Kamoška a poctivá matka štyroch dievčat, sa má nedávno opýtala, kedy plánujeme rozšíriť rod.
Vravím jej: „Máme dve, pre každého jednu, to hádam stačí.“
„Čo si,“ vraví, „čo nejdeš s dobou? Tri sú nové dve. Všetci ti povedia, koľko to má výhod, keď máš doma aspoň troch mušketierov.“
Rodinná trilógia má kopu plusov
Nikdy som nemala predsudky voči mnohodetným rodinám. Obdivujem ich zápal, skromnosť, kopu lásky a umenie napriek malému príjmu dopriať každému bohaté detstvo.
Každé dieťa násobí zážitky a vzťahy v rodine. Otcovia a mamy sú, aspoň z môjho postrehu, orientovaní na podstatné veci v živote. Neriešia kraviny, nesurfujú po Instagrame a netrápi ich, keď deti jedia palacinky z obyčajnej a nie celozrnnej múky.
Čím viac detí, tým menej neskromných túžob, trúfam si povedať. Moja štvordetná kamarátka nedá dopustiť na jednu vec. Či už niektoré z detí stratí obľúbenú hračku alebo pobije sa s kamarátom, ostatné mu prejavia lásku a povzbudenie. Objímu ho, rozptýlia, a to hneď trikrát. Kamoška tvrdí, že viac detí vyháňa z domácnosti súťaživosť medzi súrodencami.
Čím je ich viac, tým menej súrodeneckej rivality doma hrozí. Deti sú nútené jeden druhému pomáhať, ustúpiť, postarať sa o súrodenca a najmä zvyknúť si, že nie vždy okamžite dostanú, čo chcú.
„To najlepšie, čo môžeš pre prípravu detí do dnešnej doby urobiť, je dať im viac súrodencov. Ak prežijú život vo veľkej rodine, prežijú všetko!“ zasmiala sa kamoška, kým vo mne hlodali materinské pochybnosti.
Komfort dvojnásobnej mamy
Keď máte deti rýchlo po sebe, naviac dve baby/chalanov, platia niektoré rodičovské zákony.
Napríklad, že sa v jednom období nevyhnutne stretne nočná kojenie a nevyspatosť s obdobím vzdoru. Doma sa doslova brodíte v plienkach, lebo neúspešnú odplienkovačku jedného ruší nekonečné prebaľovanie bábätka.
Prečítajte si aj: Psychika “čerstvej”matky
Súrodenecká žiarlivosť sa strieda so snahou postarať sa o mladšieho súrodenca, akoby to bola bábika. Vyraziť s batoľaťom a dojčaťom na prechádzku je rovnaká pohoda ako vziať stádo sobov na Havaj.
A potom jedného dňa všetko trápenie zmizne. Deti nastúpia do škôlky, scivilizujú sa, odrazu spolu normálne komunikujete, chodíte na kávu a namiesto plienok kupujete hračky, s ktorými by ste sa zahrali aj sama. Neskutočná pohoda.
Z detí sú spoločníci a kamaráti. Aj vy ste zrazu upravená osoba, čo si s pokojom Angličana oblečie biele rifle a niekedy si dá aj opätky. No treba si to kaziť?
Čo na to biologické hodiny?
Byť dvojnásobnou mamou sa v takom momente zdá ako najlepší nápad. Dieťa nie je samo, má parťáka a životnú oporu. Ani jedno vás už toľko nepotrebuje a vy máte čas pre seba.
Môžete sa trebárs realizovať v práci, čítať knihy, piecť koláče, lebo decká si už vydržia kresliť bez asistencie. Spohodlniete, tak ako ja. Svet bol krásny, všetko na svojom mieste.
Keď odrazu začnú v okolí pribúdať kočíky. Za nimi kamarátky z pôrodnice a čakárne u pediatra. Niektoré majú už odrastené deti a nechali sa zlákať skúsiť si do tretice materské radosti.
Väčšinou však majú decká v mojom veku a chcú to vziať hopom. Otočiť si tretiu materskú, kým vládzu. Na kariéru bude čas neskôr. Veď rodina je najváááác.
Tak som sa zľakla, až som si musela pripomenúť, že materstvo je neprenosné. Ja a ďalšie? Ani omylom! Napriek tomu pribúdali narážky a otázky, že kedy tretie? A či predsa? A že dve sú málo.
Kým ste na materskej, všetci vás ženú do práce. Keď už ste v práci, nikto vám s deťmi nedá pokoj. Takýto je ten svet materstva. A potom sa na to opýtal ten najpovolanejší – moje biologické hodiny.
Do tretice všetko… rovnaké?
Pamätám si živo na to, v akom očakávaní sme boli pri prvom. Boli sme taká dvojpočetná, trochu hipsterská rodinka. Prenajatý byt, kočík z bazáru, darované oblečenie.
Žiadne odborné knižky, prípravy a strach. Proste sme sa len tak obyčajne tešili a vôbec nám nedochádzalo, do čoho ideme. Druhý raz to bolo profesionálnejšie.
