Kto mi vynosí dieťa? Kedysi slúžky, dnes surogátky

A tak Sára ponúkla Abrahámovi za účelom získania vlastného dieťaťa svoju slúžku Agar: „Možno, že aspoň z nej dostanem synov.“

Vtedajšie zákony s takouto možnosťou pre bezdetné ženy počítali. Ak sa im nepodarilo porodiť vlastné dieťa, mohli mužovi ponúknuť svoju slúžku, otrokyňu. Deti, ktoré sa takto narodili slúžke, sa považovali za deti panej.

Ak je teda dnes reč o tzv. surogátkach, náhradných matkách, ktoré vynosia a porodia dieťa pre neplodný pár, je treba povedať, že nejde o žiadnu novinku, vymyslenú celebritami, ktoré nemajú čas byť tehotné a ešte aj na pôrod vlastného dieťaťa potrebujú dabléra.

Ide len o trochu sofistikovanejšiu verziu, ako tú, ktorú poznáme zo Starého zákona.

A problémy sa začali

Problémy, či už etické, psychologické alebo právne, ktoré sa spájajú so surogátnym rodičovstvom, mala na stole aj samotná Sára, ktorá svoj nápad neskôr oľutovala.

Akonáhle milá slúžka zistila, že je tehotná, začala Sárou opovrhovať. Tá jej na oplátku nič nedarovala. Bola na ňu tak tvrdá, až pred ňou Agar utiekla. Poslúchla však Boha a vrátila sa naspäť. Porodila Abrahámovi syna, ktorý dostal meno Izmael.

Potom však prichádza zaujímavá zápletka:

Boh prisľúbil Abrahámovi, že ho požehná a dá mu syna „zo Sáry.“ To, samozrejme, storočného Abraháma tak trochu rozosmialo. A takisto Sáru, ktorej sa už „nestávalo to, čo ženám,“ v preklade – bola dávno po menopauze.

Lenže „Bohu nie je nič nemožné,“ a tak Sára do roka naozaj porodila Abrahámovi syna, ktorý dostal meno Izák. Super meno, ktoré znamená „Smial sa.“ Asi aby Abrahám a Sára nezabudli, aká bola ich prvá reakcia, keď sa mali stať oni, starí a bezdetní, rodičmi.

Selanka ale akosi nenasledovala, ako to už býva pri vlastných a nevlastných deťoch. Sára ťažko niesla, že Izmael, syn jej slúžky Agar, sa posmieva jej vlastnému synovi.

A preto požiadala Abraháma, aby vyhnal z ich domu Agar, aj Izmaela: „Syn tejto slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom.“ Nuž veru, dedenie preverí každú dobrú rodinu.

 

Nielen otec, už ani len tá matka nie je istá.

Dnes nemáme slúžky, ani otrokyne. Voláme ich surogátky, náhradné matky, ktoré sa dajú na žiadosť neplodného páru umelo oplodniť.

V prípade, že sa vajíčko jednej ženy mimotelovo oplodní a následne implantuje do maternice druhej ženy, ktorá dieťa vynosí a porodí, máme dve matky-adeptky. Biologickú (genetickú) a rodičku.

Náš zákonodarca sa s typom šalamúnovskej otázky vysporiadal tak, že za matku sa považuje žena, ktorá dieťa porodila.

Hoci náš zákon o rodine apriori nevylučuje surogačné materstvo, bežne rozšírené najmä v niektorých štátoch USA, postoj k dohodám či zmluvám tohto typu je jasný: akékoľvek dohody a zmluvy, ktoré by boli v rozpore so zákonom (matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila), sú neplatné.

Bez ohľadu na výsledok testu DNA, matkou bude žena, ktorá dieťa porodila.

(13 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...