Tehotná po tridsaťpäťke

Najplodnejším obdobím ženy je vek medzi 18-28 rokom. Dokonca aj po tridsiatke je pomerne ľahké otehotnieť. Stále viac a viac žien čaká s materstvom do tridsiatky, či dokonca štyridsiatky.

Otázkou je, či to nie je príliš veľké riziko pre ženu a dieťa. Nie je to neskoro? Bude to mať nejaký negatívny vplyv na zdravie dieťaťa?

Podobné otázky zaujímajú každú budúcu mamičku. Na rozdiel od Slovenska je tehotenstvo vo vyššom veku vo svete pomerne bežné a nie je raritou. Prekvapujúce však môže byť prvé tehotenstvo vo vyššom veku. Naše babičky totiž mali v štyridsiatke svoje siedme alebo ôsme dieťa.

Rodiť aj v 50-ke…

Aj keď existuje názor, že žena pri vyššom veku vystavuje nielen seba, ale aj dieťa možným zdravotným rizikám, podľa najnovších výskumov tomu tak nie je. Tie sa uskutočnili na Univerzite v Južnej Kalifornii. Zistenia potvrdzujú, že aj keď ženy porodia ako päťdesiatročné, nevystavujú dieťa zvýšenému riziku chorôb. Experiment sa uskutočnil v rokoch 1992-2004 na 49 ženách, ktoré porodili v päťdesiatke. Boli na tom zdravotne rovnako ako ženy v tridsiatke.

Čo sa týka pocitov a schopnosti postarať sa a vychovať dieťa, ženy, ktoré rodia neskôr, môžu byť takisto dobrými rodičmi ako mladšie ženy. Ba práve naopak, mnohé tvrdia, že si vedia materstvo viac vychutnať. A napriek veku je v povedomí ľudí nastávajúca mamička mladá a príťažlivá.

Napríklad vo Veľkej Británii sa počet žien, ktoré mali svoje prvé dieťa v 35-ke alebo vo vyššom veku za posledných pätnásť rokov strojnásobil. Kým v roku 1990 sa to týkalo len 3% prvorodičiek, v roku 2002 toto percento narástlo trikrát.

Staršia rodička je riziková

Treba však vziať do úvahy aj iné výskumy, ktoré naznačujú, že mať dieťa neskôr prináša so sebou isté riziká. U starších mamičiek existuje zvýšené riziko, že ich vajíčka nebudú mať správny počet chromozómov. Nasledujú ťažkosti s otehotnením a udržaním tehotenstva. Je smutné, že sa tehotenstvo takmer polovice žien nad 42 rokov končí spontánnym potratom.

Keď sa už žene podarí otehotnieť, spolu s dieťaťom čelí možným rizikám. Ak má vyše 35 rokov, hrozí jej vysoký krvný tlak alebo cukrovka. Okrem toho tehotné ženy podľa týchto výskumov trápi dýchavičnosť, búšenie srdca či nevoľnosť.

„U starších rodičiek je štatisticky vyšší počet ukončení tehotností cisárskym rezom oproti mladším rodičkám, ktoré viac rodia spontánne. Komplikácie môže mať žena napríklad pri preeklampsii a hlavne novorodenec pri predčasnom pôrode,“ dopĺňa MUDr. Karol Javorka.

Skúsenosti zrelých mamín

(v zátvorke uvádzame vek pri pôrode)

Sabina: materskú si užívam

(1. dieťa, Barbora – 20 r., 2. dieťa, Maxim – 37 r.)

Tehotenstvo som mala krásne, vzhľadom na iné životné okolnosti a partnera, som si ho vychutnávala neporovnateľne viac. Od úplného začiatku až do konca 4. mesiaca som trpela celodennými nevoľnosťami. Tie som však mala i počas tehotenstva so staršou dcérou.

Žiadne iné problémy som nemala, absolvovala som amniocentézu (veková indikácia) a od 20. týždňa som mala naordinovaný „šetriaci režim“, keďže sa mi skracoval krčok maternice. Takže v tomto období, na začiatku leta, som zostala doma, oddychovala, čítala a pripravovala si všetko na príchod nášho chlapčeka. Môj partner ani na chvíľu nezaváhal a byť pri pôrode bola preňho úplne samozrejmá vec.

