Premeny starostlivosti o budúce mamičky (2)

Som rada, že sa môžem vrátiť k téme, ktorú som načala začiatkom augusta. Prázdniny nenávratne skončili a my sa môžme tešiť na ďalšie. Všetkým školákom želám úspešný rok a ich rodičom veľa trpezlivosti. A teraz už späť k téme. Od pradávnych čias sa ľudia zaujímali o tehotenstvo. Čím menej o tehotenstve vedeli, tým viac si vymysleli . A veľmi veľa vycítili. Dokiaľ nepoznali súvislosti medzi súložou a počatím, ich prvé predstavy boli také, že duch niektorého predka, či zvieraťa vošiel do matky. V tejto chvíli otec nezohrával veľkú rolu. To bolo dôvodom, prečo sa ženy vystríhali niektorých miest ( napríklad takých, kde bolo pochované dieťa, čo by mohlo priniesť neplodnosť), či naopak, vykľadávali miesta, o ktorých si mysleli že im k dieťaťu naopak pomôžu. Miesta, o ktorých si mysleli, že sú tam ukryté detské zárodky. Austrálčanky mali svoje posvätné kamene, ženy v staro peru zabalili kamienčok do kúska látky a položili na posvätný kameň. Iní si zasa mysleli, že deti nosia niektoré konkrétne zvieratá (holuby, sovy, bociany, hady ) a prinášajú ich budúcej mamičke vo sne. Rôznymi čarovnými nápojmi sa snažili ovplyvniť počatie, tehotenstvo a aj pôrod.

Existuje množstvo povier a obyčají, rôzne ďakovacie a žehnacie ceremónie, ktoré sprevádzali tehotnú ženu. Väčšinu týchto obradov vykonávali staré ženy, ktoré sa aj inak o budúce mamičky starali a pripravovali ich na pôrod a na vstup medzi ženy – matky. Z nich sa postupne stávali babice – profesionálne babice. Keďže tehotenstvo, pôrod a šestonedelie boli opradené mnohými tajomstvami a záhadami babica a budúca mamička ich spolu postupne prekonávali pomocou rôznych ceremónii. Po ukončení šestonedelia sa babica prestáva starať o mladú mamičku.

Skúsme si priblížiť pár takýchto ceremónií:

Minkopky v tehotenstve museli cvičiť celý súbor telesných cvičení na uľahčenie pôrodu Ženám v Ugande podávali pravidelne pred pôrodom preháňadlo v malých dávkach a natierali ich olejom, aby príslušné častimtela boli pružnejšie Vedeli o chúťkach tehotných žien a mysleli si, že im treba vyhovieť, inak by sa mohli narodiť deti s rôznymi chybami Tehotná Ajteška nesmela pri varení dávať konár špicom do ohňa, aby sa dieťa nenarodilo nožičkami dopredu, nesmela nosiť žiadne ozdoby, aby sa dieťaťu neotočila pupočná šnúra okolo krku. Obyčajne krátko pred pôrodom odchádzala tehotná žena do osobitnej chatrče, stanu, jurty, ktorá stála v blízkosti rodného obydlia či dediny. Toto obydlie slúžilo ako pôrodnica, v ktorej ženy trávia aj nejaký čas šestonedelia. Prírodné ženy rodili v rôznych polohách ( v kľaku, v čupe, ležiac, sediac, visiac) a vlastnému pôrodu predchádzali rôzne prípravné ceremonie (pitie rôznych bylinných prípravkov, masírovanie olejmi, pitie „odporných“ tekutín vyvolávajúcich zvracanie). V šestonedelí mali ceremónie hlavne ochranný charakter. Snažili sa nimi ocrániť ženu a dieťa pred zlými duchmi (kúpanie vydymovanie, špeciálna strava). Poznali pocit prázdnoty a smútku po pôrode, mnohé národy sa snažili predísť týmto pocitom „nasýtením“ mamičky výdatnou stravou a verili, že nesmie ostať s dieťaťom sama, aby neprišli „zlý duchovia“. Môžme si len domýšľať, že tak robili hlavne preto, lebo viac cítili ako vedeli. Emocionálne boli mamičkám veľmi blízko. Takou zvláštnosťou tohto obdobia bolo mužské šestonedelie – couvade. Toto boli obrady v podstate adopčné, ktoré mali previesť dieťa z matkinho kmeňa do kruhov otcových predkov a obrady zmierovacie, ktorými sa muž usiloval odvrátiť od mamičky a dieťaťa urazených predkov a zlých démonov. V tomto štádiu bol babičský stav v plienkach, babice nemali o tehotenstve veľa vedomostí, boli však mamičkám emocionálne blízko. Mnohé ceremoniáli zvýrazňovali postupný prerod ženy v matku. Babice ich týmto obdobím sprevádzali a stáli pri nich. A ako to bolo s babicami ďalej, uvidíme v nasledujúcom príspevku. Mgr. Ľudmila Pokorná Foto: www.mirocacik.sk Niečo o autorke: Mgr. Ľudmila Pokorná, psychologička, pracovala 12 rokov na Klinike ženských chorôb na Kramároch, viedla kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod. Zároveň viedla aj certifikované kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod pre pôrodné asistentky na Slovenskej zdravotníckej univerzite.

