Som výnimka?

Občas sa tak túlam po internete a čítam si príspevky, ktoré sú o pôrodoch, tehotenstve a všetkom, čo s tým súvisí. Takže mám občas „nutkanie“ tiež niečím prispieť.

Pri poslednom takom listovaní som náhodou zabŕdla do diskusie a pôrodoch na Slovensku- „Čo je normálne, fyziologické, čo na to naše žienky domáce, lekár a tak ďalej.“

Je zaujímavé, aký sme my Slováci národ jedovitý a vzťahovačný, stačí jeden jediný príspevok s akýmkoľvek vlastným názorom a ste zrazu „potravou pre supy“ – nech by sa to týkalo ktorejkoľvek zo strán. Pravdou je však aj to, že naši lekári (a to je môj názor) skôr hľadajú cestu ako pacientkám zdôvodniť to, čo sa naučili za tie roky v školách, ako ich aspoň občas vypočuť a sem-tam sa to pokúsiť aj aplikovať (česť výnimkám).

Keďže som v poslednej fáze svojo 6. tehotenstva (z toho 3 skončili katastrofou), nedá mi aby som nezosumarizovala svoje zážitky a skúsenosti z pôrodnice a gynekológie.

1. a 2. tehotenstvo sa skončilo potratom do 12. týždňa – v literatúre sa píše, že je to tak aj preto, lebo plod nebýva dobre geneticky vybavený. Je to stresujúce, ale dá sa s tým žiť, keď Vám niekto dá nádej a povie – ste mladá, silná, nebojte sa, možno to potrvá trošku dlhšie, ale pomôžeme Vám.

Potom však stretnete lekára z generácie 50-nikov, ktorý sa Vás pri ďalšom tehotenstve opýta , či ste čakali prechádzku ružovou záhradou, alebo, že celé tehotenstvo bude citujem: „také príjemné, ako keď ste to robili?!“ – mala som totiž úporné bolesti (ako pri menzes), kŕče, vracala som celé dni, schudla som za 3 mesiace 5 kg (pri výške 174cm a váhe 50kg) a p. MUDr nebol ochotný akceptovať, že som bez jeho súhlasu išla do nemocnice, kde som na rizikovom odležala 6 týždňov.

Tam som sa potom pravidelne vracala zas a znova vždy, keď mi to doporučil iný lekár z pôrodníckeho odd. Absolvovala som cerkláž, pred pôrodom opačný postup, vyvolávačku,… keďže som nakoniec prenášala 14 dní a nemohla som sa otvoriť, aj vytláčanie bábätka sestričkou. Nástrih som si dohodla sama, nakoľko vlastním – ako hovorí môj gynekológ- jedno zaujímavé znamienko na zaujímavom mieste. Keďže to bolo v r. 92, otec pri pôrode síce bol (ale úprimne priznávam) – len preto, že som doktorovi zaplatila. Nebolo síce žiadne priloženie k prsníku po pôrode, žiadne dotepanie pupočníka, pôrod bol klasicky poležiačky, šitie s lokálkou, ale stálo to zato.

Po 2 rokoch mala prísť na svet dcérka. V 5. mesiaci som začala krvácať a do 14 dní som potratila. Verte či nie, ležala som v nemocnici, službu mal primár oddelenia, ale ani sa na mňa neprišiel pozrieť, nie ešte aby so mnou v noci aj niečo robili!? Sestrička kmitala okolo mňa ako besná a on – spal. Celú noc. Mám to overené, nemal ani jediný pôrod, príjem, zákrok, nič… len spal. Ráno takmer vykrvácanú ma zachraňoval zhodou okolností lekár, ktorý mi bol predtým pri pôrode. Bola som zúfalá, boľavá, uplakaná, na pokraji bezvedomia. Možno aj to spôsobilo, že niekoľko ďalších rokov sme sa snažili o bábo márne (s poznámkou „správneho lekára“ – adopcia je pre Vás jediné riešenie- vy vlastné dieťa už NIKDY nedonosíte).

