ŠestonedeliePopôrodné problémy

Skoncujte s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím

 MikSa   18.03.2019   6

Viete, že žena, ktorá práve porodí dieťa, je opradená mnohými mýtami? K jedným z nich patrí aj idylická predstava ako „čerstvý“ otec stojí v nemom úžase nad rozžiarenou mamičkou, ktorá drží v náručí roztomilé bábätko.

 

Avšak skutočnosť je často iná, hoci pôrod ostáva - pre väčšinu žien - stále čarovným okamihom. Je to začiatok života ženy ako matky a zároveň aj vznik novej rodiny.

Mladá mamička, a to často v tom najlepšom prípade, je veľmi unavená a zmieta sa v množstve pochybností a obáv. Depresia post-partum sa týka mnohých mamičiek a predovšetkým prvorodičiek.

Takáto depresia sa dá rozdeliť do viacerých kategórií:

Prvou sú známe „baby-blues“,

ktoré sa týkajú 50 až 80% mladých mamičiek.

Vysvetľuje sa to skutočnosťou, že medzi druhým a desiatym dňom po pôrode musí matka zvládnuť nielen svoj nový sociálny status, ale aj vstup novej bytosti - úplne závislej od nej - do svojho života, ako aj hormonálne zmeny a značnú únavu.

Priamym dôsledkom týchto náhlych zmien sú problémy so spánkom, nechuť k jedlu a záchvaty plaču. Našťastie je tento stav prechodný a rýchlo vymizne, ak pri mamičke stojí rodina alebo priatelia, ktorí jej dodajú pocit bezpečia.

Skutočná depresia post-partum (po pôrode)

sa kladie do časovo neskoršieho štádia a dotýka sa približne každej šiestej ženy. Objavuje sa asi tretí týždeň po pôrode a naberá na sile až okolo ôsmeho mesiaca. Bohužiaľ, tento stav dodnes nie je celkom objasnený.

Väčšina žien si to však neuvedomuje a depresiu prežíva v tichosti, vo vytváraní nežného vzťahu k svojmu dieťaťu.

Iba veľmi malé percento žien zostáva v depresii dlhšie ako počas jedného roka. Depresia post-partum sa podobá na normálnu depresiu, ktorej symptómy sú: strata záujmu, zvýšené rozrušenie, smútok, problémy so spánkom a s chuťou do jedla, myšlienky na samovraždu, .... Depresiu post-partum charakterizuje hlavne skutočnosť, že matka spochybňuje svoju schopnosť splniť si úlohu matky a abnormálne sa zaoberá zdravím svojho dojčaťa. Tento typ depresie sa dá liečiť psychoterapeuticky alebo antidepresívami.

Ťažké prípady depresie sa nazývajú psychózy post-partum

Ale neznepokojujte sa, týka sa to len jednej ženy z tisíc. Symptómy ťažkej depresie sa začínajú prejavovať zväčša mesiac po pôrode a sú podobné tzv. normálnej psychóze: zmätenie, silné rozrušenie, beznádej, pocit viny, sluchové halucinácie a stavy blúznenia. Psychóza post-partum nutne vyžaduje odborné posúdenie a psychiatrickú liečbu .

Aby ste sa vyhli tomu, že padnete do hlbokej depresie, skoncujte – a to za každú cenu – s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím.

Mať dieťa je určite zázračná vec, ale treba tiež vedieť, že veľmi únavná. Nebuďte priveľmi náročná voči sebe samej, zbavte sa strachu, dôverujte si a ak je to potrebné, zverte sa rodine alebo priateľom (aj v našom fóre).

