Pri otázke: „ako sa pripraviť na pôrod?“ vás určite, okrem iného, napadne, že sa musíte naučiť dýchať. No ale dýchame, akosi už od narodenia, čiže čo by sme sa mali na tom učiť?
Existuje množstvo predpôrodných kurzov, ktoré sa venujú špeciálne nácviku dýchania. Niekedy vás na nich upozornia, že by ste mali začať predýchavať už poslíčky. Osobne si myslím, že by potom pôrod mohol trvať naozaj neúmerne dlho, hádam aj niekoľko týždňov, čo je naozaj zbytočne únavné.
Neznižujem úlohu dýchania pri pôrode, len chcem upozorniť, že mnohé ženy počas pôrodu nepotrebujú žiadne špeciálne techniky, dýchajú si po svojom a najlepšie im to vyhovuje.
Dýchacie techniky sa pomáhajú rodičke uvoľniť, dodávajú bábätku cez placentu viac kyslíka a menia vnímanie bolesti. Zároveň pomáhajú „zachytiť sa“, ak je kontrakcia zrazu príliš intenzívna, pomocou konkrétnej techniky. Samotnú kontrakciu dýchanie rozdelí na niekoľko menších častí, takže rodička ľahšie odhadne, kedy skončí.
Niekedy rytmus dýchania, v spojení napr. s pohupovaním, pomáha rodičke dosiahnuť mierny stav zmeneného vedomia, nazvime ho „tranz“, či jednoducho sústredenie sa na seba, na pôrod. V tomto stave sa ľahšie odpútava pozornosť od okolitého diania, dovoľuje sa lepšie sústrediť, pomáha správnemu vylučovaniu hormónov podporujúcich pôrod.
Zároveň pravidelné dýchanie zmierňuje stres, znižuje produkciu hormónov ako adrenalín, ktoré brzdia postup pôrodu. Nie nadarmo sa aj v ľudovej reči používa, ak vás niekto nahnevá, slovné spojenie: „rozdýchaj to!“.
Asi najlepšie cvičenie dýchania na pôrod je spev, hlavne pomalých piesní, trávnic alebo uspávaniek.
Je ilúziou si myslieť, že vďaka dýchaniu bolesť vymizne, ale kontrakcie sú podstatne zvládnuteľnejšie a menej intenzívne, pretože telo ženy je uvoľnenejšie a myseľ má odvahu a pocit kontroly nad situáciou.
Naopak je zlé, ak bolesť vedie k panike, zaplaví ženu tak, že prestáva „pracovať“. Buď počas kontrakcie stuhne a zadrží dych, alebo sa dýchanie splytčí a zrýchli, dochádza k hyperventilácii, mravenčeniu v končatinách a závratom.
Základom dýchania v prvej dobe je hlboké dýchanie s dôrazom na výdych. Cieľom je, aby ste sa poriadne vydýchli a uvoľnili sa pri tom. Ak však cítite, že vám to „samo od seba“ nejde, skúste sa sústrediť na:
- základ je dôkladne vydýchnuť celé pľúca, nie len hornú časť, ale aj brušnú, až po bránicu. Ak by v pľúcach zostal starý vzduch, čerstvý nemá kam prísť. Ak sa dobre vydýchnete, telo sa nadýchne „samo“.
Výdych by mal byť relaxačný, pomáhať uvoľniť všetky svaly, ktoré sa reflexne proti bolesti stiahnu. Nádych nosom je hlboký a upokojujúci a vydychuje sa ústami čo najdôkladnejšie.
Keď si to neviete predstaviť, skúste využiť pravidlo: výdych je dvakrát dlhší ako nádych. Hlboký nádych nosom na 2 (v mysli si rátame - jeden, dva), pomalý výchych ústami na 4 (jeden, dva, tri, štyri). Záleží to však od dĺžky kontrakcie, takže nádych môže byť aj na 3, výdych na 6, nádych na 4, výdych na 8.
– je vhodné v aktívnej fáze, ak už pomalé dýchanie počas sťahov nepomáha a rodička na vrchole kontrakcií zadržuje dych. Začiatok a koniec kontrakcie predycháva žena pomaly, k jej vrcholu sa rýchlosť dýchania zvyšuje a na vrchole dýcha plytko.
Na začiatku sa hlboko nadýchneme nosom, hlasno vydýchneme ústami a potom staccatovým rytmom vdychujeme a vydychujeme už len pootvorenými ústami – nádych je tichý a výdych akoby sme chceli ohnúť plameň sviečky. Na konci kontrakcie, keď to bolesť dovolí, sa opäť vraciame k hlbokému výdychu.
Počas pôrodu môžu prísť dve situácie, v ktorých žena má nutkanie na tlačenie, ktoré je veľmi intenzívne, ale ešte nemôže tlačiť. Prvá nastáva v prechodnej fáze, žena pociťuje silné tlaky, ale ešte nie je zájdená bránka, zostáva už len malý „lem“. Keby však tlačila, lem by mohol opuchnúť a pôrod by sa spomalil, alebo by mohlo dôjsť k „potrhaniu“.