Minkopky v tehotenstve museli cvičiť celý súbor telesných cvičení na uľahčenie pôrodu Ženám v Ugande podávali pravidelne pred pôrodom preháňadlo v malých dávkach a natierali ich olejom, aby príslušné častimtela boli pružnejšie Vedeli o chúťkach tehotných žien a mysleli si, že im treba vyhovieť, inak by sa mohli narodiť deti s rôznymi chybami Tehotná Ajteška nesmela pri varení dávať konár špicom do ohňa, aby sa dieťa nenarodilo nožičkami dopredu, nesmela nosiť žiadne ozdoby, aby sa dieťaťu neotočila pupočná šnúra okolo krku. Obyčajne krátko pred pôrodom odchádzala tehotná žena do osobitnej chatrče, stanu, jurty, ktorá stála v blízkosti rodného obydlia či dediny. Toto obydlie slúžilo ako pôrodnica, v ktorej ženy trávia aj nejaký čas šestonedelia. Prírodné ženy rodili v rôznych polohách ( v kľaku, v čupe, ležiac, sediac, visiac) a vlastnému pôrodu predchádzali rôzne prípravné ceremonie (pitie rôznych bylinných prípravkov, masírovanie olejmi, pitie „odporných“ tekutín vyvolávajúcich zvracanie). V šestonedelí mali ceremónie hlavne ochranný charakter. Snažili sa nimi ocrániť ženu a dieťa pred zlými duchmi (kúpanie vydymovanie, špeciálna strava). Poznali pocit prázdnoty a smútku po pôrode, mnohé národy sa snažili predísť týmto pocitom „nasýtením“ mamičky výdatnou stravou a verili, že nesmie ostať s dieťaťom sama, aby neprišli „zlý duchovia“. Môžme si len domýšľať, že tak robili hlavne preto, lebo viac cítili ako vedeli. Emocionálne boli mamičkám veľmi blízko. Takou zvláštnosťou tohto obdobia bolo mužské šestonedelie – couvade. Toto boli obrady v podstate adopčné, ktoré mali previesť dieťa z matkinho kmeňa do kruhov otcových predkov a obrady zmierovacie, ktorými sa muž usiloval odvrátiť od mamičky a dieťaťa urazených predkov a zlých démonov. V tomto štádiu bol babičský stav v plienkach, babice nemali o tehotenstve veľa vedomostí, boli však mamičkám emocionálne blízko. Mnohé ceremoniáli zvýrazňovali postupný prerod ženy v matku. Babice ich týmto obdobím sprevádzali a stáli pri nich. A ako to bolo s babicami ďalej, uvidíme v nasledujúcom príspevku. Mgr. Ľudmila Pokorná Foto: www.mirocacik.sk Niečo o autorke: Mgr. Ľudmila Pokorná, psychologička, pracovala 12 rokov na Klinike ženských chorôb na Kramároch, viedla kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod. Zároveň viedla aj certifikované kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod pre pôrodné asistentky na Slovenskej zdravotníckej univerzite.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...