Poslanie – dula

Miška, čo vás viedlo k štúdiu kurzu pre duly?

Súhra náhod. Priateľka pochádzajúca z BA ma na to upozornila a nalákala aby som do toho šla s ňou (nakoniec od toho ustúpila ešte pred podaním prihlášky)… a hlavne som si myslela, že veď to by som mohla robiť vďaka vlastnej bohatej skúsenosti úplne hravo.

Neočakávala som, že sa to bude dať vykonávať ako povolanie, zatiaľ som nemala presnú predstavu o čo ide. No kamarátka ma upokojila, že veď s mojimi osobnými pôrodmi mám aj bohatú skúsenosť. A bola som aj zvedavá, či vôbec na niečo také mám, či to zvládnem…

Zmenili sa vaše predstavy po absolvovaní kurzu?

Moje predstavy sa menili po každom jednom spoločnom víkende… Vždy som odchádzala o niečo nielen „múdrejšia“, ale hlavne bohatšia – na zážitky, vedomosti, priateľstvá, tak i na skúsenosti čerpané od profesionálov.

Začala som si viac veriť, že na to mám – že je to naozaj moja parketa a viac než len toto. Už som vedela, že v profesii duly nie je najrozhodujúcejšie vzdelanie a ani počet porodených detí, ale najmä osobnosť duly.

Aký bol váš vývoj v chápaní role duly?

V tomto smere mi pomáhali napredovať – otvárať oči počas každého víkendovania nielen prednášajúci a supervízori (za čo im ďakujem), ale aj povinná literatúra. Najmä Pôrod s dulou a Ľudský vzťah ako súčasť profesie. Mnoho mi dali rozhovory s ľuďmi od „fachu“.

Bol pre vás kurz náročný?

Bolo (a ešte sa v tom zdokonaľujem ) ťažké naučiť sa (prijať za svoje a tak i konať), že dula načúva a neprenáša svoje postoje do role klientky.

Naučila som sa tiež byť trpezlivou a to, že sa oplatí dule počkať na žiadanú pomoc – nevyžiadaná je často krát ako vraví môj manžel: „horšie ako triedny nepriateľ!“

A na toto sa snažím „prepnúť“ vždy, keď idem ku mamičke…

Dnes po skúsenosti s prvým doprevádzaným pôrodom mám opäť nové skúsenosti, čo ma dúfam posunie vpred.

Ovplyvnil kurz váš postoj k vlastným pôrodom? Koľko máte detí?

Po prvom pôrode som sa zaprisahávala, že už nikdy ďalšie!

Nikomu som neželala prežiť to čo ja počas 16. hodinových silných kontrakciách v polohe ležmo s infúziou v ruke, kedy len chodili a krútili nado mnou všetci hlavou, cítila som sa hrozne – neopísateľne.

S odstupom času, ale hlavne pôrodov (hneď po druhom) som už v sebe mala pocit, že všetko toto zlé bolo na niečo dobré a malo to tak proste byť (mala som si tým všetkým prejsť a pôrodom sa to ešte nekončilo).

Druhý pôrod, kedy som povedala že už bez partnera nejdem rodiť, bol o niečom celkom inom. Neporovnateľný i keď len s 10. stehmi, no bolesť už nebola tak intenzívna a dlhá.

I voľnosť v pohybe robila do poslednej chvíle pôrod oveľa znesiteľnejším. Najviac mi však uľavilo, keď som po dvoch dňoch prekonala aj baby blues a všetko išlo ako po masle, dieťa pekne papalo, priberalo, atď….

Cítila som sa skvele, že to zvládam tak hravo, nie ako pri prvom… Vtedy som až prišla na to prečo niektoré ženy rodia toľko detí. A želala som to zažiť každej žene, ktorá si to podobne (ako ja pri prvom) vytrpela, aby to zažila aspoň takto podobne ako ja tento druhý pôrod.

Tretí pôrod, bol veľmi podobný druhému, dokonca bol o čosi rýchlejší, možno aj vďaka skúsenostiam… no i tak ma nástrih neobišiel (tentokrát iba na 4. stehy)…

Pri 4. som už sršala dôverou vo svoje telo – konečne som bola odhodlaná aj porodiť sama či aj v cudzom prostredí, nebála som sa čo bude alebo nie (možno aj preto, že sme nemali istotu či dieťa bude v poriadku a nechávala som všetko plynúť).

Moje telo si zvládlo dokonale všetko samé a všetko bolo v poriadku… nebol ani nástrih, ani oxytocín, len čakanie na doktora. kým dobehne z vizity. Bola som šťastná a mohla som rozdávať svoj optimizmus… Odchádzala som po svojich na rooming in.

Takže teraz vidím / viem prečo som sa ubrala týmto smerom… 😉

V  ktorej pôrodnici môžu mamičky vašu službu využiť?

Mamičky sa na mňa môžu obrátiť s doprovodom k pôrodu do Trenčianskej fakultnej nemocnice na gynekologicko – pôrodnícke oddelenie, kde je personál veľmi ústretový aj voči takejto požiadavke mamičiek. A samozrejme aj spolu s oteckom.

Viac informácii o práci dúl nájdete na stránke združenia: www.duly.sk