách, a že musíme podstúpiť cisársky.

Manžel teda namiesto toho, aby bol pri mne a držal ma za ruku, ako som si vysnívala, sedel na chodbe a čakal. Pôrodná asistentka, ktorej dodnes ďakujem, ma ale upokojovala a povzbudila. 

Prebrala som sa až o pár hodín na izbe a o chvíľu za mnou pustili aj manžela. Ten mi ukazoval Tomáškove fotky a hovoril, že hneď, ako sa dalo, mu dali syna na ruky, a že je zdravý a v poriadku.

Ubehol dlhý čas, kým som bola úplne fit. Žiaľ, pre moju veľkú vyčerpanosť a bolesti sme nezvládli s Tomáškom dojčenie, a napriek mojej snahe sme ho nakoniec kŕmili umelým mliekom.

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Rodila som cisárskym rezom. Moje telo ma nezradilo.

Prečo som musela mať cisársky rez

Vďaka prístupu personálu a pôrodnej asistentky, ktorá si na mňa našla čas a prišla za mnou po pôrode, som mala dostatok informácií o tom, čo sa vlastne stalo, a prečo som musela podstúpiť cisársky rez.

Týmto by som chcela apelovať aj na ostatných lekárov, aby sa nebáli komunikovať s mamičkami. Ja som takto neodchádzala s pocitom viny, že som prišla neskoro. alebo urobila nejakú chybu, ani so zbytočným hnevom na pôrodnicu.

Doma som sa dostávala do formy asi dva mesiace, potom už som bez problémov zvládala starostlivosť o malého. Rozhodla som sa však, že v druhom tehotenstve to chcem inak. 

 

Stačilo povedať: poďme na to

Keď som otehotnela druhý raz, mal Tomáško už tri roky. Od začiatku som prianie rodiť prirodzene jasne formulovala svojej lekárke a snažila sa na túto tému čítať aj nejaké knihy.

Lekárka mi sľúbila, že ma nebude nútiť, aby som prišla do pôrodnice skôr, ale že počkáme, až sa druhý syn vypýta na svet sám.

Janko sa rozhodol prísť medzi nás skoro ráno. Cestou do pôrodnice sa vo mne prebudil starý strach. Už na príjme som prosila sestru, aby sme sa snažili o prirodzenú cestu.

Tá zavolala môjho manžela a spoločne sme rýchlo vypĺňali nejaké papiere a ona nám kládla otázky o tom, ako starého máme synčeka, či chodí do škôlky a či sa teší na brata.

Na moje počudovanie som sa upokojila, a o keď nás o pár minút brali na sálu, vedela som, že to dobre dopadne. 

Lekár, ktorý prišiel sa s úsmevom opýtal: „Vy ste tá mamička, čo sa bojí cisárskeho? Tak poďme na to!“

Vtedy som vedela, že v tom nie som sama, a o chvíľu sa narodil, prirodzene a bez zbytočných zásahov, môj druhý syn. 

 

Stačí málo, aby bola rodička spokojná

Žiaľ, ani tento raz som dieťa nemala pri sebe hneď, lebo lekár ma okamžite vzal na vyšetrenie, mal podozrenie na krvácanie, ktoré sa našťastie nepotvrdilo. Bola som vyčerpaná, ale nemocničný personál nesklamal a dieťatko mi hneď doniesli.

Dojčiť sme sa začali takmer okamžite, a keď som šla po pár dňoch domov, bola som plná sily a radosti, že sa mi narodilo zdravé dieťa, a že sme to všetko zvládli bez zásahov.

Týmto chcem poďakovať personálu v košickej pôrodnici za profesionálny prístup, ktorý prejavili.

Domnievam sa, že mnoho cisárskych prebieha zbytočne, a aj keď má mamičke prvý pôrod za sebou pomocou operácie, druhý môže byť iný.

Verím, že je dôležité na túto tému hovoriť, a to musia urobiť predovšetkým mamy, lekári a pôrodné asistentky. Nestačí povedať, že „to tak muselo byť“, alebo hlavne že je dieťa zdravé.

Ja nie som odborník, ale chcem vedieť, čo sa so mnou deje. Prečo cisársky áno alebo nie, čo bolo príčinou, a či sa dá aj inak.

Pretože zážitok z pôrodu ovplyvňuje môj vstup do materstva. Môže byť príjemný, bolestivý, ale aj neistý a zbytočne stresujúci. Vďaka dobrému personálu bol ten môj po dva razy iný, ale krásny.

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Ako premeniť cisársky rez na pozitívny zážitok.