Cisársky rez, alebo sekcia je veľká brušná operácia, pri ktorej sa dieťa narodí pomocou rezu do brušnej dutiny a maternice. Je to najčastejšie prevádzaná brušná operácia.
Cisársky rez – nepriaznivý trend
Percento cisárskych rezov každoročne na Slovensku stúpa. Kým v roku 1991 dosiahol podiel cisárskych rezov 9,1 %, v roku 2011 to bolo už 29,6 %.
Komentáre k článku
velmi to po cisarskom reze boli. Prv ytyžden som nebohla ani sediet, ani chodit a bez analgetik by som to nezvladla.
Dobrý deň mamičky, prosím Vás existuje niečo skutočne účinné čo pomáha odstrániť bolesti rany po cisárskom reze ? V Kanade mi sestra ukazovala nejakú čarovnú pumpičku – Neviete či je niečo také aj u nás, nkolko nachadzam same naplasti a gély ? Ďakujem
Mamičky ako ste sa vyrovanli s bolesťou PO? Používali ste niečo čo Vám naozaj pomohlo uľaviť od nej? ja lustrujem net a nachádzam samé gély a mastičky a nič iné u nás nieje asi dostupné…ale na zahraničných videách som si všimla nejakú pumpičku na bruchu o ktorej tvrdia že im krásne pomáha zbaviť sa bolesti a vrátiť ženy do života…nepoznáte ju náhodou niekto ?
Rodila som cisarskym dva krat. Prvy krat pre nepostupujuci porod v Bratislave (okrem ineho malo babatko 4,5 kg prepodkladali 4 kg)…. Zial my sme tie komplikacie asi vychytali – dcerka mala v nosteku privela zelenej vody a skoncila na JIS. ziaden bonding sa nekonal, polohy mi ukazovali ale mne prisli tak neprirodzene ze sme sa rozkojili az doma (tyzden v nemocnici pila len z flase). ja som 12 hodin prespala kedze cisarskemu predchadzalo viac ako 24 hodin trvajuce kontrakcie. druhy krat sa cakalo az do terminu porodu, vsetko by bolo ok, ale babatko malo mat cez 5 kg (malo len 4260) rodila som v Kosiciach. mali sme nizke Apgar skore a malinka nedychala az po par sekundach a ozivovani naskocila. ale nastastie s dojcenim problem nebol. aj bez bondingu. stacilo ze som bola v pohode a uz sa tak nebala ako pri prvom. ale musim povedat ze som si oddychla a 12 hodin lezala a babatko mi nosili len na kojenie. mne to velmi pomohlo a potom som sa zotavovala rychlo…. takze suma sumarum vsetko sa moze stat a nemusi….
DOPIŠEM, posledne som prispela 3.8.2012. Teraz je 13.1.2016.Cez toto obdobie ako som písala bolelo znesiteľne, nenej znesiteľne a minulý r. september 2015 bolo znovu zle. Infuzie,ale po 3. nepostavíš sa na nohy. Náhoda dala, že som dostala odkaz od terapeuta, že je to zo sekcie a že si mám dať vyšetriť lymfatické cesty. Ano potvrdilo sa.Hl.na ľavej slabine bola bolesť veľká. Po manuálnych masážach sa mi uľavilo, bolesť odišla. Lenže na ľ. nohe sa vytvoril 3x lymfadem. Co bude ďalej neviem ešte, lebo vo februári som objednaná k lymfologovi na vyšetrenie.Keď som sa viac o tom informovala, tak sekcia sa má robiť pozdlžne a nie priečne na bruchu, lebo tak sa môžu poškodiť lymf. cesty a to sa mne stalo. To by mala každa žena vedieť !!! Ďalej chodím na lymf.masaže za vlastné, lebo hradené z poisťovne – je to obmedzené.