Pôrod prebehol v nezvyčajnej rýchlosti – od začiatku bolestí až po prvý plač ubehla sotva hodina. Partner bol celý čas pri mne, prestrihol pupočnú šnúru. Po pôrode som bola vo vynikajúcej kondícii (dodnes spomíname, ako som z pôrodnej sály chcela odísť po svojich….), myslím, že k tomu prispelo celé tehotenstvo, podpora a prítomnosť partnera. Veď psychika robí svoje.

Materskú a teraz rodičovskú dovolenku si s ním užívam a vychutnávam, teším sa z každého jeho úsmevu, pokroku, pritúlenia. V mojom prípade veľký podiel na vnímaní materstva zohráva vek, životné okolnosti, partnerský zväzok a podpora partnera. Rada by som bola s malým čo najdlhšie doma, snáď to okolnosti dovolia a tajne dúfam, že sa do štyridsaťjednotky budeme tešiť zo súrodenca. No a popri tom ešte externe študujem na vysokej škole…„

Helena: nikdy to nebudem ľutovať

(1. dieťa, Barbora – 23 r., 2 dieťa, Viktória – 37 r.)

Moje druhé tehotenstvo bolo plánované niekoľko rokov. Prvé dieťatko som porodila ako 23-ročná. O 12 rokov neskôr som čakala druhé bábätko, ktoré som potratila v 6. týždni, a tak som s problémom otehotnenia a úspešného tehotenstva šla k lekárovi. Nakoľko som mala myóm a zároveň hormóny neboli v rovnováhe, pod lekárskym dohľadom som sa liečila a po hormonálnej stimulácii som otehotnela až o dva roky neskôr.

Od začiatku som brala lieky na udržanie tehotenstva, ale aj tak som v 10. týždni krvácala, a tak som strávila určitý čas v nemocnici. Potom bolo všetko OK, až v 32. týždni sa mi zvýšil tlak, ozvy plodu boli takisto zrýchlené, takže som na striedačku bola doma a v nemocnici. Nakoniec som porodila v 36.týždni vytúženú dcérku Viktóriu. Aj keď skôr, ale v poriadku.

Toto moje úspešné tehotenstvo v 37-ke bolo po 14 rokoch (odhliadnuc od rokov, medzi narodeninami oboch dcér je pár dní). Až na tých pár problémov v nemocnici musím povedať, že bolo krásne. Určite som si to vychutnávala viac, ako keď som mala 23 rokov. Taktiež aj prístup k malej je úplne iný, mám viac trpezlivosti a viem si to materstvo viac vychutnať.

Nedá sa to porovnať, aj vtedy bolo krásne, ale teraz som dozrela. V tom čase som ešte rozmýšľala nad nejakou kariérou v práci, bývaním, zabezpečením. Teraz je to za mnou. Kariéru som robila, bývanie je vyriešené, hmotne sme tiež zabezpečení. Takže nie som rozptyľovaná takýmito vecami. Viem sa naplno venovať malej a rodine.

Nikdy som neľutovala, neľutujem a nebudem ľutovať, že som sa v tom veku dala na materstvo. Určite by som to odporúčala aj druhým ženám. Nie je to vôbec neskoro a vidím na sebe, že som pri malej pookriala a omladla.

Iveta: inak to určite prežíva tato

(1. dieťa, Adriana – 19 r., 2 dieťa, Miloš – 23 r., 3. dieťa, Lea – 37 r.)

Adrianka sa mi narodila po maturite ako devätnásťročnej a po 4 rokoch k nám pribudol Miloško. Boli sme kompletná rodina s deťmi. Lenže ako tí naši drobci rástli, začala som mať pocit, že je nás akosi málo a začala som túžiť po ďalšom bábätku. To som mala 30. Aj sme sa niekoľko mesiacov pokúšali, ale nedarilo sa. A deti stále rástli, ja som sa začala venovať práci a dopracovala som to na „úspešného workoholika“ so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane zdravotných problémov.

