Telefón zvoní, bežím k nemu cez celú izbu. Kto sa mi to tak nedočkavo dovoláva?
„Prosím?“
„Ahoj, tu je Zuzka….“ Ozve sa smutne v telefóne. „Prosím, modli sa za moju kamarátku, rodí už 24 hodín, ešte sa to neskončilo a dieťatko je už medzitým mŕtve…“
Ostávam bez pohybu…
Telefonát je krátky, Zuzka beží k svojmu malému zázraku. A mne je tak veľmi, veľmi smutno.
Lebo:
- čakáme na zázrak, kým príde… ak je prvý, tým nedočkavejšie
- keď príde, máme podvedomý strach – bude v poriadku? Ako sa má? Čo robí? A rastie mi?
- sme nedočkavé, kedy prvý raz jemne pocítime jasne jeho prítomnosť…
počítame minúty, sekundy… - žijeme s ním prepojený duálny svet – cítime ho a aspoň hlasom mojkáme,
objímame, rozprávame, spievame, snívame o tom, čo budeme robiť, keď
sa narodí… - keď prichádza čas, už funíme a nie je to len fyzickou únavou – tak veľmi sa nám žiada objať si ho konečne naživo, pritúliť, vidieť sa, počuť, dotýkať…
- všetko je už predsa prichystané – nielen postieľka, drobučké vecičky – ale aj more lásky
A tá zvedavosť – ako vyzerá?
Má oči môjho drahého? Akú bude mať povahu?
A toto všetko sa naraz skončilo.
Sen, ktorý bol na dosah, sa stratil… Je zbytočné sa pýtať – a ani mne sa to nechce – kde sa stala chyba. Život a radosť to nevráti.
A ja v duchu myslím na jednu Janku, ktorá tak zvláštne odišla pred rokom pri pôrode svojej dcérky… aj tam sme to nedokázali pochopiť, prečo práve ona, prečo práve oni.
Sú veci, ktoré sú nad naše chápanie a sily, a bolia oveľa viac, ako čokoľvek iné.
Toto je jedna najboľavejšia z nich.
Pomyslime na mamy, ktoré ju prežili.
Denne ďakujme za naše všetečné, živé, neposedné, občas drzé deti, ktoré nám tak niekedy ťahajú energiu, silu a trpezlivosť.
Bez nich by to tu nebolo ono.
(19 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
„Domáce“ úrazy hlavy
11 mýtov o otrase mozgu
Univerzitná nemocnica Bratislava Antolská
FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica
Nedostatočná informovanosť môže vás alebo vaše dieťa stáť zrak – ako postupovať pri vyberaní očnej kliniky?
Kedy si robiť tehotenský test?
Modlím sa Zuzku, hoci ju nepoznám i za jej malého anjelika.
Tehotenstvo, pôrod, ktorý končí narodením sa krásneho a očakávaného bábätka je pre nás viacmenej úplnou samozrejmosťou.
Nastáva obrovská radosť zo zrodu nového človiečika. To všetko patrí k sebe.
Keď sa tak nestane, hľadáme a rozmýšľame, kde sa stala chyba. Mnohé veci sa dejú tak, že ich len veľmi ťažko “ľudsky” pochopíme, cítime len veľkú bolesť. Modlím sa za Zuzku i jej rodinu a želám veľa, veľa síl.