Maternica je pre dieťa na deväť mesiacov domov. Je to prostredie tepla, šera – či červeného svitu, neustáleho objímania a nadnášania v plodovej vode, známych zvukov tepu srdca a šumenia krvi v cievach.
Pri pôrode má dieťa veľa práce, jeho hlava - prevažne vodiaca čast pri prechode pôrodnými cestami, je namáhaná a tlačená. A hneď po pôrode ...
... je dieťa privítané na svet krikom a štrngotom nástrojov, ostrým svetlom, naplno pocíti tiaž svojho tela, ktoré už nenadnáša plodová voda, zmizne aj objatie, vzduch je studený a pľúca sa prudko rozvíjajú k prvému nádychu.
Je zdvíhané a odnášané preč od matky, hlavička sušená energickým dotykom.
Ako sa dá popôrodný šok zmierniť?
keď začne dieťa prichádzať na svet. Nie je nevyhnutné hovoriť nahlas, pokiaľ sa nevyskytnú žiadne komplikácie, a uši novorodenca si môžu postupne zvyknúť na hluk nového prostredia.
hlavne ak už je bábätko bezpečne privedené na svet. Nebude žmúriť oči v ostrom svetle, bude si môcť obzrieť maminu tvár, rozšírením zreničiek jej dať najavo svoj záujem a zároveň naštartovať vytváranie primárnej väzby aj z jej strany.
Paniku dieťaťa, ktorú vyvolá strata telesného kontaktu, môžeme zmierniť tým, že dieťa jemne položíme matke na brucho, v tejto chvíli už je príhodne mäkké a zároveň fyzickou prácou pri pôrode vyhriate na ideálnu teplotu živého „inkubátora“. Môžeme vrátiť aspoň čiastočne pocit objatia a matka má možnosť si dieťa privinúť do svojho náručia, keď sa na to cíti pripravená.
Ak dovolíme pupočníku dotepať, dieťa samo začne dýchať pľúcami a postupne nahradí starý systém novým.
Pri dotyku hlavičky by sme nemali zabúdať, že má za sebou namáhavú cestu a skutočne môže bolieť.
Prečítajte si tiež: Moje dieťa patrí ku mne |
---|