Tak isto v záverečnej fáze, keď sa prerezáva hlavička, by príliš usilovné tlačenie mohlo spôsobiť poranenie pochvy alebo hrádze. V oboch situáciách môžete byť vyzvaná, aby ste „predýchali“ kontrakciu.
Je pravda, že sa to ľahko povie, ale ťažšie robí. Čo ale môžete, je aspoň tlačeniu aktívne nepomáhať. V tom vám môže pomôcť:
- ako keď dýcha zadýchaný pes. Nadychujeme sa a aj vydychujeme ústami, len do hornej časti plúc, v rýchlom tempe: „fu, fu, fu...“. Keď dýchate takto, nemôžete do tlačenia zapojiť brušný lis.
Ak ešte nie je zájdená bránka, je ideálne zaujať kolenoprsnú polohu a plytko dýchať. Medzi kontrakciami dýchajte normálne, aby nedošlo k hyperventilácii.
V druhej dobe pôrodnej telo akoby samo chcelo vytlačiť dieťatko von, samo núti do tlačenia. Tlačí sa počas kontrakcií, keď kontrakcia práve nie je, treba na ňu počkať. Dôležité je uvoľniť panvové dno, aby ste netlačili proti stiahnutým svalom.
Ženy, ktoré majú psychický blok tlačiť, zo strachu, aby neušla stolica, by mali v rámci prípravy absolvovať klystír, ak sa samovoľne nevyprázdnili v prvej dobe.
Ak sa pôrodné cesty úplne otvoria, dostáva rodička „zelenú“. Existujú dva prístupy k tlačeniu v druhej dobe pôrodnej.
Rodička tlačí tak, ako jej to príroda napovedá. Keď začne sťah, zhlboka sa nadýchne, dýcha tak, ako jej to najlepšie vyhovuje až do chvíle, keď je nutkanie zatlačiť tak intenzívne, že mu neodolá. Vačšinou prichádza v návaloch – tak 3 - 6 krát behom kontrakcie.
Počas tohto návalu je rodička vtiahnutá do neovládateľného zatlačenia, zadrží pri tom dych, niekedy si pomôže zvukom (podobne ako karatista pri údere). Tento nával trvá 5 - 7 sekúnd. Keď nával pominie, dýcha voľne až do ďalšieho návalu a takto sa to opakuje do odoznenia kontrakcie.
V niektorých pôrodniciach sa doteraz používa ako rutinný postup. Je vhodné ho využiť, ak matke bola podaná epidurálna analgézia a plne si neuvedomuje nutkanie na tlačenie, alebo nevie rozpoznať, kedy je vhodná chvíľa na zatlačenie. Riadené tlačenie sa dá tiež využiť, ak bábätko zostupuje príliš pomaly, alebo je rodička veľmi unavená a potrebuje konkrétne inštrukcie. Ako na to?
Vyzvú vás, aby ste zatlačila, začne kontrakcia, zhlboka sa nadýchnete a zadržíte dych. Zavriete oči, bradu pritlačíte na hrudník, môžete sa rukami pritiahnuť do polosedu a tlačíte ako na stolicu. Neprerušované tlačenie trvá 10-30 sekúnd. Ak máte pocit, že vám dochádza dych, mali by ste prestat tlačiť, uvolniť sa, vydýchnuť. Znova sa s hlbokým nádychom pritiahnuť, pritlačiť bradu k hrudníku a znova zatlačiť. Počas kontrakcie vás vyzvú takto zatlačiť viac krát.
Pri riadenom tlačení si musíte dávať pozor na tlačenie smerom na konečník, nie do tváre, svaly tváre by mali zostať uvoľnené, oči zatvorené, aby nedošlo k popraskaniu jemných cievok v tvári alebo na sietnici.
„Výsledkom riadeného tlačenia je teda o niečo kratšia II. doba pôrodná, zadržanie dychu však môže spôsobiť odchylky srdečnej frekvencie a tepového objemu. Ak leží žena na chrbte, môže to byť spojené so stlačením aorty a znížením prietoku krve do maternice.
V publikovaných experimentoch bola priemerná hodnota pH v artériách nižšia u skupiny žien tlačiacich neprerušovaným tlačením, a Apgar skóre bolo znížené. Dostupné dôkazy sú obmedzené, ale vyplýva z nich, že neprerušované (riadené pozn. autorky ) a skoré (bez kontrakcií a nutkania na tlačenie - pozn. autorky) tlačenie vedie k miernemu skráteniu II. doby pôrodnej, čo však neprináša žiadne výhody; zdá sa, že to ohrozuje výmenu plynov medzi matkou a plodom. Výhodnejšie sa zdá kratšie spontánne úsilie (Sleep a kol., 1989, in: WHO, 1999).“
I. doba pôrodná: |
|
|---|---|
Pri nutkaní na tlačenie: keď nemôžem tlačiť, počas kontrakcie dýcham rýchlo a povrchne. | |
II. doba pôrodná: |
|
Literatúra:
Odosielam Váš hlas...
