Bonding: deti chcú byť pripútané k matkám

Mgr. Michaela Mrowetz 1

Mnoho diskusií medzi matkami aj medzi odborníkmi smerujú k tomu, ako veľmi nutný je kontakt dieťaťa s matkou ihneď po narodení.

Už erudovaní psychoanalytici sa venovali dôsledkom odlúčenia detí od matiek. Známe dôsledky separácie detí od matiek popisovali hlavne psychoanalytičky v polovičke minulého storočia.

iStock

Význam prvého kontaktu

V 70. rokoch minulého storočia dvaja americkí pediatri Marschal Klaus a John Kennel opísali v knihe MaternalInfant Bonding teóriu vysvetľujúcu význam prvého kontaktu matky s dieťaťom. Tento kontakt nazvali „bonding,“ v slovenčine pripútanie, „opatrovateľská pripravenosť.“

Domnievali sa, že existuje biologicky naprogramované obdobie „opatrovateľskej pripravenosti,“ ktoré začína ihneď po pôrode a trvá asi ďalších 12 hodín.

Behom týchto najdôležitejších 12 hodín budujú matky a novorodenci základy svojich emočných väzieb.

V Čechách veľmi známy prof. Matějček a Langmeier vo svojej najznámejšej publikácii (Matějček, Z ., Langmeier, J.: Počátky našeho duševního života. Praha, Panorama 1986) už v r. 1986 napísali celý diel o dôležitosti procesu pôrodu, odkazujúc na Laboyera, Odenta, Kennela a Klausa a ich teóriu bondingu a presne opísali, prečo je dôležité, aby bolo dieťa s matkou po pôrode v nepretržitom kontakte.

Prečo je bonding dôležitý

Dieťa má tesne po pôrode neobyčajný behaviorálny potenciál, ktorý mu umožňuje počuť, vidieť a dokonca sa pohybovať do rytmu slov vyslovených matkou, tzv. oslavný tanec zrodu, takže je biologicky pripravené nadviazať vzťah s matkou.

Pre matku je tiež tých niekoľko hodín po pôrode veľmi dôležité obdobie, vzhľadom na proces integrácie „mentálneho obrazu“ dieťaťa vzniknutého počas tehotenstva a čakania na pôrod s obrazom skutočného novorodenca. Matka si celých deväť mesiacov vytvára imaginárny obraz svojho dieťaťa a po pôrode má možnosť sa nasýtiť tohto obrazu pohľadom na svoje dieťa.

Je odpozorované, že matka sa k novorodencovi správa veľmi otvorene a citlivo, pokiaľ má možnosť s ním zostať po pôrode o samote. Tieto hodiny po narodení sú životne dôležité pre obidvoch, pre matku aj dieťa.

iStock

Novorodenec dokáže po pôrode aktívne sám nájsť bradavku

Dokonca (podľa nemeckého výskumu) i matkine bradavky majú rovnakú vôňu ako plodová voda, ktorou je pokrytý novorodenec, a preto ich novorodenec dokáže po pôrode aktívne sám nájsť.

Novorodenec si po pôrode strká do pusy pästičku, aby si pričuchol a ochutnal ten pach a vedel, čo má hľadať. Ak tomu, samozrejme, nie sú kladené prekážky.

A keďže má novorodenec minimálnu možnosť ovplyvnenia, prekážky môžu byť tiež minimálne (mydlo, pach dezinfekcie, pach prádla, gumové rukavice personálu, látka medzi novorodencom a matkou, neprirodzená poloha na matke, ak drží novorodenca ďalšia osoba atď.).

Bonding sa vyskytuje u všetkých cicavcov

Výskumy realizované na rôznych druhoch zvierat potvrdzujú, že „bonding“ je jav, ktorý sa vyskytuje u všetkých cicavcov. Rýchly mechanizmus vytvárania väzieb s novorodencom má u rôznych druhoch rôzny význam.

Zdá sa, že v prípade človeka sa objavuje preto, aby motivoval matku starať sa o celkom bezbranného tvora, ktorý je na nej úplne závislý. Bez tejto motivácie, vyčerpaná náročným pôrodom, by matka nebola schopná sama seba zmobilizovať k starostlivosti o dieťa a novorodenec by nemal šancu prežiť.

V priebehu prvých hodín po pôrode sa v krvi matky a dieťaťa vyskytuje vysoké množstvo endorfínu (tzv. hormónu šťastia) a vďaka jeho upokojujúcemu účinku matka aj napriek popôrodnej únave obnovuje sily a je schopná cítiť radosť z prvého stretnutia so svojho potomka.

iStock

Tak trochu iné matky

Výskumy ukazujú, že matky, ktorým bol umožnený okamžitý kontakt s dieťaťom, sú tak trochu iné matky, než tie, ktorým tento kontakt umožnený nebol. Majú tendenciu sa dlhšie starať o novorodenca, sú tolerantnejšie, lepšie zvládajú stres spojený s materstvom, ale predovšetkým cítia väčšiu radosť pri kontakte s dieťaťom.