Keď som mala 36 rokov, zistili mi pri UZV, že mám myómy na maternici a po odobraní vzoriek z maternice sa zistilo, že je nedostatočne vyživovaná. Začala som sa liečiť. V marci však sono neukázalo žiadne zlepšenie a dohodli sme sa, že v lete odber zopakujeme.

Už som mala 37 a hodiny začali opäť tikať. Cítila som sa zrazu príliš mladá na také veľké deti a na to, že ma už „nepotrebujú“. Mali sme zaplatenú dovolenku na Rhodos a tam sme sa chceli pokúsiť o naše ďalšie dieťatko. Čo čert /či niekto tam hore/ nechcel, na Rhodos som cestovala v 16. týždni tehotenstva. Celé tehotenstvo prebiehalo v poriadku, len celkom na začiatku som pár dní krvácala.

Po návrate z dovolenky ma čakal odber plodovej vody /lebo som už „stará“/. Nebála som sa ani tak výsledkov, ale samotného odberu. Našťastie, odber prebehol dobre, malá nám po celý čas mávala z obrazovky. Dva dni po prepustení som však „prášila“ späť do nemocnice, mierne bolesti v podbrušku – dosť ma to vyplašilo. Našťastie sa to ukľudnilo a ja som si naďalej mohla užívať tehotenstvo.

O niekoľko týždňov som si išla pre výsledky z amnio. Trochu strachu tam bolo, ale všetko bolo v poriadku a po mojej prosbe mi povedali, že budeme mať slečnu. Syn bol síce trochu sklamaný, lebo je v rodine jediný chlapec, ale prežil to. A tak sme pokračovali a rástli, priberali až prišiel deň D /2 týždne pred termínom pôrodu/ a mne začala odtekať plodová voda. Nikdy predtým mi neodtekala, tak som ako prvé nabehla na babetko.sk a prosila „čerstvé“ mamičky o radu. Tie ma svorne nasmerovali rovno do nemocnice.

To bola sobota, bol spln a v nedeľu o pol desiatej sa narodila naša Lea. Šok prišiel na druhý deň, keď mi oznámili, že maličká má šelest na srdiečku a ide zrejme o vrodenú srdcovú vadu. O 24 hodín už sme mali diagnózu: Fallotova tetralógia, ktorú o pár dní potvrdili aj na detskom kardiocentre. Ako 3 a 1/2 mesačnú ju operovali, musí brať lieky na podporu srdcového rytmu, ale inak je OK.

Neviem, či si toto materstvo vychutnávam viac ako tie prvé, vždy človeka čosi zaskočí, prekvapí. Každá mama vie, ako ju materstvo napĺňa radosťou a neskonalým šťastím a je asi jedno, či je prvé alebo piate. Možno som staršia, ale určite nie skúsenejšia, to obdobie, kedy sa narodili naše prvé deti, bolo iné, mali sme podstatne menej informácií a aj k tým bol dosť ťažký prístup. Dnes sa to najmä prístupom na web všetko zmenilo.

Kto určite inak prežíva svoje otcovstvo, je náš tato. Prvé deti boli „samozrejmosť“, niežeby sa im nevenoval, ale pri Leinke si všetko vychutnáva a prežíva veľmi citlivo. Ja skôr nostalgicky spomínam, akí aj tí starší boli malí a ako rýchlo to ubehlo. Práve sme mali stužkovú, dcéra Adka tam stála – krásna a dospelá. Slzy v mojich očiach, slzy v jej očiach a ja som si uvedomila, že až bude mať stužkovú naša najmenšia, ja budem vo veku mojej mamy a Adka v mojom. Tak to bol trochu zvláštny pocit. Preto dúfam, že tak, ako si naša najstaršia chváli, že má takých mladých rodičov, tak sa Leinka nebude musieť sťažovať, že sme starí.

Tip na článok:

Ako sa zbaviť bruška po pôrode