25. marec je deň počatého dieťaťa

NÁMIETKY A PRIPOMIENKY

Problém interrupcií je predovšetkým problém mravný a filozofický, pretože z biologického hľadiska je ľudská kvalita embrya nezpochybniteľne daná geneticky. V diskusiách o probléme potratov ide hlavne o etické a biologické stránky potratu, o otázky: Ide v prípade nenarodených detí o ľudský život? A ak áno, je prípustné tento život zmariť preto, že komplikuje osobnú situáciu matke? Z diskusie v Čechách:

NÁMIETKY

“Keď vám toľko záleží na tom, aby ste zachraňovali životy, prečo nejdete do Afriky, kde umiera ľudí ďaleko viac, a nezachraňujete životy tam?”

“Potratovosť za posledné roky klesla i tak, na čo teda ešte zákazy?

Kresťanom nikto nezakazuje dieťa donosiť, tak nech nám nezakazujú potraty!

Nikto nemá právo žene vnucovať, aby sa kvôli dieťaťu obmedzovala!

Neukazujte nám fotky potratených detí, to je zneužívanie emócií a citové vydieranie!

Žena má právo na vlastné rozhodnutie na základe úplnej informácie!”

PRIPOMIENKY

Ako občania tejto republiky máme každý zodpovednosť predovšetkým za túto zem. Nikto nie je povinný ani schopný osobne čeliť všetkej biede celej zemegule.

Pokles potratovosti nijako nedokazuje zbytočnosť ďalšieho úsilia protipotratových iniciatív. Očkovaní proti TBC alebo detskej obrne tiež nezrušíme iba preto, že s ich súčasným výskytom už môžeme byť spokojní.

Utratiť alebo nechať utratiť vlastné dieťa zástancom potratov nepripadá nijako zavrhnutiahodné. Aké by to bolo, keby sa každá žena, ktorá požiada o interrupciu, zo zákona, musela najprv zúčastniť jedného potratu ako divák?

Pri rozhodovaní o budúcom dieťati nikdy nemáme a ani nebudeme mať úplnú informáciu. O tom, čo ešte len bude (či bude dieťa zdravé, či živiteľ bude mať zamestnanie, či bude mať vyhovujúce ubytovanie, či sa dožije jeho dospelosti atď.) nemôžeme mať sebamenšiu istotu. Rodičovstvo je vždycky stávka s neistým výsledkom.

Z nedávneho lekárskeho výskumu vo Fínsku vyplynuli výsledky, ktoré sa v žiadnej gynekologickej poradni nedozviete: medzi ženami, ktoré podstúpili potrat, je úmrtnosť do jedného roku 3,5-krát vyššia než po pôrode; lekárov navštevujú dvakrát častejšie, psychiatra trikrát častejšie a sebevražednosť je u nich sedemkrát vyššia.

Každý rok vymaže táto genocída z našej mapy jedno mesto ako Břeclav, Kolín alebo Písek. Moja otázka: Čo je na prvom mieste? Kvalita života, alebo život sám? Ako môže niekto hovoriť o kvalite niečoho, čomu ani nedá šancu vzniknúť?

NA ZÁVER

Všetci účastníci diskusie sa zhodovali, že potrat sám o sebe nie je nič pozitívneho. Nanajvýš ako východisko z núdze v krajnom prípade. Pozitívnou hodnotou je život. A dodajme: dokonca i ten neplnohodnotný, hendiskepovaný…

Svojou súčasnou interrupčnou politikou sa český národ likviduje sám a dobrovoľne a ešte tomu hovorí pokrok.

Spracované podľa príspevku P. Mareša v denníku Britské listy, 11. 3. 2004 https://www.blisty.cz/2004/3/12/art17280.html MikSa
Obrázok zdroj:www.erko.sk