RodímePôrodné príbehy

Pôrodný príbeh z Galanty: Rande naslepo

 Barbora Ščípová   05.05.2015   1

Niekto mi raz povedal, že pôrod je jediné rande naslepo, na ktorom sa určite zamilujem a hoci už neviem, kto to bol, musím uznať, že mal naozaj pravdu.

Môj veľký deň nastal 7.7.2014 a hoci som prakticky počas celého tehotenstva vedela, že budem musieť rodiť cisárskym rezom, bola som zrejme v rovnakom strese ako ženy, ktoré rodia prirodzene.

iStock

 

Moje pocity pred pôrodom

Keď nastal deň plánovanej sekcie, zrazu ma pochytila nepochopiteľná panika a nevedela som si predstaviť, ako to zvládnem, ako to celé bude prebiehať, no najmä som mala neopísateľný strach z toho, aby sme obe boli v poriadku.

Keď sme odchádzali do pôrodnice, narýchlo sme urobili poslednú fotku s bruškom a vtedy som si uvedomila, že tých dlhých deväť mesiacov je zrazu za mnou a ani poriadne neviem, ako ubehli.

Pred odchodom som sa poslednýkrát pozrela do zrkadla a zrazu som zatúžila byť tehotná ešte veľmi dlho. Nevedela som si predstaviť, že už nebudem cítiť pohyby bábätka a rozdýchávať každý kopanec akoby mi niekto chcel zlomiť rebrá, no zároveň som sa nevedela dočkať momentu, kedy svoju malú - veľkú lásku konečne uvidím naživo a budem sa jej môcť dotknúť...

Hrdá, že sme to vydržali

Keď sme dorazili do pôrodnice mala som zmiešané pocity. Podstúpila som všetky nutné vyšetrenia a keďže som šla na rad ako prvá, nestihla som sa poriadne ani spamätať.

Pamätám si, ako som s obviazanými nohami a infúziou v ruke prosila lekára, aby ma pustil domov, že ja si počkám do 15.7., kedy som mala termín spontánneho pôrodu. Lekár sa iba zasmial a povedal mi: "Dobre, veď ja Ťa tu nedržím, som iba zvedavý ako ďaleko sa s tou infúziou a zaviazanými nohami dostaneš."

Potom ku mne prišla jedna veľmi milá sestrička, ktorá ma poznala už predtým, keďže som sa v 35. týždni tehotenstva začala otvárať a takmer som porodila. Práve táto sestrička mi bola aj vtedy aj teraz veľkou oporou a vravela mi, že sa mám tešiť z toho, že som sa dostala až sem a navyše bez komplikácii a mala pravdu.

Bola som neskutočne rada a hrdá jednak na seba, ale hlavne na dcérku, že to vydržala až do konca a tak sme sa vyhli predčasnému pôrodu.

Zrazu tej sestričke začali všetci blahoželať k 25-tim narodeninám a vtedy mi došlo, prečo ma pred pár týždňami prosila, nech ešte nerodím, že ma chce vidieť siedmeho.

Moje možnosti

Ako som tam tak ležala a usmievala sa nad vzniknutou situáciou, zrazu prišla anesteziologička a začala mi vysvetľovať, aké mám možnosti.

Thinkstock

 

Pôvodne som chcela spinálnu anestézu, pretože som veľmi túžila vidieť svoju dcérku ešte mokrú, špinavú, počuť jej prvý plač a ešte na sále si ju vziať do náručia a vybozkávať, no keď mi anesteziologička povedala, že budem vnímať absolútne všetko okrem bolesti, zrazu som dostala strach. Spomenula som si na predošlých trinásť operácii a rozhodla som sa pre celkovú anestéziu, čo dodnes veľmi ľutujem, ale čas už nevrátim a tak som sa musela vyrovnať s tým, že ma premohol vlastný strach.

Na sekciu som sa tešila

Spolu s anesteziologičkou a sestričkou som pomaly kráčala k pôrodnej sále a bola som neskutočne rada, že som už tak blízko momentu, kedy uvidím svoju milovanú princezničku.

Po príchode na sálu som sa s trasúcim telom obliekala do zeleného habitu a sestrička mi nasadila sterilnú čiapku. Musela som vyzerať ako E.T mimozemšťan... Nebolo to prvýkrát, čo som takto oblečená stála pred operačnou sálou, no na túto operáciu som sa na rozdiel od predošlých operácii, ktoré som absolvovala, naozaj tešila. 

Sestrička ma chvíľu nechala samu, a tak som si poslednýkrát pohladila bruško a myslela som na to, ako neskutočne rýchlo to prekrásne obdobie ubehlo. Z mojich úvah ma vytrhla sestrička a ani neviem ako, už som stála pred operačným stolom a trasúcimi nohami som sa naň snažila vyšplhať.

Keď som tam už konečne ležala, pamätám si, ako sa ma lekár pýtal, ako sa bude maličká volať a po tom, čo som mu odpovedala som "vyfasovala" na tvár kyslíkovú masku s pokynom, že mám zhlboka dýchať, aby malo bábätko dostatok kyslíka.