Ja som skončila s akútnym cisarákom napriek tomu, že som veľmi chcela prirodzený pôrod a hlavne bonding. Pre mňa najväčšie zlo z cisaráku bolo to, že detičky po ňom mávajú horšiu imunitu, lebo prechod pôrodnými cestami je dôležitý. A tiež vplyv na väzbu dieťaťa a matky. Popôrodné depresie, ak matku nechajú bez dieťaťa dlhšie, problém naviazať vzťah (to nepreháňam). Možné problémy s prisatím bez bondingu. Veľa z týchto vecí sa dá eliminovať, ak je dobrý personál a zabezpečí sa bonding. To, že budem mať nejakú jazvu, mi bolo totálne jedno. Rodila som u Kocha. Keby netrebalo rýchlo konať, dali by mi len čiastočnú anestézu a bol by aj bonding. Napriek celkovej hodinu po cisaráku keď som sa prebrala, malého doniesli (manžel ho mal hneď, ako ho vybrali) a skúsili aj priložiť. Apgar mal 10, tak som bola šťastná. Bola som ale úplne mimo a malý tiež oťapený, tak sa to nepodarilo. Nanešťastie končila zmena sestričke a to doteraz neviem prečo nedošla iná, aby pomohla. Myslím, že aj tak som bola príliš unavená. Na druhý deň ráno som už ale stála. Skoro všetci boli veľmi milí a hneď ho doniesli, mala som ho u seba v posteli pekne koža na kožu. Poobede som už chodila. Ak by som nevládala, mohol tam byť manžel celý deň. Keď som ale teraz tehotnej kamoške posielala link na brožúru o bondingu, tak som sa rozplakala. Proste ešte je to čerstvé, strašne mi je to ľúto. Keď som videla predtým videá breast crowl a tak, veľmi som to chcela pre mňa a syna. A presne dementné hlášky typu že to je jedno mi vôbec nepomáhajú. Ten, kto to nezažil, nerozumie. Že mám pocit, že som nedokázala porodiť vlastné dieťa a ako sa oňho postarám, keď som ani to nezvládla. Stále dokola si premietať, či niečo nemohlo byť inak, keby sa niečo inak spravilo… Viem, že to prejde, ale chvíľu to potrvá a nie je to sranda. A rodiť prirodzene, musím čakať 18 mesiacov s otehotnením. A na SR je často problém (pritom to nie je opodstatnené), že mnoho pôrodníkov odmieta odrodiť prirodzene po cisaráku a treba hľadať normálneho pôrodníka. Čo sa týka fyzičky, cisarák problém nebol, ale psychicky mi to dáva zabrať.
Váš komentár….len pridám svoj životný názor a stav. Rodila som 1 x v 40 r. života. Tehotenstvo bezproblémove. Lenže lekár rozhodol vzhľadom na môj vek a 1. pôrod sekciu. Všetko dobre dopadlo chlapec má teraz 22 r. a ja 62. Už druhý rok trpím bolesťami slabin. Prešla som všetky vyšetrenia ortopedicke, neurologicke aj mag. rezonanciu. nič nezistené, neprestali bolesti ani po opakovaných infuziach. Ibaže trochu uľavilo počas infúzii, ale raz bolia viac, raz veľa a raz veľmi. Istú informáciu z anglickej stránky som sa dočítala, že to sú následky sekcie a to hl. vo vyššom veku sa objavia a to podľa toho ako bolo zošívané a rezané….. Ja mám rezané tak že ani nezbadať, viac je viditeľný apendix, vonku čo vidieť. ale ako je to vnútri ? Tak len žiť s bolesťou……
Mam za sebou dve sekcie(cisarsky) s odstupom 15 mesiacov.Musim uznat,ze stav po tom prvom bol neporovnatelne horsi,ako po druhom.Asi preto,lebo som vedela do coho idem!Prveho syna som ani nedojcila,nakolko mi nikto neporadil a sama som to nezvladla-ziadne specialne polohy, nic podobne.A som tiez toho nazoru,ze tie mamicky, ktore rodili prirodzene uz po par hodinach vyzerali viac v pohode, ako my,co sme sa ledva pretocili na posteli.O cisarskom rozhodla moja lekarka,takze na vyber som urcite nemala.Ale druheho syna som dojcila do 18 mesiacov.Urcite by som odporucila kazdej mamine,aby vydrzala,vsetko sa da silou vole,ked si povieme,ze vsetko robime pre svoje dietatko,aby malo to najlepsie co mu vieme dat.
