Kam smerujú naše pôrody?

Těžko si lze představit děsivější vstup do života než je ten,
který porodnictví vymyslelo několika posledním generacím.
F. Leboyer

Dnes mi telefonovala jedna stará známa, dvojnásobná mamička s ďalším bábätkom v brušku. Volala s plačom. Za posledné 4 roky od jej posledného pôrodu sa v ich pôrodnici nič nezmenilo, resp. citujem: „je to tam také isté ako keď som sa rodila ja!“

Ako je to možné?

Pýtala som sa, či nie je veľmi náročná. Neverila som, že by sa žiadna, vôbec žiadna zmena neurobila. A potom mi došlo – áno, prostredie je iné, nové izby, nové sociálne zariadenia. A postupy pri pôrode – to isté. Klasicky medicínsky vedený pôrod, jediná možná poloha (Nová! Už nie v ľahu ale v polosede…), pôrodná stolička ako dekorácia, dieťatko sa po pôrode „prikladá k prsníku“ rýchlosťou svetla, potom ho odnášajú na 24 hodín preč. Rooming in (predsa len zase niečo nové) majú. Ale deti od matiek na noc berú preč, „aby ste si oddýchli“.

A tak si hovorím, prečo idú pozitívne (rozumej tie, ktoré sa zdajú dobré nám matkám) zmeny tak pomaly?

A napadá ma otázka:

Aká je u nás konkurencia?

Iba medzi jednotlivými pôrodnicami.

Zopár „dôležitých a náročných matiek, ktorým extrémne záleží na tom“, aby sa ich dieťa narodilo tak ako si želajú, zájde i ďalej ako 50 km, ostatné vyberajú to menšie zlo.

Čo by sa zmenilo, ak by sa zmenil celý systém? Čo by sa stalo keby náš veľactený „štát“ považoval ako normálne pôrody doma či pôrodné domy???

Počula som názor, že lekári by prišli o prácu. To sotva. Každý kto si myslí, že po povolení pôrodov doma by sa všetky rozhodli tam rodiť je na veľkom omyle. Zopár takých žien – odhadujem to na Slovensku na maximálne stovku ročne by doma rodiť chcelo. Ak by sme však mali presné pravidlá, kto a za akých podmienok doma rodiť môže, ich číslo by sa znížilo.

Ale keby to bolo možné… nesnažili by sa všetci viac?

(veľká česť výnimkám, ktoré naozaj už teraz robia všetko pre to, aby vo svojej práci boli skvelí, i keď systém ich tlačí do kúta…) 

A kto teda môže meniť systém?

No jedine my, ženy. My matky a budúce matky a pôrodné asistentky, ktoré by sa nebáli a odhodlali by sa začať otvorene za svoju prácu bojovať. Vzdelanie na to majú…

A ako na to?

Jednoducho sa vzdelávajme, hľadajme objektívne informácie – nezatvárajme oči, „lebo rodím iba raz či dvakrát za život, a nejako to prežijem“. Viete čo všetko môže ovplyvniť pôrod:? Aké budú deti, ktoré sa teraz rodia, o dvadsať tridsať rokov? My s nimi budeme žiť!

Naozaj neočakávajme, že zmeny budú vyžadovať lekári. A nečudujme sa im. Je to zdroj ich obživy. A mnoho z nich si svoju prácu svedomito vykonáva. A však sú i takí, pre ktorých je každý pôrod už len rutina a do očí sa mamičke – rodičke nemajú kedy pozrieť. Poslednú a dúfam najmenšiu skupinu, ktorá si týmto povolaním rieši vlastné komplexy ani nemám chuť spomínať.

Prečo to tak je? Veria tomu, že robia pre nás to najlepšie? Alebo je to zvyk?

Ľudia sa snažia vymyslieť niečo stále lepšie a dokonalejšie. I s pôrodmi je to podobne. To (myslím jednotlivé zásahy do pôrodu), čo na začiatku bolo úžasným objavom pre mamičky s komplikáciami sa stalo rutinou pre 90% normálnych žien. Preháňame! Snažíme sa oblafnúť prírodu a popritom tvrdiť, že je to skvelé.

Áno, už zopár skvelých objavov sme urobili…

a po čase zistili, že prvotná eufória sa zmenila na nepríjemný scenár. Chcete príklady? Ešte pred 50 rokmi sa röntgen považoval za neškodný. A potom…

Lieky na udržanie tehotenstva, ktoré sa používali v 70. rokoch spôsobujú neplodnosť žien, ktoré ho vtedy ako detičky v brušku jedli spolu s matkou…

Alebo – naše matky nás kŕmili umelým mliekom a nám zrazu chýba vzor na dojčenie…

A čo iné oblasti? Napríklad DDT – zničili sme škodcov ale spôsobili sme problémy na celé dlhé generácie…

Slnili sme sa ako špekáčiky, lebo ešte pred 20 rokmi to bolo veľmi zdravé. A prudko vzrástlo množstvo ľudí s rakovinou kože…

Chcete ešte? Verte, že v  minulosti ľudstva je omnoho viac takých prípadov.

Čo ak

za pár rokov zistíme, že syntetický oxytocín, ktorý sa bežne používa na pôrodniciach je – problémový? Alebo iné lieky používané pri pôrode. Už teraz sa hovorí o tom, že sú významným predpokladom na vznik drogovej závislosti… čo sa ešte musí stať, aby sme uverili prírode a len občas – keď to už naozaj inak nejde jej pomohli?

Ak budeme teraz všetkým matkám pri pôrode „pomáhať“ liekmi, čípkami, pretrhávaním plodových obalov, a ešte voľačím, aby sa zavinula maternica – koľko generácií potrvá kým to ženské telo úplne zabudne???

Je mi z toho smutno.

Dnes porodila moja kolegyňa. Pôrod je vyvolávali, skončil cisárskym rezom. Celé tehotenstvo bolo v poriadku. Viem, niekedy je to potrebné – zasiahnuť. A niekedy by sa problém možno ani nevyskytol, keby sme ho nevyprovokovali…

Ilustračné foto: www.sxc.hu