Niektoré české pôrodnice postupujú tak, že po pôrode dieťa na brucho matky priložia. Tie osvietenejšie nechajú matku a dieťa hodinu či dve navzájom sa zoznamovať. Väčšina zdravotníkov ale potom zahája rutinné postupy spojené s dočasným rozdelením matky a dieťaťa.

Prečo ignorujeme zásady bondingu?

V odbornej literatúre existujú diskusie a dôvody, prečo je bonding tak veľmi prínosný a zmysluplný. Dôvody, prečo sa ignoruje v pôrodniciach, nájdeme v mnohých diskusiách.

V niektorých pôrodniciach matky podpisujú informovaný súhlas so separáciou dieťaťa po pôrode, a to bez toho, aby boli poriadne poučené o dopadoch ranej separácie. Prečo teda ignorujeme zásady bondingu a prečo predstierame, že ich poznáme a nedodržujeme ich v pôrodniciach?

Aké môžu byť dôsledky nedostatočného bondingu?

Autori teórie bondingu sa domnievajú, že proces budovania väzieb medzi matkou a dieťaťom vždy vzniká prirodzene, pokiaľ mu niekto nezabráni. Tieto prekážky sú dvojakého druhu – fyzická a emočná separácia.

iStock

Fyzická separácia matky a dieťaťa

  • štandardné odnášanie novorodencov po pôrode do inej miestnosti za účelom rutinných vyšetrení (pán doktor sa na bábätko pozrie, mamička, sestrička ho umyje a potom vám ho vrátime…“)
  • štandardné ukladanie novorodencov na vyhrievané lôžko („bábätko sa potrebuje zohriať, je podchladené, pri vás by mu bola zima, mamička…“)
  • alebo štandardné odnášanie dieťaťa od matky hodinu či dve po pôrode na tzv. „prvú noc, to sa potrebujete vyspať, mamička!“)
  • dávanie detí matkám iba na kojenie („mamička, bábätko si musí zvyknúť na deti, musí medzi kolektív“)

Emočná separácia

Zapríčiňuje stavy, kedy matka prežíva tak intenzívne pocity, že nie je schopná vytvoriť si vzťah s dieťaťom. Psychoterapiou môžeme ovplyvniť aj prípady, kedy žena v období pred pôrodom zažila emočne náročné situácie a nemusí byť pripravená naviazať prvé väzby k dieťaťu.  

Prvé hodiny a dni života dieťaťa a matky po pôrode sú najintímnejším zážitkom materstva. Nikto by nemal matku, otca a ich deti pripravovať o možnosť naviazať bonding.

Prečo bránime prírode v tom, čo tak geniálne vymyslela k prežitiu nášho druhu?

Správne prebiehajúci bonding má veľký význam nielen pre fyziológiu matky a dieťaťa, ale má tiež zásadné psychologické dôsledky, s ktorými sa môžu matky a deti stretávať v ďalších obdobiach života.

Najznámejší z nich je u dieťaťa sa prejavujúca separačná úzkosť, teda panický strach z odlúčenia sa od matky v detskom veku, neurotické poruchy, u matiek popôrodná depresia, ktorú prehlbuje strata kontroly nad pôrodným procesom, strata kontroly nad dieťaťom a jeho vzdialenosťou od matky po pôrode, poststraumatická stresová porucha, porucha výchovnej kompetencie, napríklad paradoxná pevná až patologická väzba k dieťaťu alebo príliš voľná väzba k dieťaťu.

Bude treba dlhodobé výskumy, ktoré preskúmajú súvislosti medzi rôznymi patologickými stavmi u detí a matiek k tomu, aby bol bonding, popísaný v druhej polovici minulého storočia, uznaný pre zdravú väzbu medzi matkou a dieťaťom?

Alebo bude dostatočné prianie matiek, mnohokrát nevypovedané, ale celkom prirodzené, byť po pôrode so svojím dieťaťom?

Mgr. Michaela Mrowetz, klinická psychologička

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (10 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. aké somariny…je dokazané, že dieťa – novorodenec aj kojenec sa pripúta aj k inej osobe ako k matke, ak mu venuje patricnu starostlivosť…a odmietam tvrdenie, že matky, ktorým nedali novorodenca na bruško, k nemu maju menej emocný vzťah…ešte raz vravím: somarina!

Pridaj komentár