Na čo nám je tehotenský denník?

Ja si z týchto zaujímavostí nepamätám už nič. Neviem, ktoré tehotenstvo som znášala horšie, kedy som sa začala venovať prípravám na príchod potomka, ani čo som počas tých mesiacov prežívala.

Všetky tieto výnimočné momenty zapadli medzi každodenné starosti. A to ma mrzí, lebo by som niekedy rada polistovala denníkom a zaspomínala si, aké to bolo sa na rodičovstvo iba pripravovať.

Miesto na dobré rady

Mamičky dostávajú v období tehotenstva kopu rád. Niektoré nás pobavia, iné nahnevajú, no predsa sem – tam nejaká osloví. Ak si chceme niektoré z nich zapamätať, najmä ak sú od človeka, ktorého si vážime, je dobré si ich zapísať. Niekoľko ich nosím v hlave aj ja.

Napríklad radu od kamarátky fotografky, aby sme využili prvé va týždne a určite bábätko fotili, koľko sa dá. Už nikdy nebude také ako chvíľu po narodení a na tieto fotografie budeme hľadieť s láskou a nadšením.

Sem patrí aj rada od susedy a mamy troch detí: “Spi vtedy, keď spí aj dieťa. Na upratovanie, varenie a pranie bude času dosť.”

Prečítajte si aj: Plánujete bábätko? Normálna otázka či tabu téma?

Mojou obľúbenou radou je aj heslo od sestričky v pôrodnici, ktorá mi pomáhala s dojčením: “Trpezlivá mama dobije svet.”

Takýchto milých, vtipných aj láskavých rád som dostala dosť. Škoda, že som si ich všetky nezapísala. raz by sa možno zišli mojim dcéram.

Aká budem mama?

Ako študentka na strednej som si niekoľko rokov poctivo písala denník. Boli to väčšinou zamilované výlevy, ale aj hnev na kamarátky, prvé sklamania aj životné priania.

Nájsť ho po dlhých rokoch bolo ako sa vrátiť do detstva. Keď som čítala, mohla som sledovať vlastnú cestu z úplne inej perspektívy. Na čo som vtedy myslela, čo som si priala, splnilo sa mi to? Som na ceste, ktorú som si kedysi predsavzala?

Ako budúca mama som mala kopu plánov o výchove, o spoločnej komunikácii a rodinnom čase. Ako budúca dvojmama som riešila, ako zvládnem dve malé deti s rôznymi potrebami, súrodeneckú rivalitu, únavu, nervozitu. Mrzí ma, že vtedajšie plány a nádeje nezostali na papieri, ale stratili sa vo všednom živote.

Rada by som vedela, akú cestu ako mama som odvtedy prešla. Či som takou, akú som si vtedy vysnívala, alebo som mala len romantické predstavy. Moje názory spred rokov zmizli, a to je škoda.

Nenechajte si tieto úvahy a nápady utiecť. Dobre si ich zapíšte a určite sa k nim vráťte. A ktovie, možno raz takýto denník ocenia aj vaše deti, keď sa pre zmenu bude rodičovstvo týkať ich.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...