Arteterapia pre tehotné ženy

Tehotenstvo nie je výnimočným stavom len pre telo ženy, ale aj pre jej vnútorný svet, ktorý sa v tomto období vyznačuje mnohými zmenami.

Žena si zvyká na novú životnú rolu,

vyrovnáva sa so svojimi telesnými zmenami a novým sebaobrazom, s existenciou dieťaťa, s psychickými a emocionálnymi zmenami, sociálnymi zmenami a pod. Podľa Northrupovej (2008) je tehotenstvo veľkou príležitosťou pre rozvoj a sebarealizáciu ženy. V tomto období má možnosť dozvedieť sa viac o sebe a svojej vnútornej sile. Zároveň je to však obdobie veľkej zodpovednosti, kedy táto pomerne krátka doba v ženskom živote rozhoduje o zdraví budúcej generácie.

Svet, do ktorého prichádza nová ľudská bytosť,

má zásadný vplyv na jej vývin a kvalitu života. Ovplyvňuje človeka ešte predtým, ako môže tento vplyv autonómne vnímať, zaujať k nemu stanovisko, alebo dokonca rozhodovať, ktoré podnety prijme a ktoré nie.

Prenatálne dieťa je bytosť, ktorá má city, pamäť, aj vedomie

a preto čokoľvek, čo na ňu pôsobí počas vnútromaternicového vývinu, významne ovplyvňuje jej osobnosť (Verny, Kelly, 1993).

Placenta a pupočná šnúra, ktorými sú dieťa a matka spojení, sú sprostredkovateľom výživy a kyslíka pre dieťa. Silná prepojenosť s matkou však existuje aj na emocionálnej úrovni, pretože hormóny spojené s emóciami sa skrze placentu dostávajú aj do tela plodu.

Tehotenstvo býva pre ženy obdobím rôznych emocionálnych výkyvov. Christiane Northrupová (2008) uvádza, že v tehotenstve sú ženy emocionálne citlivejšie a viac intuitívne naladené. V tomto období sú často zraniteľnejšie a viac sa ich dotýkajú obavy, ktoré spoločnosť o tehotenstve zhromažďuje.

Aj v zdravom a radostnom tehotenstve sa môže objaviť určitá psychická nevyrovnanosť, alebo pocity nespokojnosti, ktoré sú však úplne prirodzené. Aj pokiaľ sa žena na dieťa teší, môže mať negatívne pocity pochádzajúce z neodvolateľnosti novej roly, strachu zo zodpovednosti, strachu z pôrodu, nevôle stratiť určitý spôsob života, nechuti z vlastného tela, výčitiek vo vzťahu k partnerovi, atď (Vágnerová, 1999).

Psychická podpora tehotnej ženy

V mnohostranne bohatom, no aj rozporuplnom období, akým je tehotenstvo, sa otvára široké pole možností pre psychickú podporu tehotnej ženy. Táto podpora môže byť smerovaná k cieľom v budúcnosti, ako je vynosenie zdravého dieťaťa, či bezpečný a čo najľahší pôrod. Rovnako však môže rozvíjať prítomný stav a schopnosť ženy ho vnímať, spoznávať a tešiť sa z neho. Tehotenstvo je ideálnym obdobím na to, aby sa žena mohla venovať sama sebe, rozvíjať svoje záujmy a starať sa o svoju telesnú i duševnú pohodu viac, ako kedykoľvek predtým. Aktivitami, ktoré sú jej blízke, tak môže vo svojom voľnom čase pozitívne ovplyvňovať seba aj svoje dieťa.

Arteterapia zahŕňajúca maľovanie, sochárstvo alebo prácu s kolážou pomáha tehotným ženám vyjadriť svoje sny, obavy a priania. Rovnako dáva priestor pre sebapoznávanie a spirituálny rast, aktivuje kreativitu, učí počúvať a odpovedať signálom tela, vyvíja zručnosti v zdravom vyrovnávaní sa so zmenami, znižuje stres, strach a riziko vyhorenia, nadväzuje kontakt s nenarodeným dieťaťom, pomáha objavovať novú rodičovskú rolu a vytvára kontakt s inými tehotnými ženami (Silverman, 2006).

Arteterapia môže prispieť k väčšej vyrovnanosti a psychickej pohode tehotnej ženy, k objaveniu a ujasneniu si mnohých nových oblastí v jej vnútornom živote. Tým vytvára pozitívne predpoklady aj pre prenatálny život dieťaťa a prevenciu zdravotných ťažkostí, či sekundárnych komplikácií, ktoré súvisia s psychickými problémami a nerovnováhou. Osobitý význam má budovanie prenatálnej vzťahovej väzby s dieťaťom, ktorej dôležitosť sa čoraz viac zdôrazňuje.