Prečítajte si aj: Oco pozerá futbal, bábo plače, mama má baby blues
Svet oficiálne zaplavila móda detských izbičiek v štýle hygge, kolísky s baldachýnom a fotky s tehotenským bruchom. Bolo treba nový kočík, kopu oblečka, hračky.
Druhé dieťa je čas experimentovania – látkové plienky namiesto pampersiek, šatkovanie alebo aspoň nový mixér na príkrmy.
Ako sa asi mamy chystajú a tešia do tretice? Majú veľké plány? Prežívajú všetko a sústredia sa na prítomný okamih, ako je to teraz v móde?
Niekde som čítala, že najmenej radosti ľudia prežívajú po narodení tretieho dieťaťa, lebo všetko je už zažité, opozerané. Rodičia však nemajú čas vnímať detstvo bábätka tak intenzívne, lebo sa musia sústrediť aj na ďalších súrodencov.
Snáď je to veselšie, než tvrdia výskumy. Ako sa tešia mamy, ktoré už všetko poznajú?
Umenie dať veciam voľný priebeh
Som človek, ktorý má rád hladký priebeh vecí. Chcem vedieť, do čoho idem, že to bude v pohode. A to pri treťom dieťati akosi nejde.
Na jednej strane sa mi vynárajú pocity, koľko radosti nás čakalo v pôrodnici. Pocit v hrdosti, keď by sme prvý raz tlačili kočík na prechádzke.
Potom mi napadne, že kočík má švagriná a plánuje ho ešte najmenej dva razy otočiť. Že už nemáme detskú stoličku. Že som možno z toho mamičkovania vyrástla. A čo ak nebude v noci spať?
Robím si kopu obáv o potomka, čo ešte ani nie je v pláne. To je daň dnešnej doby, že zabúdame dať veciam voľný priebeh. Chceme sa na život pripraviť, akoby také niečo bolo možné.
Tak si vravím, že čo má prísť, príde. Dovtedy, kamošky treťomamičky, vám rada prírastok pokočíkujem, ak budete potrebovať voľno, alebo si len pripomenúť, aké to bolo s dvomi.
Tretie dieťa sa podľa materských postrehov ani náhodou nestratí a vie dať zabrať. Vtedy nastupujeme my, dvojnásobné mamy, aby sme vás v čase krízy podporili.
(6 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Diktáty pre tretiakov
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Tehotenské 2025
Mám tri deti v priebehu 2 rokov a ôsmich mesiacoch 🙂 v dnešnej dobe a meste, kde sú tri deti úkaz som dosť vzbudzovala pozornosť. Ľudia ma zastavovali a pýtali sa na to ako to zvládam. Prvý rok bol náročný. Novorodenec, ročné a dva a polročné dieťa dali zabrať. Ale neváhala by som ešte skúsiť štvrté, ak by manžel súhlasil. Najmladší má dnes dva roky a ja už mám doma kľud, lebo sa deti hrajú spolu.
Záleží od rodičov, kto má aké priority 😉
noooo.. nie je to práve štatistická hodnota založená na výsledku širokého prieskumu, ale už som zopárkrát počula (priamo) od trojnásobnej mamičky, že až tretie dieťa si skutočne naplno užívala, dala si na tom záležat, aby s ním zažila všetko to, čo mala pocit, že pri prvých dvoch zameškala, aby jej všetky tie krásne momenty tentokrát neunikli..
viacero rodičov už odrastených detí som počula bilancovať, že práve to posledné tretie dieťa, je najvďačnejšie a najviac starostlivosti prejavuje spätne o rodiča..
tiež som niekde počula myšlienku, že matka sa stáva skutočne dobrou matkou až pri treťom dieťati – pri prvom má predstavy o výchove, ale za pochodu zisťuje, že nie všetko funguje ako by chcela a ako by si predstavovala, pri druhom dieťati sa snaží poučiť z prvej skúsenosti a má sklon to čo nezafungovalo skúšať naopak, pozlepšovať, spraviť ideálne tentokrát.. až pri treťom sa uvoľní a pochopí, že niečo netreba hrotiť a že scenáre ideálnej výchovy netreba vymýšľať, že ono mnohé ukáže život sám.. dieťa stačí viesť po jeho ceste a netreba mu ju pritom celú vymyslieť a nalinkovať…
áno, poznala som aj jedno tretie dieťa, ktoré bolo vzorovým dieťaťom, rodičia si ho užili, veľmi dobre vychované, príjemnej povahy – úspešné, inteligentné, priateľské – až na jednu drobnosť – vyrástlo, vyštudovalo, našlo dobrú prácu, postaralo sa o rodičov a pozabudlo tak trochu “žiť svoj vlastný život” ..toto dieťa dnes neochvejne prehlási, že po 40 by už nikto deti mať nemal 🙁 … to už ale zrejme nie je téma tretieho dieťaťa, to je skôr na tému o benjamínkoch…