Ak žena opeknela, čakala syna, ak oškaredela, krásu jej vzala dcéra

Tehotenstvu a narodeniu dieťaťa sa v minulosti prikladala veľká váha. Naše staré mamy verili, že iba v prípade, že sa dodržia všetky rituály, sa bábätku zabezpečí spokojný život.

Tehotenstvo sa pokladalo za požehnanie, lebo rodičom pribudla do domu pomoc, preto bolo hlavné, aby sa dieťa narodilo zdravé. S tým boli spojené mnohé zvyky a na ich dodržiavanie dohliadala celá dedina.

Na deti sa myslelo už počas svadby

S budúcim potomkom sa počítalo už na svadbe, preto sa rituály okolo nevesty a ženícha nemohli zaobísť bez privolávania dieťaťa.

V niektorých dedinách bol zvyk, že nevesta pri odchode z domu do kostola prekročila dieťa, inde jej zas počas hostiny posadili na kolená malého chlapčeka, aby aj ona čo najskôr povila prvorodeného syna.

Keď svadobčania vychádzali z kostola, hostia na nich hádzali obilie ako symbol plodnosti. Aj v iných krajinách je známy zvyk hádzania ryže – hostia takto želali novomanželom veľa detí.

Niekde sa do svadobnej kytice viazali ruže a iné kvety, ktoré mali symbolizovať plodnosť.

Prečítajte si aj: Naše mamy rodili strašne, riadne si to odtrpeli

Okrem toho bolo zvykom klásť pod posteľ mladomanželov rôzne predmety, ktoré mali zabezpečiť skorý príchod dieťaťa do rodiny.

Veštenie podľa bruška

Tehotné ženy to v minulosti nemali ľahké. Životné podmienky si vyžadovali, aby sa zúčastňovali práce tak ako ostatní členovia rodiny, a neobchádzali ani ťažké práce. Aj preto sa naši predkovia snažili dodržiavať niektoré zvyky, aby prechádzali potratu či narodeniu chorého bábätka.

Tehotná žena sa napríklad nesmela pozrieť na postihnutého či znetvoreného človeka, aby sa choroba nepreniesla na dieťa. Nesmela sa dívať do ohňa, aby sa bábätko nenarodilo s popáleninami či červenými fľakmi.

Rodina bola pochopiteľne zvedavá, či majú očakávať chlapca alebo dievča. Najčastejšie sa hádalo podľa tvaru bruška mamičky. Určite poznáte známy výrok starých mám, že špicaté brucho znamená chlapca a okrúhle dievča.

Tradične sa verilo, že ak žena opeknela, bude mať syna, ak oškaredela, krásu jej vzala dcéra.

Naši predkovia sa máločoho báli tak ako počarovania od neprajných ľudí. Preto sa musela tehotná žena vyhýbať krížnym cestám a nesmela ísť von po zotmení.

Ľudia verili, že takéto miesta a nočný čas patria temným silám a bolo lepšie, aby sa im žena vyhla. Tehotné nechodievali na pohreby, na návštevu k chorým, a ak prišli na návštevu, domáci ich museli vždy ponúknuť jedlom.

Za kútnou plachtou

Obdobie pôrodu bolo z hľadiska zvykov veľmi dôležitým obdobím. Rodilo sa doma a pre budúcu mamičku sa pripravila posteľ za kútnou plachtou, ktorá symbolizovala šestonedelie.

Vyšívala sa červenými niťami proti urieknutiu a podľa zvykov v dedine sa na ňu vešali rôzne kovové predmety, cesnak alebo bylinky ako ochrana matky a dieťaťa. K pôrodu sa volala babica a muži v tom čase odchádzali z domu.

Aby bol pôrod rýchlejší, mali sa rozviazať v dome všetky uzly a otvoriť zámky, ktoré by mohli spomaľovať narodenie bábätka. Ihneď po pôrode potom prišiel do domu gazda, ktorý dieťa privítal, a nasledoval obradný kúpeľ.

Ak sa narodil syn, pridávali sa do vody mince ako symbol bohatstva. Ak dcéra, pridal sa cukor, aby sa viac páčilo chlapcom. Z tehotnej ženy sa stala šestonedieľka, ktorá teraz trávila čas za trojhrannou plachtou, starala sa o novorodenca a zbierala sily.

V tomto čase sa neprijímali návštevy. Jedinou výnimkou bola babica a krstní rodičia, ktorí mohli prísť dieťa privítať do rodiny.

Prečítajte si aj: Toto by ste mamičke po pôrode naozaj darovať nemali

Bolo zvykom, že krstná mama priniesla rodičke jedlo, a spolu s babicou zaopatrili ostatné deti a navarili im. V čase šestonedelia mala mamička čas na bábätko, a tiež sa dodržiavalo pár zásad. Novorodenec sa napríklad nesmel vidieť v zrkadle, aby sa nevyľakal.

Čas krstu a vádzka

Dieťatko sa krstilo zvyčajne do dvoch týždňov od narodenia. Krst znamenal očistu dieťatka od dedičných hriechov. Ku krstu chodievali s dieťaťom len krstní rodičia, matka s otcom zostávali doma.

Krstilo sa nielen v nedeľu, ale aj vo všedný deň a z domu sa dieťa odnášalo so slovami: “Berieme pohana, donesieme kresťana.” Na krst sa dieťa zaväzovalo do povojníka a k nohám mu krstní rodičia položili peniaze a kúsok chleba, aby nikdy netrpelo hladom ani chudobou.

Po krste nasledovala oslava, kde sa podávali tradičné jedlá jednotlivých regiónov. V niektorých dedinách bolo zvykom, že sa počas hostiny dal do vreca starý hlinený riad, a jedna zo žien ho potom rozbila na prahu domu.

Črepiny symbolizovali, že sa rodina rozrástla o ďašieho člena. Pre mamičku sa šestonedelie končilo vádzkou – obradom očistia.  Spolu s babicou sa vybrala do kostola, kde sa poďakovala, že sa dieťa narodilo zdravé.

Po vádzke sa žena vrátila k svojim povinnostiam a dieťatko trávilo väčšinu času s ňou. Svoj rituál malo aj ukončenie dojčenia. Mamička dojčila rok alebo viac a po skončení bolo zvykom, že niekto z rodiny vyniesol dieťa von a ona mu cez okno podala cukor alebo kúsok pečiva.