Zhoda náhod, v r. 2001 som porodila druhého syna. Viete si predstaviť, ako sa na mňa môj gynekológ pozeral, keď mi oznámil, že čakám bábo (bola som v 11. týždni) a ja som ho presviedčala, že to nie je možné, keď mi pred rokmi v nemocnici povedali , že som sterilná ?!! Aj teraz nasledoval pobyt na rizikovom, hoci som ich zúfalo presviedčala, že ho nepotrebujem, každodenné obhliadky – 1 až 10 lekárov, ktorí sa Vám pozerajú „niekam“ len preto, že ste výnimka potvrdzujúca pravidlo. Ešteže som dosť otrlá v týchto veciach a bez škrupúľ, inak by som sa asi zbláznila z toho večného okukávania a ošahávania (nič v zlom páni doktori :)).

Znovu zašitie, znovu prestrih pred pôrodom, znovu vybavovanie „overeného“ p. doktora , presne podľa hesla – overené nemeň! Tentoraz sa mi však pomstili sestričky. Ráno príjem, na obed klystír o 14,00 infúzka na zastavenie pôrodu, pretože malý mal zrýchlenú akciu srdiečka. Rozhodnutie zastaviť pôrod a absolvovať ho na druhý deň. Stiekli mi dve litrové fľaše, sestrička stála nado mnou hodinu. Tvárila sa, že ju otravujem, pretože stále dokola tvrdím, že mám kontrakcie, nepretržite a navyše som sa odvážila naliehať, že mám aj tlaky… Konečne zdvihla paplón s urazeným výrazom na tvári („počkaj, veď ja Ti ukážem, že žiadne tlaky nemáš!“) a zrazu začala jačať, že ja tam rodím !!! 🙂 Povážte tú opovážlivosť :)!

Zúfalý beh na sálu, zháňanie detského kardiológa (samozrejme aj manžela), pôrodníka – epidurálka sa nekonala – všetci dorazili naraz, skoro sa pobili, kto prejde dverami prvý …:)). Znovu nástrih (neunúvali sa mi oznámiť, že do pôvodnej jazvy), bolelo to jak hovädo, 2x som potlačila a malý bol na svete… Krásny pôrod, však?! Šitie bolo rovnako úžasné, aj keď s lokálkou, krásne sa to zhnisalo a problémy mám dodnes. Sestrička sa mi našťastie prišla ospravedlniť, ale vždy, keď som ju zahliadla na oddelení, prišlo mi zle. A navyše – lekár jej dal za úlohu čistiť mi hnisajúcu ranu. Takže si viete predstaviť, ako sme sa my dve videli radi.

O niekoľko týždňov by mala prísť na svet ďalšia dcérka. Bola som si obzrieť 3 najbližšie pôrodnice, veď za 4 roky sa všeličo zmenilo.

Prvá, najbližšia- nepripadá do úvahy – prostredie a prístup personálu, keď som položila otázku „Môžem sa u Vás poobzerať?“ ma úplne odrovnal.

Druhá (maličká, staručká) ma prekvapila najpríjemnejšie, nemajú všetko síce super nové, ale prístup + kreslo a vaňa, možnosť vybrať si legálne pôrodníka (aj keď zatiaľ tam žiadneho nepoznám osobne) za poplatok 2000,-Sk- epidurál a za 1500 prítomnosť kohokoľvek (nielen manžela) pri pôrode a tá rodinná atmosféra ma očarili.

Tretia pôrodnica je tá, kde som to absolvovala už 2x. Je pravda, že mnohé zmenili, majú nový pôrodný stôl, vaňu, fit lopty a pod. … ale pri každej alternatíve som pri prehliadke najskôr počula „ale keď bude to a to… rodíte klasicky na starom stole“. Snaha bola, ALE … Viete čo je zaujímavé? Všade som sa pýtala na nástrih s tým, že ho chcem – inak ako minule. Zábavou bolo sledovať reakcie: od zdvihnutého obočia, cez nechápavý úsmev až po reakciu – ale to je samozrejmé, len povedzte pri príjme pôrodníkovi, o čo Vám ide… :)).

Takže, keď budem mať po… napíšem Vám znova svoje zážitky. Dobré aj zlé. Veď nie všetci lekári sú „odľudi“, nie všetky sestričky sú „beštie“ a aj my ako pacientky nie sme vždy zrovna príjemné a ukážkové milé dobré víly … Len občas zabúdame, že minca má dve strany a všetci sme len ľudia….

Vaša Adriana
26. 09. 2005