Bu bu bu pôrod

nebolo by lepšie ženy podporit namiesto bu bu bu. Porod zvladne každa žena a na bolest rychle zabudne. Len po cisarskom reze to viac boli a bez analgetik sa to zvlada iba velmi tažko

Zrdoenie nového života je nádherné,no bolestivé, to patrí k tomu. Viaceré ste tu písali o ťažkom porode, a že tie, ktoré mali porod rýchly a ľahký, nechápu opačnú stranu. Aj ja som mala brurus porod, 16 hodin, napojená na oxytocíne a MUSELA SOM LEŽAŤ, žiadne prechádzadnie, hopsanie, predýchavanie v sprche. A viete čo??? Tá bolesť, to hnusné šitie, ktoré bolelo ako tisíc čertov, to všetko som hodila za hlavu, lebo sa stal zázrak, hneď ako malý zo mna vyšiel. Zázrak menom nový život, ktorý som mu venovala ja a preto to bolo nádherné. Všetko je o mysli, o tom, ako sa na to pozeráme, či necháme bolesť nás premocť a nepresvedčíte ma o opaku

Ja si tiez myslim, ze vela zavisi od pristupu personalu – nieco v tom zmysle ako napisala Shamka. Ja som zazila dva porody a ten prvy bol uplne najotrasnejsi zazitok mojho zivota – narabali tam so mnou ako s kravou na bitunku, dostalo ma to do takej paniky, ze ma cely cas neovladatelne triaslo – normalne az nadhadzovalo, ze mi museli sestry drzat az v jednom okamihu nohy, aby ma mohli vaginalne vysetrit, samozrejme ma nadopovali oxytocinom atd…fakt som bola prestrasena a vobec som neverila, ze to dieta dokazem porodit. Ku koncu som uz z poslednych sil takmer na kolenach prosila sestry, ze nech sa prihovoria nech mi spravia cisarsky, lebo ze ja neverim, ze to dieta dokazem porodit – a skutocne som neverila – bol to hrozny pocit – total na dne, ze to fakt nedokazem. Nakoniec mi museli sestry tlacit na brucho a tak mi babo vytlacili. Po porode som mala riadnu depresiu a az do druheho porodu som sa citila menejcenna, ze som nedokazala porodit vlastne dieta, ze som bola uplne neschopna.

Druhykrat som rodila v zahranici a bol to jeden z najuzasnejsich zazitkov mojho zivota!!! Samozrejme, ze to bolelo a nebolo to lahke, ale bolo ku mne pristupovane uplne inak, akoze ja som ta, co to zvladne a oni su tam len ako pomocnici. Nerobili nic proti mojej voli, zaobchadzali so mnou dostojne, ako s ludskou bytostou. Verila som si a bola som silna, vsetko slo vyborne a po porode som bola na seba neskutocne pysna, ze som sama dokazala vytlacit svoje babatko. Bol to naozaj uzasny a krasny zazitok.

Keby som mala znovu rodit na Slovensku, myslim si, ze by som sa asi znovu velmi bala – nie kvoli tomu, co hovoria ine zeny, ale bala by som sa toho, co so mnou zase budu robit v nemocnici a ja sa budem citit uplne bezmocna, tak ako som sa citila prvy krat.

Lubi ja len premyslam, co je intimneho na 10doktoroch na vizite, x-osobach s ktorymi tehotna musi prist do kontaktu…

asi som “ina” ale intimitu vnimam inak

to je i dovod obav z porodu, vacsina zien, ktore maju vzdelanie a maju obavy sa neboja porodu ako porodu – bolesti, ako to prezit

ale to ako prezit “tu neintimnost a to ako je legitimne v nasej spolocnosti, ze sa zeny vysetruju a de facto stale i rodia ako kravy a to bez pardonu”

…ale chapem zenske hormony su fajn vec a asi to vedia “zaobalit” do toho pekneho, co si clovek chce pamatat a odniest ale inak….ja poznam v svojom okoli x- zien, vsetky su ine…ziadna z nich ma nesla strasit a ziadna z nich si nic nevolila dobrovolne….kazdopadne kazda ma v sebe moment ….toho, co ju v nemocnici prekvapilo…..co ju sokovalo…z coho jej bolo do placu…..obvykle sa to tyka pristupu ludi, ktory tam pracuju a ktori cas od casu radi zneuzivaju svoju poziciu…a rada by som verila, ze iba preto, ze je to rutina, i ked si niekedy myslim, ze ich skor ponizovanie zien vizitou….kde si nastupia desiati a damy ich cakaju s roztiahnutymi nohami aby sa mohli pokukat, ci to postrihali a posili dobre bavi….a co je teda na tomto intimne?

nevieem.

Žasnem, koľko žien opisuje pôrod ako niečo úžasné, dokonalé. V celom svojom okolí poznám iba 2 ženy, ktoré to prežívali v pohode. Ďalšia minimálne stovka bola viac či menej nespokojná, ubolená… Ja mám tiež 2 spontánne pôrody za sebou a vôbec, ale vôbec to nebolo nič úžasné. Tie posledné hodiny či minúty boli neuveriteľne bolestivé. Osobne som väčšiu bolesť nezažila. Roztrhaná som bola až po konečník a mala som s ním problémy ešte niekoľko rokov. Je pravda, že príroda to zariadila tak, že keď žena chce veľmi dieťatko a teší sa na neho, tak veľmi rýchlo na tú bolesť zabudne, zatlačí do úzadia a teší sa už iba zo zdravého bábätka. Poznám aj pár žien, ktoré má iba jedno dieťa a ďalšie nechce práve z dôvodu zle prežitého pôrodu. O chvíľu idem rodiť tretíkrát – prvýkrát pomocou epidurálky. Dúfam a verím, že aj ja si užijem pôrod tak, ako vy ostatné, ktoré ho chválite.

Váš komentárahoj.Ja mám za sebou 3pôrody.Najčerstvejšie zo začiatku tohto roka Pri prvom som sa bála naozaj,bola som mladá a nevedela som čo ma čaká,no bol to nádherný pocit.Mala som určite šťastie,lebo som mala všetky 3pôrody rýchle a ľahké a boli to skoro 4 kilové deti Takže babenky hlavu hore a želám každej pekný pôrod