Premeny starostlivosti o budúce mamičky (1)

Spoločenské zmeny, ktoré začali u nás po roku 1989 postupne prinášali zmeny aj v našom pôrodníctve. Zmenila štruktúra zdravotníckej starostlivosti, začala vznikať privátna zdravotnícka sféra a zrušili sa terénne ženské sestry. Terénne ženské sestry mali mimo iné na starosti aj vedenie kurzov psychoprofylaktickej prípravy na pôrod. Tým vlastne na určitú dobu zanikli aj tie.
Terénne ženské sestry nezabezpečovali len PFP, ale aj navštevovali mamičku po pôrode doma. Tým sa vlastne zachovávala kontinuita starostlivosti o budúcu mamičku hlavne po psychickej stránke. Terénna ženská sestra mohla byť tou osobou, ktorá budúcu mamičku sprevádzala v priebehu tehotenstva, ale aj po pôrode. Pre budúcu mamičku to bol teda známy človek, na ktorého sa mohla so svojimi otázkami obrátiť a zároveň odborník, ktorý mohol poskytnúť odbornú pomoc. Terénnu ženskú sestru mohli robiť len skončené pôrodné asistentky, ktoré sa v problematike pôrodu a šestonedelia vyznali (samozrejme, hlavne po telesnej stránke, tej psychickej sa taká veľká pozornosť nevenovala).
Ale tá najdôležitejšia zmena – to je snaha o postupné prispôsobovanie sa potrebám budúcich mamičiek, budúcich rodičov. Snaha humánnejšie (pomaly a postupne) pristupovať k rodičom už počas tehotenstva (napríklad spoločné návštevy ultrazvuku sú dnes už bežné a nie sú ani ojedinelé spoločné návštevy poradne).
V pôrodniciach sa podporuje včasný a častý kontakt mamičky a bábätka, a aj otecka a najbližšej rodiny. Veľa našich pôrodníc má titul Baby friendly Hospital – Nemocnica priateľská deťom – , ktoré tento kontakt nielen podporujú, ale aj kontrolujú, spolu s podporou dojčenia.
Vo väčšine pôrodníc môže budúcu mamičku pri pôrode sprevádzať podporná osoba, najčastejšie otec či matka. Už na pôrodnom sále sa rodičia stretávajú so svojim bábätkom v priamom kontakte ( môžu si ho pritúliť, priložiť k prsníku – toto iba mamičky).
Toto všetko je snaha neprerušiť kontinuitu tohto vývinové štádia, keď sa zo ženy stáva matka a z muža otec.
Tieto postupné zmeny vyžadujú samozrejme oveľa aktívnejší prístup k tehotenstvu a materstvu zo strany zdravotníckeho personálu, a aj zo strany rodičov. Stále viac a viac sa mamičky pýtajú, zaujímajú sa o to, čo sa s nimi deje, zaujímajú sa o vyvíjajúce sa bábätko, zaujímajú sa o chod pôrodníc. Sú stále aktívnejšie, čo zo strany zdravotníkov vyžaduje oveľa partnerskejší prístup. Zdravotníci sa postupne stávajú sprievodcami budúcich mamičiek, ich partnermi. Ako to vlastne s týmto sprevádzaním bolo od pradávnych čias, od praveku až po dnešok, to sú témy, ktorým sa budeme venovať v nasledujúcich častiach.
Do skorého videnia.

Mgr. Ľudmila Pokorná

---

Niečo o autorke:
Mgr. Ľudmila Pokorná, psychologička, pracovala 12 rokov na Klinike ženských chorôb na Kramároch, viedla kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod. Zároveň viedla aj certifikované kurzy psychoprofylaktickej prípravy na pôrod pre pôrodné asistentky na Slovenskej zdravotníckej univerzite.