Tento čas vás môže naučiť prejaviť dobrú vôľu, mať dôveru v samu seba. Po narodení svojho dieťaťa sa nemusíte hneď cítiť stratená, lebo byť matkou je skúsenosť, ktorá sa dá nadobudnúť rovnako ako všetky ostatné v živote.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 2 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Tehotenský kalendár - vyberte si video s vašim týždňom tehotenstva
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Maťa napísané 30.01.2011 16:44

Popôrodná depresia.nČítala som si o popôrodnej depresii, ale tomu som nevenovala veľkú pozornosť, pretože aj keď sme to s manželom neplánovali, na dcérku sme sa veľmi tešili. Avšak... hneď po pôrode, som všetko začala ľutovať, keď som zistila, že ani neviem prebaliť vlastné dieťa. To však nebol žiadny problém oproti tým, čo nastali o 3 dni. Prebalovať, kúpať a veci podobné som sa rýchlo naučila, ale na tretí deň mi nažilo mlieko a mala som ho toľko, že som si ho mussela cca každé 2 hodiny odsávať. Kojenie asi mesiac strašne bolelo, mala som úplne krvavé bradavky, týždeň po pôrode som dostala zápchu a problémy s trávením, s čím mám až dodnes problémy a malá má už skoro 9 mesiacov. Moje predstavy a plány o tom, ako budem s dcérkou chodiť hneď do bazéna a od malička sa aktívne venovať plávaniu sa hneď po pôrode úplne stratili a ja som všetko začala ľutovať. Prekonala som 2 zápaly prsníka a keď mala dcérka 4 mesiace, prišla som o mlieko z jedného prsníka, čo mi ale celkom vyhovovalo, pretože som si nemussela toľko odsávať. Ale na druhej strane, dovtedy teda od 2. do 4. mesiaca spávala celú noc, t. j. 10 hod. vkuse, aj keď ja som sa musela budiť, aby som si odsávala mlieko. Mala som denne asi 2 l naviac. Takže od toho 4. mesiaca sa mi začala budiť raz v noci na kŕmenie. Prebaľovať v noci som už nemusela, len kojiť. To sa však postupom času začalo stupňovať. Začala sa budiť 2krát, 3krát, tak som už čakala, kedy bude mať 6 mesiacov, že začnem s príkrmami, pretože jej to už chýbalo. Keď mala presne 6. mesiac, začala som jej variť mrkvičku, ale odmietala ju... odmietala všetko, čo sa podávalo lyžičkou alebo z fľašky. Vymýšľala som už všeliaké recepty, že jej snáď niečo bude chutiť, ale nič. Teraz má už skoro 9 mesiacov, neje nič okrem MM, cicá 12 krát denne a z toho 4 - 5krát v noci. Od pôrodu som paty nevytiahla z tohto sprostého debilného domu. Som už úplne vysilená, schudnutá, unavená, všetko som to oľutovala. Moja predstava mať veľkú rodinu sa úplne pominula. Už nikdy viac nechcem druhé dieťa. Nikdy!!! Už fakt nevládzem a dokonca ma toto všetko prestalo baviť. Malú prebalujem nasilu, nemám z materstva žiadnu radosť, nič ma nebaví, s manželom sa hádame každý deň, čo pred pôrodom nebolo vôbec, schudla som už tak, že na mne visia tie veci, čo som nosila pred tým, ako som otehotnela... Neviem už ako ďalej.....

Maja napísané 23.02.2011 12:41

Maťa - najvyšší čas zájsť za doktorom - psychológom. A neboj všetko prejde, bude dobre.

Určite.

smile

adela napísané 15.03.2015 15:09

Ahoj,

 

ja som tiez mala poporodnu depresiu, dokonca halucinacie a strasny smutok. Nadalej som vsak kojila, aj ked som skusala prestat kojit od 3 mesiacov. mala UM vygrckala vzdy.

 

my sme isli s babatkom na dovolenku, ked malo 6 mesiacov a tam sme mu zacali podavat detsku vyzivu pre deti od 4 mesiacov a samozrejme veleela MM k tomu. Mala sice dost pribrala ale konecne ju mohol nakrmit aj manzel. Ta vyziva bola zeleninkova, nie sladka. Potom sice trvalo, kym presla na doma varenu stravu ale od 9 mesiacov papka pekne vsetko vratane spenatovej polievky, brokolive a karfiolu. Teraz ma 10 mesiacov, je super chodi do jasliciek, ale mne doktorka predpisala antidepresiva, tak uvazujem, ci ich zacat brat ci nie.

