Môj pôrod v Poprade

V septembri 2008 som mala termín pôrodu svojho tretieho dieťatka a keďže som mala dosť skúseností a zážitkov z predchádzajúcich pôrodov, rozhodla som sa tentokrát nenechať nič na náhodu.

Dva týždne pred termínom pôrodu som navštívila pani primárku neonatológie NSP v Poprade MUDr. Antalíkovú a prebrala som s ňou všetko, čo ma zaujímalo a povedala som jej moje predstavy. Na záver nášho stretnutia odobrila môj pôrodný plán svojim podpisom a ja som šla domov s kľudným srdcom, že mám ešte dva týždne času na premýšľanie a plánovanie.

Ale človek mieni a osud (teda skôr bábätko) mení!

Tri dni po tejto návšteve som nastúpila do pôrodnice s pôrodnými bolesťami. Po niekoľkých hodinách ma na pôrodnej sále potešil príchod pani primárky Antalíkovej, ktorá spolu s pôrodníčkou MUDr. Fatyovou viedli môj pôrod pokojne, nešetriac chválou a povzbudivými poznámkami. Blízkosť týchto dvoch lekárok, ktoré si okamžite získali moju dôveru a pevný stisk ruky jednej z nich mi veľmi pomohli a ja som v pokoji priviedla na svet svojho milovaného synčeka Mateja. Hneď po pôrode mi ho položili na bruško, prikryli plachtou a rešpektujúc naše počiatočné zoznamovanie, vykonali prvé ošetrenie.

Neviem ani vypovedať, aký je to nádherný pocit hladkať svoje bábätko bezprostredne po jeho narodení a tíško sa mu prihovárať. Po tejto úžasnej chvíľočke som si synčeka s pomocou veľmi ochotného personálu na sále priložila ku prsníku a ani som nevnímala popôrodné ošetrenie. Následne synčeka odniesli vedľa na ošetrovňu a už krásne zabaleného v zavinovačke mi ho priniesli na popôrodnú izbu. Zdravotná asistentka mi ponúkla minerálku na doplnenie tekutín a pomohla opäť priložiť Mateja ku prsníku. Aj vďaka jej trpezlivosti sme našli jemu vyhovujúcu polohu a on sa krásne prisal.

Po preložení na izbu mi ho priniesli a ostal pri mne počas celej hospitalizácie. Na základe bodov z môjho pôrodného plánu, ktorý mali pripnutý na nástenke na novorodeneckom oddelení, rešpektoval celý personál moju túžbu rozbehnúť laktáciu bez prikrmovania a váženia. Svojho synčeka som si prikladala čo najčastejšie podľa jeho potrieb, masírovala som si prsníky, pila veľa tekutín a odpočívala. Cely náš pobyt v nemocnici bol pokojný a synčeka som si s úsmevom po štyroch dňoch odnášala ako spokojné bábätko s dosiahnutou pôrodnou hmotnosťou.

Môj odkaz všetkým tehuľkám znie: vy aj vaše bábätko si zaslúžite len to najlepšie, čo vám v nemocnici môžu dať, tak sa nebojte o to požiadať a prezentujte svoje túžby a predstavy. Nie sú nesplniteľné. A ak sa aj niekde stretnete s neochotou, nevzdávajte sa. Určite nájdete ľudí, ochotných vypočuť vás.

Na záver by som chcela poďakovať môjmu anjelovi strážnemu v podobe gynekologičky MUDr. Evy Luptákovej, ktorá sa o mňa počas celého tehotenstva starala a vnímavo počúvala a riešila moje zdravotné problémy a svojou empatiou, trpezlivosťou a ochotou na mňa zapôsobila nielen ako lekárka, ale aj ako osobnosť. Vďaka nej som zvládla všetky problémy a ťažkosti spojené s tretím tehotenstvom, ktoré som prežívala sama, bez manžela, s mojimi dvoma malými deťmi.

Veľké ĎAKUJEM

patrí celému oddeleniu gynekológie, MUDr. Fatyovej, sálovým a pôrodným sestrám. A nakoniec ďakujem oddeleniu šestonedelia a MUDr. Antalíkovej, za trpezlivosť a ochotu vyhovieť mojim predstavám.

Moju skúsenosť beriem a vnímam ako obrovsky krok vpred ku zlepšeniu kultúry pôrodníctva a šestonedelia.

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...