Moje Bruško

Mala som 22 rokov, keď som sa zoznámila som svojím terajším manželom, ktorý je odo mňa o 13 rokov starší, takže si viete asi predstaviť ako to vyzeralo, samé pochybnosti či budeme jeden druhému stačiť, či ten velký vekový rozdiel nebude nejakou prekážkou, ale pokračovalo to celkom sľubne.

Chodili sme spolu asi 4 mesiace, keď som ostala prvýkrát tehotná. To bol trošku šok, pretože som otehotnela hneď na „prvý pokus „. Manžel bol šťastný, toto tehotenstvo bolo úžasné. Okrem obrovského bruška som nevedela že som tehotná.

Otehotnela som v januári, takže prvé mesiace boli úžasné. Trošku horšie to bolo cez leto, keď som sa príšerne potila, pripadala som si ako „stokilová slonica „, a keďže som vtedy ešte pracovala, aj v práci si ma doťahovali, ale boli aj tolerantní.

Tehotenstvo malo aj výhody, kolegovia, keďže som pracovala so samými mužmi, mi nosili vodu, na obede som tiež bola obskakovaná, bolo to úžasné obdobie. Za celé tehotenstvo som pribrala príšerných 23 kíl, pôrod bol, myslím si, v rámci normy. Svojho prvorodeného synčeka som po ôsmych hodinách porodila v priebehu piatich minút. Ten pocit, keď nám ho s manželom ukázali, ešte špinavého, čeveného a fialového, bol plný emócií. Po prvýkrát som uvidela aj na manželovi dojatie. Bolo to krásne. Úplne sa vznášal:-)

Konečne po 5-tich dňoch nás pustili domov. Tie prvé dni boli doslova hektické. Nevedeli sme, čo máme robiť. Ale nakoniec sme to prežili, synček má 18 mesiacov a na ceste je druhé bábenko. Tak ako pri prvom, aj teraz som otehotnela hneď na prvýkrát.

S týmto stavom som sa ale zmierovala dlhšie ako v predchádzajúcom tehotenstve.

Padalo kopec otázok

Nieje to ešte skoro?

Bude Miško už samostatnejší?

Zvládneme 2 malé deti?

Ale nakoniec sme už na konci 6.mesiaca a na bábenko sa veľmi tešíme. Aj keď na začiatku tehotenstva to bolo trochu otázne, keďže som krvácala a báli sme sa či o bábenko neprídem, ale vdaka pomoci lekárov a liekov, kľudu a podpore manžela sme to zvládli a už je všetko v poriadku.

Aj keď menšie mykózy ma neobchádzajú, bohužial. V porovnaní s prvým tehu to je ovela lepšie a prijateľnejšie, keďže som pribrala zatial iba 4 kilá, a nie som až taká „veľká „, aj napriek tomu, že sladkostí by som zjedla na vagóny. Tatinko sa na druhé bábenko tiež mimoriadne teší, nehovoriac o babkách, tie sú vo vytržení, že ak to  bude dievčatko tak si užijeme, ale my ešte nevieme čo čakáme.

Keď si sem-tam prečítam článok nejakej trpiacej mamičky, ktorá ma choré bábenko, alebo sa jej nedarí otehotnieť, je mi jedno, čo čakáme, len nech to je zdravučké, pretože to je to najdôležitejšie. Takže už len čakáme ako to dopadne a že sa krásne rozrastieme do krásnej štvorčlennej rodinky.

    Tak nám držte palce,

                                        vaša čitateľka Mirka

Ilustračné foto: www.sxc.hu