Drzim palceky a nevzdavat sa. xx

Anika napísané 28.07.2009 13:43

Ako posudzujem, tak posudzujem, myslím že nejakou tou depresiou prechádzam aj ja. Nie že by som si namýšľala, ale keď ma nejaká nevoľnosť, neistota chytí v kolektíve alebo aj v úplnom kľude, no neviem. Po lekároch som sa dala chodiť pred viac ako mesiacom, ale všade sa objednáva a čaká, čaká.....

Vobec neberú ohľad, že máte bábo, nemáte ho kde nechať, treba ho nakojiť. Údajne sa jedná o vyčerpanosť, nakoľko stále kojím a nespala som jedinú noc od porodu. A druhou diagnózou je TETÁNIA, čo u nás v meste má každý 2.človek. No nemám ju potvrdenú, nakoľko som objednaná na vyšetrenie až na OKTÓBER a to napriek tomu, že som bola na pohotovosti! Tak čo robiť? Pýtam sa sama seba. Platiť si prednostné vyšetrenia z mála čo dostaneme, alebo ďalej trpieť v neistote a vydržať ešte dosť dlhý čas s nepokojom v sebe?

Ovka napísané 27.07.2009 19:31

Taktiez ma dost zarazil nazov. Ja sama som bohuzial prezila poporodunu depresiu, ziadne baby-blues, ktore sa s nou casto zamiena, ale klasicku klinicku depresiu, musela som byt liecene a cele mesiace uzivat antidepresiva. Poporodna depresia nie je ziaden mytus, i ked moze byt mytami opradena, ale jedna sa o vaznu chorobu. Preto si tiez myslim, ze nazov clanku je velmi zavadzajuci.

nea napísané 27.07.2009 08:11

Neviem, ale ten nadpis na mna posobu kontraproduktivne - akoby sama poporodna depresia bola len nejaky falosny mytus, pritom v clanku ide zhruba o toto "Aby ste sa vyhli tomu, že padnete do hlbokej depresie, skoncujte – a to za každú cenu – s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím."

 

tolko moja fakticka poznamka smile

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Tehotenský kalendár
Náš TIP
Komentáre k článku
Maťa napísané 30.01.2011 16:44

Popôrodná depresia.nČítala som si o popôrodnej depresii, ale tomu som nevenovala veľkú pozornosť, pretože aj keď sme to s manželom neplánovali, na dcérku sme sa veľmi tešili. Avšak... hneď po pôrode, som všetko začala ľutovať, keď som zistila, že ani neviem prebaliť vlastné dieťa. To však nebol žiadny problém oproti tým, čo nastali o 3 dni. Prebalovať, kúpať a veci podobné som sa rýchlo naučila, ale na tretí deň mi nažilo mlieko a mala som ho toľko, že som si ho mussela cca každé 2 hodiny odsávať. Kojenie asi mesiac strašne bolelo, mala som úplne krvavé bradavky, týždeň po pôrode som dostala zápchu a problémy s trávením, s čím mám až dodnes problémy a malá má už skoro 9 mesiacov. Moje predstavy a plány o tom, ako budem s dcérkou chodiť hneď do bazéna a od malička sa aktívne venovať plávaniu sa hneď po pôrode úplne stratili a ja som všetko začala ľutovať. Prekonala som 2 zápaly prsníka a keď mala dcérka 4 mesiace, prišla som o mlieko z jedného prsníka, čo mi ale celkom vyhovovalo, pretože som si nemussela toľko odsávať. Ale na druhej strane, dovtedy teda od 2. do 4. mesiaca spávala celú noc, t. j. 10 hod. vkuse, aj keď ja som sa musela budiť, aby som si odsávala mlieko. Mala som denne asi 2 l naviac. Takže od toho 4. mesiaca sa mi začala budiť raz v noci na kŕmenie. Prebaľovať v noci som už nemusela, len kojiť. To sa však postupom času začalo stupňovať. Začala sa budiť 2krát, 3krát, tak som už čakala, kedy bude mať 6 mesiacov, že začnem s príkrmami, pretože jej to už chýbalo. Keď mala presne 6. mesiac, začala som jej variť mrkvičku, ale odmietala ju... odmietala všetko, čo sa podávalo lyžičkou alebo z fľašky. Vymýšľala som už všeliaké recepty, že jej snáď niečo bude chutiť, ale nič. Teraz má už skoro 9 mesiacov, neje nič okrem MM, cicá 12 krát denne a z toho 4 - 5krát v noci. Od pôrodu som paty nevytiahla z tohto sprostého debilného domu. Som už úplne vysilená, schudnutá, unavená, všetko som to oľutovala. Moja predstava mať veľkú rodinu sa úplne pominula. Už nikdy viac nechcem druhé dieťa. Nikdy!!! Už fakt nevládzem a dokonca ma toto všetko prestalo baviť. Malú prebalujem nasilu, nemám z materstva žiadnu radosť, nič ma nebaví, s manželom sa hádame každý deň, čo pred pôrodom nebolo vôbec, schudla som už tak, že na mne visia tie veci, čo som nosila pred tým, ako som otehotnela... Neviem už ako ďalej.....

