Nina – meniny 12. júla: pôvod a význam mena

Meno Nina nájdeme v slovenskom kalendári 12. júla. Podľa rozšíreného kalendára oslavujú aj Fortunát a Fortunáta.

Meno Nina je krátke, elegantné a celosvetovo nesmierne populárne. Hoci pôsobí moderne, má veľmi bohatú históriu a jeho pôvod nie je jednoznačný – viaže sa k nemu hneď niekoľko zaujímavých teórií.

Význam mena Nina

Existuje niekoľko hlavných verzií, odkiaľ meno Nina pochádza. Najpravdepodobnejšia vychádza z toho, že vzniklo ako domácka, skrátená forma mien končiacich na -nina (napríklad Antonina, Katrina, Giannina či Christina). Postupom času sa osamostatnilo.

V španielčine znamená slovo niña dievča, čo menu dodáva mladistvý šmrnc.

V mezopotámskej mytológii sa meno spájalo s mestom Ninive a bohyňou plodnosti a vojny (Ishtar/Inanna).
V staroperzskom jazyku znamenalo „milá“.
V jazyku pôvodných obyvateľov Ánd (Inkov) znamená slovo nina „oheň“ alebo „žeravé uhlie“.

Zaujímavosti:

rodinka.sk e-book:

Meno Nina má obrovskú tradíciu v Gruzínsku vďaka svätej Nine (sv. Kristína / Nino), ktorá v 4. storočí priniesla do krajiny kresťanstvo. V tejto oblasti má meno hlboké náboženské a národné korene.
V Rusku a ďalších slovanských krajinách sa meno začalo masovo používať koncom 19. a začiatkom 20. storočia a stalo sa symbolom nežnosti.

Nina, 12. júl meniny, význam mena — Shutterstock

História mena Nina

Úplne prvé historické zmienky o koreni tohto mena siahajú tisícky rokov do minulosti do oblasti Mezopotámie (dnešný Irak). Názov slávneho asýrskeho mesta Ninive (Ninuwa) bol odvodený od mena bohyne Inanny (neskôr Ištar), ktorej symbolom bola ryba. V sumerskom klinovom písme sa znak pre toto mesto skladal z dvoch symbolov: „dom“ a „ryba“. V starých semitských jazykoch malo slovo blízko k významu „potomok“ či „púčik“.

Pre európsku a kresťanskú históriu je kľúčové 4. storočie. Podľa tradície žila v Kappadokii (dnešné Turecko) žena menom Nina (alebo Nino). Bola to príbuzná svätého Juraja, ktorá na základe videnia odišla na územie dnešného Gruzínska (vtedajšia Pyrenejská ríša). Pomocou modlitieb a zázračného uzdravovania (vrátane uzdravenia gruzínskej kráľovnej) presvedčila kráľovskú rodinu, aby prijala kresťanstvo. Svätá Nina sa stala jednou z najuctievanejších svätíc pravoslávnej cirkvi a v Gruzínsku dalo toto meno základ hlbokej národnej tradícii.

Inzercia

Po stáročia sa meno v západnej Európe takmer nevyskytovalo ako samostatné meno. Zlom nastal až koncom 18. a v priebehu 19. storočia.

V Taliansku bolo meno bežné ako láskyplná domácka podoba (hypokoristikum) pre dlhé mená ako Giannina, Giovannina či Antonina. Cez operu a taliansku kultúru sa táto krátka verzia začala šíriť ďalej na západ.

V Ruskej ríši bolo meno Nina pôvodne populárne v šľachtických kruhoch (často ovplyvnených gruzínskymi kontaktmi). Masovú popularitu mu však priniesla literatúra romantizmu a neskôr realizmu. Postavy s menom Nina sa začali objavovať v dielach Lermontova či Čechova (slávna hra Čajka).