Zrazu mi anesteziologička v sekunde vymenila kyslíkovú masku za narkózu a prikázala mi nadýchnuť sa. Posledné čo si pamätám boli jej slová: "A teraz budete spať."

 

Dobré ránko, mamička!

Keď som sa prebrala ležala som na izbe. Prvá moja myšlienka bola, že už som mama a zrazu som dostala strašný strach, či je Dianka v poriadku.. Hľadala som na ruke štítok s číslom, aké sa vraj dávajú mamičkám aj novorodencom a keď som ho nenašla, premkol sa ma strašný pocit strachu a bezmocnosti z toho, že neviem, čo je s mojou dcérkou.

Zrazu do izby vstúpila sestrička a dávala mi nejakú infúziu. Keď zbadala, že som už hore, povedala mi: ,, Dobré ránko, mamička!" To mi vlialo nádej, že je možno všetko v poriadku, no i tak som sa jej namiesto pozdravu okamžite spýtala, či dcérka žije a či je v poriadku.

Sestrička sa na mňa prekvapene pozrela a vraví: "Samozrejme, že žije a je v poriadku, je zdravá a krásna, nebojte sa!"Po jej slovách mi spadol obrovský balvan zo srdca a myslela som na to, čo moja princeznička asi robí, či spí alebo plače...

Sestrička bez ďalších slov odišla a ja som si až vtedy uvedomila, že ma síce akosi zvláštne ťahá brucho, ale dalo sa to vydržať a práve som si v duchu myslela, že ak sú toto tie popisované bolesti po cisárskom, tak to je potom cisarák oproti iným operáciám, ktoré som už prežila, úplná pohoda.

Biela perinka

V tom som vo dverách izby uvidela môjho manžela v modrom plášti, ako sa usmieva od ucha k uchu a v rukách drží malú, bielu perinku. Celý čas sa díval do perinky a ja som mala pocit, akoby ku mne kráčal hodinu. Keď konečne prišiel k mojej posteli, v momente som sa obrátila na bok, aby som lepšie videla.

foto: Autorka

 

Opatrne som nazrela do perinky, pretože mi bolo čudné, že sa nehýbe a neplače a vtedy som JU zbadala, ako sladko spinká s otvorenou pusinkou a v tvári má anjelsky výraz. Keď som ju uvidela, nahrnuli sa mi do očí slzy a v tej chvíli som pocítila neskutočnú radosť z toho, že je tu, ale aj strach z toho, aby som bola dobrou matkou.

Mala som pocit, že neexistuje krajšie stvorenie ako je moja dcéra a zalial ma neskutočne nádherný pocit. Pocit lásky a zodpovednosti k tomu malému nevinnému, bezbrannému stvoreniu a dnes viem, že ten blažený pocit je materinská láska, ktorú cítim dodnes pri každom pohľade na svoj poklad... Na ten malý zázrak, malého anjelika s modrými očkami...

Ani neviem ako a zaspala som s Diankou v objatí a nesmiernym pocitom vďaky voči Bohu a osudu, že mi bolo dopriate stať sa matkou.

Som a budem za svoju dcéru vďačná celý život.

Každý deň sa modlím za jej zdravie a som presvedčená, že mi ju Boh dal ako dar za všetko zlé, čím som si v živote prešla. Dar, ktorý treba chrániť a za ktorý by som dala aj vlastný život, len aby ona bola v poriadku a šťastná.

Dnes má môj najväčší poklad na svete už deväť mesiacov a touto cestou by som sa chcela poďakovať všetkým lekárom a sestričkám Galantskej nemocnice za starostlivosť o nás a najmä za to, že i napriek môjmu zdravotnému postihnutiu ma všetci brali ako zdravú matku a povzbudzovali ma v tom, že to zvládnem a mali pravdu. Ďakujem vám všetkým.

Barbora Ščípová s dcérkou Diankou

kliknite na obrázok a ohodnoťte svoju pôrodnicu

 

Ako ste boli spokojní so svojou pôrodnicou vy?

Máte jedinečnú možnosť vyjadriť svoj názor a prispieť k zlepšeniu podmienok v slovenských pôrodniciach. Kliknite na obrázok a ohodnoťte svoju pôrodnicu. Ďakujeme!

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 7 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
M+J napísané 06.05.2015 10:04

Srdečne blahoželám a ďakujem za úprimný príbeh statočnej maminy!

A len tak mimochodom, aj ja mam doma 9 mesačný poklad, to naše rande sa konalo práve 15.7. :-)

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Tehotenský kalendár
Náš TIP
Komentáre k článku
M+J napísané 06.05.2015 10:04

Srdečne blahoželám a ďakujem za úprimný príbeh statočnej maminy!

A len tak mimochodom, aj ja mam doma 9 mesačný poklad, to naše rande sa konalo práve 15.7. :-)

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised