Veľa budúcich mamičiek je zo seba nešťastných. Horšia pleť, vlasy, nechty, proste všetko nanič. To sa mne nestalo.
Prvé tehotenstvo som zvládla s dokonalou pleťou, vlasy boli skoro ako z katalógu, aj na nechty som mala (vtedy ešte) čas. Len jedna vec mi robila starosti. Kilá.
A nebudú to dvojičky?
Kamarátka mi povedala, že jej tehotenské bruško málokto hádal ešte v šiestom mesiaci. Zato ja som sa ním naozaj hrdila uhádam už v druhom. Mám pocit, že priberať som začala v momente, keď som dostala tehotenskú knižku.
No, niet divu, keď som oficiálnu info o bábätku zajedla veľkou pizzou a dvoma burgermi. Bola to veľká vec a muž mi s láskou opakoval: „Teraz musíš jesť za dvoch, vieš?“
Aj som jedla. V treťom mesiaci už nikto nepochyboval, že nepriberám, ale budeme mať potomka.
Sľúbila som si, že ja nebudem „tá matka“, čo na pôrodnej sále skončí s tridsiatimi kilami a striami aj za ušami. Začala som chodiť na pravidelné prechádzky, ktoré nanešťastie vždy skončili v miestnej cukrárni.
Jedno, či dvojičky?
Pani predavačka si ma obľúbila. Rozplývala sa nad rastúcim bruškom. Vraj ten drobec bude isto riadny valibuk. Vôbec za tým nevidela svoje krémeše a punčové rezy.
Môj muž ma kŕmil banánmi, čokoládou, kakao som pila na litre a každý deň som trávila v jednej zašitej reštike nad krémovou paradajkovou polievkou. Bolo horúce leto a ja som sa evidentne rozhodla nazbierať zásoby na zimu.
Že je zle, som zistila, až keď sa ma sestra v ordinácii zamračene spýtala: „Mamička! A nebudú to náhodou dvojičky?“
Nežer, cica!
Tak som sa dala do toho. Dieťa predsa nepotrebuje denne za tri taniere cestovín ani šľahačku. Nakúpila som kopu ovocia a zeleniny, všetko som poctivo kvapkala olivovým olejom a začala chodiť na prechádzky, ktoré neviedli okolo cukrárne.
Moje kamarátky boli zhrozené: „Nemala by si toľko behať po vonku. Je teplo, budeš dehydrovaná a unavíš sa. Dieťa potrebuje oddýchnutú mamu!“ Tak som posedávala doma a jedla zmrzku.
Avšak keď váha týždeň čo týždeň poskočila šialenou rýchlosťou vpred, povedala som si dosť. Sadla som za youtube a skúšala cvičiť tehotenské tréningy. Nôžka vpred, ruka vbor, vystrieť chrbát!
Chápeme sa. Pri cvičení som zrejme vyzerala som ako trénovaná panda, ale váha sa na chvíľku zastavila. Po večeroch sa na veľkú hrôzu môjho muža papávala šalát a pila čistú vodu. Od siedmej už nič. Teda až do desiatej, keď som si k filmu vzala keksík, nanuk alebo pohár džúsu.
Prečítajte si aj: Ako nepribrať priveľa v tehotenstve
Do Vianoc som sa teda pekne zaguľatila. Keď som si u našich vyložila nohy a posťažovala sa, že sa mením na dobre živeného mroža, moja päťdesiatkilová mama ma s materinskou láskou usmernila: „No tak toľko nežer, cica!“
Darmo som sa bránila, že nie som tučná, ale tehotná. Mame sa nechcelo veriť, že to nie je len bábo a plodová voda. Zazdalo sa jej, že som trochu pri sebe.
Čo s kilami navyše?
V ôsmom mesiaci ma doma prikvačila zima. Muž ma nechcel nikam púšťať, vraj aby som sa nepošmykla na ľade. Tak som (opäť) posedávala doma s cestovinovým šalátom, čítala knižky a chudnutie nechala „na potom“.
Potom prišlo o týždeň skôr. Odrazu sme mali doma malú kolegyňu. A desať kíl naviac. Neviem, akým zázrakom nie tri razy toľko.
Na chudnutie som sa dala tiež presne desaťkrát.
Skúšala som smoothie. To mi oco venoval znamenitý mixér. Potom beh. Tenisky mám doma doteraz. Vyzerajú ako nové. Pilates. Kalanetika. Zeleninové večere (a za nimi bonboniéra, že?). Doktor Bukovský a jeho knižky. Zasa behanie.
Proste pokusov a pokusov. Medzitým som našťastie vyhlásila projekt dieťa potrebuje súrodenca. Priberanie s jedným dieťaťom doma je väčšia fuška.
Zrazu nemáte čas na cukráreň. Dieťa vám aj tak poje všetky koláče. Aj muž si od prvého tehotenstva pamätá, že od hladu isto neumriete. A rád vám to pripomenie.
Naviac dieťa neustále vyžaduje pohyb. Dokonca aj od tehotnej maminky. Keď som sa štyri hodiny po pôrode postavila na váhu, mala som, milé mamičky, a to vám prezrádzam čestne a otvorene, 51 kíl.
Bežné oblečko som natiahla v momente, ako som doma zložila tašku z pôrodnice. Žiadne kilá navyše, žiadne starosti. Takže recept na štíhlu líniu je jasný.
Po prvom pôrode žiadne cviky ani diéty. Rovno zaobstarajte súrodenca. A kilá naviac sa o vás ani neobtrú. Nebudú mať kedy.
(2 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...
Jesenné listy. Výtvarka pre deti
Introverti: 10 silných stránok "tichých" ľudí
Byť mamou je ako mať dve práce na plný úväzok
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
Večierka pre tínedžerov
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Anooo! Ja som tiež pribrala 26 kg. A to som behala, cvičila, až do dňa pred pôrodom pracovala, učila sa na štátnice a obiehala okolo batoliatka čo som už mala doma…a som vegetarián, ktorý neznáša sladkosti. Napriek tomu som mala pred pôrodom o takmer 30 kíl navyše a v pôrodnici sa na mňa škaredo pozerali, že či som normálna, keď som dovolila(!!!) aby som toľko pribrala.
Na druhej strane, do roka som popôrodnú 14 kilovú nadváhu zasa zázračne stratila aj bez diet a cvičenia. Ako prišlo, tak odišlo. Telo je záhadné a nevyspytateľné.