Dva hlavné dôvody nespavosti v tehotenstve

Počas tehotenstva sa výrazne mení hladina týchto hormónov – avšak nielen tých “ženských”:

• progesterón,
• estrogény,
• prolaktín,
• kortizol,
• melatonín.

Progesterón – na jednej strane má sedatívny účinok, pomáha uvoľniť hladké svalstvo (podporuje ospalosť), ale zároveň má vplyv na močový mechúr a zvýšené nočné močenie (čiže nie len tlaku plodu na mechúr spôsobuje nadmerné budenie na močenie).

Estrogény – výrazne vplývajú na reguláciu telesnej teploty, metabolizmus a emocionálny stav (obavy, úzkosť, depresívne prežívanie, náladovosť) čo sa premieta do biochémie tela a následne do spánku. Aby sme vedeli zaspať, musí nám teplota klesnúť o niekoľko desatiniek stupňa (aj preto sa neodporúča prekúrená miestnosť alebo intenzívny šport pred spánkom). Estrogény zvyšujú telesnú teplotu a ovplyvňujú aj termoreguláciu tela. Môžu znižovať prah pre potenie a zvyšovať prietok krvi, čo môže viesť k pocitom tepla a poteniu, najmä v noci.

Prolaktín – zvýšené hladiny tohto hormónu ovplyvňujú spánkové cykly a vedia znížiť podiel fázy REM spánku (malo by ho byť okolo 15-25% z celkového času spánku). Keď máme nedostatok REM-u, cítime to druhý deň ako únavu, emocionálnu nepohodu, pocit ako po menšej “opici”. resp. pocit, že “sme sa nevyspali dobre,” aj keď sme počtom hodín naspali relatívne dosť.

Kortizol – tento hormón “stresovej reakcie” môže mať vyššie hladiny vplyvom očakávaného pôrodu a zmeny životnej situácie, a premietať sa tak do narušenej kvality spánku.

Melatonín – sekrécia melatonínu (hormónu spánku) sa nemení veľmi prvé dva trimestre, v treťom stúpa, vytvára sa (navyše teraz) aj v placente a predpokladá sa, že prispieva k maturácii plodu. Toto spánku pomáha avšak ostatné faktory hrajú viac “proti”.

S hormonálnou hladinou nevieme urobiť veľa, spánok však výrazne ovplyvňuje aj naša mentálna pohoda s blížiacim sa pôrodom a materstvom. Každá žena zažíva počas tehotenstva nekončiace množstvo otázok, na ktoré sa nedá získať odpoveď. Je to pre náš mozog veľmi zaťažujúci faktor, ktorý sa premieta do nástupu úzkosti (vnímanej i nevnímanej).

Úzkosť nie je patologický stav, je to signál, ktorým zachytíme obavy a strach, ktoré nás majú ochrániť pred nebezpečenstvom. Je to biologický mechanizmus vyvinutý počas 500-miliónov rokov vývoja ľudstva a nie je veľmi ovplyvniteľný vôľou. V minulosti nás ohrozovali zvieratá a členovia nepriateľského kmeňa, dnes sú to skôr myšlienky. Ženy pred pôrodom ich majú veľa:

• zvládnem pôrod? splní sa moje očakávanie/pôrodná prestva?
• má ísť aj partner? zvládne byť prínosom? 
• mám si zazmluvniť lekára? budem mať mlieko? dokážem kojiť xy času?
• vyjdeme finančne? stihnem si všetko pripraviť? donosím aspoň do 38 týž.? a mnohé ďalšie

A čo keď sa stane “toto”, potom to ovplyvní “toto iné”… a takto dokolečka. Úzkostné myšlienky alebo myšlienky, na ktoré nemáme odpoveď, vplývajú na kvalitu spánku takto: 

• nabudzujú nadmerne nervovú sústavu, 
• narušujú schopnosť upokojiť organizmus pred spánkom, 
• aktivujú sympatikus (sympatická časť autonómneho nervového systému, tzv. “nerv nepokoja”), 
• čo vedie k fyzickým symptómom ako nepokoj, napätie (aj nevnímané), tenzia, nervozita. 

Pri aktiváci sympatického nervového systému (opak parasympatiku, tzv. “nerv pokoja”) sa v našom tele rozbieha stresová reakcia, ktorej výsledkom je (aj) nespavosť, pretože sympatikus aktivovaný úzkosťou spôsobí: 

• zvýši sa svalové napätie (krv sa odvedie do svalov), 
• zvýši sa prísun kyslíka – srdce bije rýchlejšie, zvýši sa tlak, 
• vyplaví sa glukóza ako palivo 
• telo sa reálne pripravuje na “boj alebo útek”. 

Sympatikus mobilizuje organizmus a uvádza ho do akcie – pripravuje nás na ňu. Vtedy sa nespí, alebo nespí dobre – zaspávanie trvá aj hodiny, budíme sa často, spánok je plytký a neosviežujúci. 

Problém sa zacyklí aj v tom, keď ako tehotné zaspíme neskoro v noci alebo až nadránom, prípadne si od vyčerpania pospíme cez deň. V tom prípade nás spánkový tlak (sleeping drive) je schopný opäť uspať až o ďalších približne 16 hodín. Spánok nenavodzuje absencia svetla (jeho modrej zložky), ale aj spomínaný spánkový tlak, ktorý musí prevážiť nad tlakom k bdeniu. Tlak k bdeniu zas posilňujú úzkosti (úzkostné myšlienky) a odkedy sa zobudíme (napr. okolo obeda alebo poobede), musí uplynúť spomínaný čas, kým je telo opäť schopné zaspať. Tlak k spánku je v našom tele po biochemickej stránke podložené prítomnosťou chemickej látky adenozín, ktorý navodzuje ospalosť. Ráno jej po prebudení máme máličko, cez deň hladina rastie, večer nastúpa množstvom na hranicu, ktorá nás vie uspať. Preto ak máme posunutý spánok alebo spíme dlhšie cez deň, nie je reálne opäť zaspať v normálnom požadovanom čase.

Nie je ľahké povedať, či na nespavosť v tehotenstve majú väčší vplyv hormonálne zmeny alebo úzkosť spojená s príchodom pôrodu a materstva. V nádobe sa miešajú oba faktory, ovplyvniť vieme ten druhý – prácou s vlastným vnútorným dialógom a stresom. Dobrým pomocníkom na to sú riadené relaxácie napr. autogénny tréning, non sleep deep relaxation a mnohé iné. Pomáhajú upokojiť nervovú sústavu a prepnúť zo sympatiku do nervu pokoja – a zároveň znižujú hladinu stresových hormónov. Cez spomalené dýchanie sa znižuje hladina kortizolu, ktorá výrazne ovplyvňuje našu schopnosť (rýchlo) zaspať a udržať si spánok.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...