Podpora zo strany personálu?!To je na Slovensku sci-fi, veď práve personál má podobné reči, ako sa tu uvádzajú- určite si to zaplatila a podobne.A dať si ukázať špeciálne polohy pri dojčení, to určite, nič neukážu, len nakričia a potom pri odchode dajú podpísať papier, že mamička bola poučená a dojčení, apoň v Ružinove je to tak.
mamičky, ktorým hrozí sekcia, radšej ste tento článok nemali ani čítať som po sekcii. postavila som sa na vlastné nohy po 12 hodinách, mohla som sedieť na celom zadku už po asi 3 hodinách (narozdiel od prirodzeného pôrodu, keď to trvá o dosť dlhšie), cítila som sa dosť fit narozdiel od mamičiek, ktoré rodili prirodzene. bolestivý sex – keďže zospodu nie je žiadne zašívanie, nie je bolestivý, veď nemá byť prečo… krvácanie mi trvalo iste kratšie ako kamarátkam po prir. pôrode. porezanie bábätka – ak si nerobíte sekciu doma, ale robí ju pôrodník, tak také niečo nehrozí. iste pri vás pri operačnom stole nebude manžel a ani dula (ale sem-tam sa ich tam podarí prepašovať, záleží od personálu). priloženie hneď na sále – neviem si to predstaviť, keďže ste navlečené v “operačnom” plášti. bábätko môžete mať rovnako pri sebe, ako mamičky po prir. pôrode – pokiaľ v pôrodnici funguje room-in, apgar sme mali 10/10, rovnako ako bábo z prir. pôrodu, s ktorým sme boli na izbe. netvrdím, že sekcia je úplne v pohode, ale ak by som mala ešte rodiť, tak po tejto skúsenosti by som sa jej iste tak nebála, ako tomu bolo po prečítaní podobných článkov počas môjho tehotenstva. rovnako nie je v pohode ani väčšina prir. pôrodov… každý pôrod má výhody aj nevýhody…
mne vzdy pripadal lepsi cisarsky, ze tak neboli, ale ked sme sa porovnali v porodnici mamicky po cisarskom a po prirodtenom porode, tak sme na tom boli lepsie po normalnom porode, rychlejsie sme sa dostali do pohody, asi po 2 dnoch, aj to dojcenie bolo lepsie, takze radsej chvilu vydrzat a potom uz je to lepsie, no len nie vzdy sa da vyberat
velmi to po cisarskom reze boli. Prv ytyžden som nebohla ani sediet, ani chodit a bez analgetik by som to nezvladla.
použila ste niektora po porode pumpičku Xantis?
Dobrý deň mamičky, prosím Vás existuje niečo skutočne účinné čo pomáha odstrániť bolesti rany po cisárskom reze ? V Kanade mi sestra ukazovala nejakú čarovnú pumpičku – Neviete či je niečo také aj u nás, nkolko nachadzam same naplasti a gély ? Ďakujem
Mamičky ako ste sa vyrovanli s bolesťou PO? Používali ste niečo čo Vám naozaj pomohlo uľaviť od nej? ja lustrujem net a nachádzam samé gély a mastičky a nič iné u nás nieje asi dostupné…ale na zahraničných videách som si všimla nejakú pumpičku na bruchu o ktorej tvrdia že im krásne pomáha zbaviť sa bolesti a vrátiť ženy do života…nepoznáte ju náhodou niekto ?
Rodila som cisarskym dva krat. Prvy krat pre nepostupujuci porod v Bratislave (okrem ineho malo babatko 4,5 kg prepodkladali 4 kg)…. Zial my sme tie komplikacie asi vychytali – dcerka mala v nosteku privela zelenej vody a skoncila na JIS. ziaden bonding sa nekonal, polohy mi ukazovali ale mne prisli tak neprirodzene ze sme sa rozkojili az doma (tyzden v nemocnici pila len z flase). ja som 12 hodin prespala kedze cisarskemu predchadzalo viac ako 24 hodin trvajuce kontrakcie. druhy krat sa cakalo az do terminu porodu, vsetko by bolo ok, ale babatko malo mat cez 5 kg (malo len 4260) rodila som v Kosiciach. mali sme nizke Apgar skore a malinka nedychala az po par sekundach a ozivovani naskocila. ale nastastie s dojcenim problem nebol. aj bez bondingu. stacilo ze som bola v pohode a uz sa tak nebala ako pri prvom. ale musim povedat ze som si oddychla a 12 hodin lezala a babatko mi nosili len na kojenie. mne to velmi pomohlo a potom som sa zotavovala rychlo…. takze suma sumarum vsetko sa moze stat a nemusi….