Maja napísané 23.02.2011 12:41

Maťa - najvyšší čas zájsť za doktorom - psychológom. A neboj všetko prejde, bude dobre.

Určite.

smile

adela napísané 15.03.2015 15:09

Ahoj,

 

ja som tiez mala poporodnu depresiu, dokonca halucinacie a strasny smutok. Nadalej som vsak kojila, aj ked som skusala prestat kojit od 3 mesiacov. mala UM vygrckala vzdy.

 

my sme isli s babatkom na dovolenku, ked malo 6 mesiacov a tam sme mu zacali podavat detsku vyzivu pre deti od 4 mesiacov a samozrejme veleela MM k tomu. Mala sice dost pribrala ale konecne ju mohol nakrmit aj manzel. Ta vyziva bola zeleninkova, nie sladka. Potom sice trvalo, kym presla na doma varenu stravu ale od 9 mesiacov papka pekne vsetko vratane spenatovej polievky, brokolive a karfiolu. Teraz ma 10 mesiacov, je super chodi do jasliciek, ale mne doktorka predpisala antidepresiva, tak uvazujem, ci ich zacat brat ci nie.

Drzim palceky a nevzdavat sa. xx

Anika napísané 28.07.2009 13:43

Ako posudzujem, tak posudzujem, myslím že nejakou tou depresiou prechádzam aj ja. Nie že by som si namýšľala, ale keď ma nejaká nevoľnosť, neistota chytí v kolektíve alebo aj v úplnom kľude, no neviem. Po lekároch som sa dala chodiť pred viac ako mesiacom, ale všade sa objednáva a čaká, čaká.....

Vobec neberú ohľad, že máte bábo, nemáte ho kde nechať, treba ho nakojiť. Údajne sa jedná o vyčerpanosť, nakoľko stále kojím a nespala som jedinú noc od porodu. A druhou diagnózou je TETÁNIA, čo u nás v meste má každý 2.človek. No nemám ju potvrdenú, nakoľko som objednaná na vyšetrenie až na OKTÓBER a to napriek tomu, že som bola na pohotovosti! Tak čo robiť? Pýtam sa sama seba. Platiť si prednostné vyšetrenia z mála čo dostaneme, alebo ďalej trpieť v neistote a vydržať ešte dosť dlhý čas s nepokojom v sebe?

Ovka napísané 27.07.2009 19:31

Taktiez ma dost zarazil nazov. Ja sama som bohuzial prezila poporodunu depresiu, ziadne baby-blues, ktore sa s nou casto zamiena, ale klasicku klinicku depresiu, musela som byt liecene a cele mesiace uzivat antidepresiva. Poporodna depresia nie je ziaden mytus, i ked moze byt mytami opradena, ale jedna sa o vaznu chorobu. Preto si tiez myslim, ze nazov clanku je velmi zavadzajuci.

nea napísané 27.07.2009 08:11

Neviem, ale ten nadpis na mna posobu kontraproduktivne - akoby sama poporodna depresia bola len nejaky falosny mytus, pritom v clanku ide zhruba o toto "Aby ste sa vyhli tomu, že padnete do hlbokej depresie, skoncujte – a to za každú cenu – s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím."

 

tolko moja fakticka poznamka smile

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised