Bonding: deti chcú byť pripútané k matkám

Mnoho diskusií medzi matkami aj medzi odborníkmi smerujú k tomu, ako veľmi nutný je kontakt dieťaťa s matkou ihneď po narodení.

Už erudovaní psychoanalytici sa venovali dôsledkom odlúčenia detí od matiek. Známe dôsledky separácie detí od matiek popisovali hlavne psychoanalytičky v polovičke minulého storočia.

Význam prvého kontaktu

V 70. rokoch minulého storočia dvaja americkí pediatri Marschal Klaus a John Kennel opísali v knihe MaternalInfant Bonding teóriu vysvetľujúcu význam prvého kontaktu matky s dieťaťom. Tento kontakt nazvali „bonding,“ v slovenčine pripútanie, „opatrovateľská pripravenosť.“

Domnievali sa, že existuje biologicky naprogramované obdobie „opatrovateľskej pripravenosti,“ ktoré začína ihneď po pôrode a trvá asi ďalších 12 hodín.

Behom týchto najdôležitejších 12 hodín budujú matky a novorodenci základy svojich emočných väzieb.

V Čechách veľmi známy prof. Matějček a Langmeier vo svojej najznámejšej publikácii (Matějček, Z ., Langmeier, J.: Počátky našeho duševního života. Praha, Panorama 1986) už v r. 1986 napísali celý diel o dôležitosti procesu pôrodu, odkazujúc na Laboyera, Odenta, Kennela a Klausa a ich teóriu bondingu a presne opísali, prečo je dôležité, aby bolo dieťa s matkou po pôrode v nepretržitom kontakte.

Prečo je bonding dôležitý

Dieťa má tesne po pôrode neobyčajný behaviorálny potenciál, ktorý mu umožňuje počuť, vidieť a dokonca sa pohybovať do rytmu slov vyslovených matkou, tzv. oslavný tanec zrodu, takže je biologicky pripravené nadviazať vzťah s matkou.

Pre matku je tiež tých niekoľko hodín po pôrode veľmi dôležité obdobie, vzhľadom na proces integrácie „mentálneho obrazu“ dieťaťa vzniknutého počas tehotenstva a čakania na pôrod s obrazom skutočného novorodenca. Matka si celých deväť mesiacov vytvára imaginárny obraz svojho dieťaťa a po pôrode má možnosť sa nasýtiť tohto obrazu pohľadom na svoje dieťa.

Je odpozorované, že matka sa k novorodencovi správa veľmi otvorene a citlivo, pokiaľ má možnosť s ním zostať po pôrode o samote. Tieto hodiny po narodení sú životne dôležité pre obidvoch, pre matku aj dieťa.

Novorodenec dokáže po pôrode aktívne sám nájsť bradavku

Dokonca (podľa nemeckého výskumu) i matkine bradavky majú rovnakú vôňu ako plodová voda, ktorou je pokrytý novorodenec, a preto ich novorodenec dokáže po pôrode aktívne sám nájsť.

Novorodenec si po pôrode strká do pusy pästičku, aby si pričuchol a ochutnal ten pach a vedel, čo má hľadať. Ak tomu, samozrejme, nie sú kladené prekážky.

A keďže má novorodenec minimálnu možnosť ovplyvnenia, prekážky môžu byť tiež minimálne (mydlo, pach dezinfekcie, pach prádla, gumové rukavice personálu, látka medzi novorodencom a matkou, neprirodzená poloha na matke, ak drží novorodenca ďalšia osoba atď.).

Bonding sa vyskytuje u všetkých cicavcov

Výskumy realizované na rôznych druhoch zvierat potvrdzujú, že „bonding“ je jav, ktorý sa vyskytuje u všetkých cicavcov. Rýchly mechanizmus vytvárania väzieb s novorodencom má u rôznych druhoch rôzny význam.

Zdá sa, že v prípade človeka sa objavuje preto, aby motivoval matku starať sa o celkom bezbranného tvora, ktorý je na nej úplne závislý. Bez tejto motivácie, vyčerpaná náročným pôrodom, by matka nebola schopná sama seba zmobilizovať k starostlivosti o dieťa a novorodenec by nemal šancu prežiť.

V priebehu prvých hodín po pôrode sa v krvi matky a dieťaťa vyskytuje vysoké množstvo endorfínu (tzv. hormónu šťastia) a vďaka jeho upokojujúcemu účinku matka aj napriek popôrodnej únave obnovuje sily a je schopná cítiť radosť z prvého stretnutia so svojho potomka.

Tak trochu iné matky

Výskumy ukazujú, že matky, ktorým bol umožnený okamžitý kontakt s dieťaťom, sú tak trochu iné matky, než tie, ktorým tento kontakt umožnený nebol. Majú tendenciu sa dlhšie starať o novorodenca, sú tolerantnejšie, lepšie zvládajú stres spojený s materstvom, ale predovšetkým cítia väčšiu radosť pri kontakte s dieťaťom.

Niektoré české pôrodnice postupujú tak, že po pôrode dieťa na brucho matky priložia. Tie osvietenejšie nechajú matku a dieťa hodinu či dve navzájom sa zoznamovať. Väčšina zdravotníkov ale potom zahája rutinné postupy spojené s dočasným rozdelením matky a dieťaťa.

Prečo ignorujeme zásady bondingu?

V odbornej literatúre existujú diskusie a dôvody, prečo je bonding tak veľmi prínosný a zmysluplný. Dôvody, prečo sa ignoruje v pôrodniciach, nájdeme v mnohých diskusiách.

V niektorých pôrodniciach matky podpisujú informovaný súhlas so separáciou dieťaťa po pôrode, a to bez toho, aby boli poriadne poučené o dopadoch ranej separácie. Prečo teda ignorujeme zásady bondingu a prečo predstierame, že ich poznáme a nedodržujeme ich v pôrodniciach?

Aké môžu byť dôsledky nedostatočného bondingu?

Autori teórie bondingu sa domnievajú, že proces budovania väzieb medzi matkou a dieťaťom vždy vzniká prirodzene, pokiaľ mu niekto nezabráni. Tieto prekážky sú dvojakého druhu - fyzická a emočná separácia.