DOPIŠEM, posledne som prispela 3.8.2012. Teraz je 13.1.2016.Cez toto obdobie ako som písala bolelo znesiteľne, nenej znesiteľne a minulý r. september 2015 bolo znovu zle. Infuzie,ale po 3. nepostavíš sa na nohy. Náhoda dala, že som dostala odkaz od terapeuta, že je to zo sekcie a že si mám dať vyšetriť lymfatické cesty. Ano potvrdilo sa.Hl.na ľavej slabine bola bolesť veľká. Po manuálnych masážach sa mi uľavilo, bolesť odišla. Lenže na ľ. nohe sa vytvoril 3x lymfadem. Co bude ďalej neviem ešte, lebo vo februári som objednaná k lymfologovi na vyšetrenie.Keď som sa viac o tom informovala, tak sekcia sa má robiť pozdlžne a nie priečne na bruchu, lebo tak sa môžu poškodiť lymf. cesty a to sa mne stalo. To by mala každa žena vedieť !!! Ďalej chodím na lymf.masaže za vlastné, lebo hradené z poisťovne – je to obmedzené.
Ja som skončila s akútnym cisarákom napriek tomu, že som veľmi chcela prirodzený pôrod a hlavne bonding. Pre mňa najväčšie zlo z cisaráku bolo to, že detičky po ňom mávajú horšiu imunitu, lebo prechod pôrodnými cestami je dôležitý. A tiež vplyv na väzbu dieťaťa a matky. Popôrodné depresie, ak matku nechajú bez dieťaťa dlhšie, problém naviazať vzťah (to nepreháňam). Možné problémy s prisatím bez bondingu. Veľa z týchto vecí sa dá eliminovať, ak je dobrý personál a zabezpečí sa bonding. To, že budem mať nejakú jazvu, mi bolo totálne jedno. Rodila som u Kocha. Keby netrebalo rýchlo konať, dali by mi len čiastočnú anestézu a bol by aj bonding. Napriek celkovej hodinu po cisaráku keď som sa prebrala, malého doniesli (manžel ho mal hneď, ako ho vybrali) a skúsili aj priložiť. Apgar mal 10, tak som bola šťastná. Bola som ale úplne mimo a malý tiež oťapený, tak sa to nepodarilo. Nanešťastie končila zmena sestričke a to doteraz neviem prečo nedošla iná, aby pomohla. Myslím, že aj tak som bola príliš unavená. Na druhý deň ráno som už ale stála. Skoro všetci boli veľmi milí a hneď ho doniesli, mala som ho u seba v posteli pekne koža na kožu. Poobede som už chodila. Ak by som nevládala, mohol tam byť manžel celý deň. Keď som ale teraz tehotnej kamoške posielala link na brožúru o bondingu, tak som sa rozplakala. Proste ešte je to čerstvé, strašne mi je to ľúto. Keď som videla predtým videá breast crowl a tak, veľmi som to chcela pre mňa a syna. A presne dementné hlášky typu že to je jedno mi vôbec nepomáhajú. Ten, kto to nezažil, nerozumie. Že mám pocit, že som nedokázala porodiť vlastné dieťa a ako sa oňho postarám, keď som ani to nezvládla. Stále dokola si premietať, či niečo nemohlo byť inak, keby sa niečo inak spravilo… Viem, že to prejde, ale chvíľu to potrvá a nie je to sranda. A rodiť prirodzene, musím čakať 18 mesiacov s otehotnením. A na SR je často problém (pritom to nie je opodstatnené), že mnoho pôrodníkov odmieta odrodiť prirodzene po cisaráku a treba hľadať normálneho pôrodníka. Čo sa týka fyzičky, cisarák problém nebol, ale psychicky mi to dáva zabrať.
