14. december – Branislava, Bronislava

Mená Branislava a Bronislava nájdeme v slovenskom kalendári 14. decembra. Podľa rozšíreného kalendára oslavuje meniny aj Broňa.

Pôvod a význam mien Branislava a Bronislava

Ženské mená Branislava a Bronislava majú slovanský pôvod.

Meno Branislava sa skladá z dvoch slovanských koreňov:

1. brani− (od slova brániť, ochrana)
2. −slava (od slova sláva, česť)

teda ukrýva význam: „Ochrankyňa slávy“ alebo „tá, ktorá bráni slávu“.

Meno Bronislava sa skladá z dvoch slovanských koreňov:

1. bron− (od slova brnenie, zbroj, obrana)
2. −slava (od slova sláva, česť)

teda význam je: „Slávna svojou zbrojou“, „slávna v boji“ alebo „oslávená ochrankyňa“.

Obe mená sú ženské formy k mužským menám Branislav a Bronislav.

Vďaka rovnakému záveru (-slava) sa ich domáce oslovenia často prekrývajú: Braňa, Branka, Broňa, Bronka, Slávka, Sláva.

História mien Branislava a Bronislava

Mená Branislava a Bronislava patria do najstaršej vrstvy slovanských mien, tzv. dithematických (dvojčlenných) mien. Tieto mená sa skladali z dvoch častí, z ktorých každá niesla symbolický význam.

Rodičia dávali deťom tieto mená s cieľom ovplyvniť ich osud. Korene ako brani− (brániť) a bron− (brnenie) vyjadrovali želanie, aby dieťa bolo silným obrancom a bojovníkom, zatiaľ čo slava zabezpečovala, že bude uctievané a zanechá dobré meno.

Od nepamäti bolo dôležité mať v rodine osobu, ktorá „bráni česť“ alebo „bráni slávu“ rodu.

Bronislava a kresťanský odkaz

Meno Bronislava získalo významný historický a náboženský odkaz vďaka Blahoslavenej Bronislave (13. storočie), poľskej šľachtičnej a premonštrátskej mníške, uctievanej ako patrónka Poľska. Jej kult a úcta k nej prispeli k udržaniu a šíreniu mena Bronislava v Poľsku (ako Bronisława) a v strednej Európe, vďaka čomu má toto meno na rozdiel od Branislavy silný cirkevný pilier.

Vplyv 19. a 20. storočia

Tak ako mnohé iné slovanské mená (Miroslava, Stanislava), aj mená Branislava a Bronislava zažili renesanciu v období národného obrodenia v 19. storočí. V tomto období sa zdôrazňovala slovanská identita a tradičné mená sa zámerne oživovali a preferovali pred cudzími (latinskými či germánskymi) vplyvmi.

Dnes sa obe mená považujú za klasické a tradičné slovenské mená, so symbolom hrdosti na slovanský pôvod a tradičné hodnoty (sila, česť).

Prečítajte si aj:

Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete

(1 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...