Váš komentár….len pridám svoj životný názor a stav. Rodila som 1 x v 40 r. života. Tehotenstvo bezproblémove. Lenže lekár rozhodol vzhľadom na môj vek a 1. pôrod sekciu. Všetko dobre dopadlo chlapec má teraz 22 r. a ja 62. Už druhý rok trpím bolesťami slabin. Prešla som všetky vyšetrenia ortopedicke, neurologicke aj mag. rezonanciu. nič nezistené, neprestali bolesti ani po opakovaných infuziach. Ibaže trochu uľavilo počas infúzii, ale raz bolia viac, raz veľa a raz veľmi. Istú informáciu z anglickej stránky som sa dočítala, že to sú následky sekcie a to hl. vo vyššom veku sa objavia a to podľa toho ako bolo zošívané a rezané….. Ja mám rezané tak že ani nezbadať, viac je viditeľný apendix, vonku čo vidieť. ale ako je to vnútri ? Tak len žiť s bolesťou……
Mam za sebou dve sekcie(cisarsky) s odstupom 15 mesiacov.Musim uznat,ze stav po tom prvom bol neporovnatelne horsi,ako po druhom.Asi preto,lebo som vedela do coho idem!Prveho syna som ani nedojcila,nakolko mi nikto neporadil a sama som to nezvladla-ziadne specialne polohy, nic podobne.A som tiez toho nazoru,ze tie mamicky, ktore rodili prirodzene uz po par hodinach vyzerali viac v pohode, ako my,co sme sa ledva pretocili na posteli.O cisarskom rozhodla moja lekarka,takze na vyber som urcite nemala.Ale druheho syna som dojcila do 18 mesiacov.Urcite by som odporucila kazdej mamine,aby vydrzala,vsetko sa da silou vole,ked si povieme,ze vsetko robime pre svoje dietatko,aby malo to najlepsie co mu vieme dat.
Podpora zo strany personálu?!To je na Slovensku sci-fi, veď práve personál má podobné reči, ako sa tu uvádzajú- určite si to zaplatila a podobne.A dať si ukázať špeciálne polohy pri dojčení, to určite, nič neukážu, len nakričia a potom pri odchode dajú podpísať papier, že mamička bola poučená a dojčení, apoň v Ružinove je to tak.
mamičky, ktorým hrozí sekcia, radšej ste tento článok nemali ani čítať som po sekcii. postavila som sa na vlastné nohy po 12 hodinách, mohla som sedieť na celom zadku už po asi 3 hodinách (narozdiel od prirodzeného pôrodu, keď to trvá o dosť dlhšie), cítila som sa dosť fit narozdiel od mamičiek, ktoré rodili prirodzene. bolestivý sex – keďže zospodu nie je žiadne zašívanie, nie je bolestivý, veď nemá byť prečo… krvácanie mi trvalo iste kratšie ako kamarátkam po prir. pôrode. porezanie bábätka – ak si nerobíte sekciu doma, ale robí ju pôrodník, tak také niečo nehrozí. iste pri vás pri operačnom stole nebude manžel a ani dula (ale sem-tam sa ich tam podarí prepašovať, záleží od personálu). priloženie hneď na sále – neviem si to predstaviť, keďže ste navlečené v “operačnom” plášti. bábätko môžete mať rovnako pri sebe, ako mamičky po prir. pôrode – pokiaľ v pôrodnici funguje room-in, apgar sme mali 10/10, rovnako ako bábo z prir. pôrodu, s ktorým sme boli na izbe. netvrdím, že sekcia je úplne v pohode, ale ak by som mala ešte rodiť, tak po tejto skúsenosti by som sa jej iste tak nebála, ako tomu bolo po prečítaní podobných článkov počas môjho tehotenstva. rovnako nie je v pohode ani väčšina prir. pôrodov… každý pôrod má výhody aj nevýhody…
Pekne napísané
mne vzdy pripadal lepsi cisarsky, ze tak neboli, ale ked sme sa porovnali v porodnici mamicky po cisarskom a po prirodtenom porode, tak sme na tom boli lepsie po normalnom porode, rychlejsie sme sa dostali do pohody, asi po 2 dnoch, aj to dojcenie bolo lepsie, takze radsej chvilu vydrzat a potom uz je to lepsie, no len nie vzdy sa da vyberat