Oxytocín je s obľubou označovaný ako hormón lásky. Je to hormón, ktorý vytvára hypofýza počas „príjemných činností“. Najmä počas sexuálneho vzrušenia, či len samotného dráždenia bradaviek. Počas orgazmu, či v období prudkého zaľúbenia.
Množstvo oxytocínu sa vyplavuje aj počas pôrodu, pri dojčení a dokonca i vtedy keď sa dívame na naše dieťatko, či počujeme ho plakať.
Úlohy oxytocínu pri pôrode a dojčení Tento prirodzený hormón, ktorý vytvára naše telo, je počas pôrodu veľmi dobrým pomocníkom , pretože, okrem iného, posilňuje kontrakcie maternice .
Okrem toho tým, že pobáda k činnosti aj endorfíny (prinášajúce pocit radosti a šťastia), tak zvyšuje odolnosť proti bolesti. Respektíve, vedie k menej intenzívnemu vnímaniu bolesti, ukľudňuje a uvoľňuje myseľ rodiacej ženy.
Oxytocín (teraz mám na mysli ten prírodný) a endorfíny (niekedy nazývané aj hormóny šťastia) sa totiž vyplavujú spoločne. Je to ako mama sliepka s kuriatkami. Akonáhle sa kvočka (oxytocín) niekde objaví hneď za ňou „docupkajú“ kuriatka (endorfíny). Sú nerozluční.
Oxytocín po pôrode prispieva k laktácii, k tvorbe a vylučovaniu mlieka, k zbližovaniu matky a dieťatka , pomáha aj pri vypudzovaní placenty aj pri zavinovaní maternice (k návratu k pôvodnému stavu). Na psychiku pôsobí priateľským naladením, veselosťou, nežnosťou, maximálnym sústredením sa na dieťatko.
Umelý (syntetický) oxytocín V pôrodníctve sa používa aj syntetický oxytocín (pitocín) , ktorý môže pomôcť žene v prípade, ak sú pôrodné kontrakcie príliš slabé, a pôrod je veľmi zdĺhavý alebo mamka unavená.
Taktiež sa zvykne oxytocín ordinovať vtedy, ak kontrakcie chýbajú a je už dávno po vypočítanom termíne pôrodu. Alebo ak je nutné pôrod vyvolať kvôli určitým komplikáciám bábätka v brušku.
Tento syntetický oxytocín však nemá, na rozdiel od prírodného, tzv. amneziálny účinok. Nepovzbudzuje endorfíny k vyplavovaniu sa do tela mamky. „Kvočka je opustená, bez kuriatok.“
Nepomáha ani zabudnúť na silu kontrakcií. Naopak.
Ženy označujú kontrakcie vyvolané syntetickým hormónom za bolestivejšie, silnejšie, častejšie, neovládateľné a „nezastaviteľné“. K tomu sa, logicky, pridávajú častejšie žiadosti žien o utišujúce lieky.
Shutterstock S umelým oxytocínom pôrod viac bolí Ako píše pôrodná asistentka Ina May Gaskin vo svojej knihe Zázrak pôrodu:
„Oxytocín (rozumej syntetický – pozn. autorky) má svoje nevýhody. Vyvolanie pôrodu oxytocínom nefunguje, ak nebol kŕčok maternice dostatočne zrelý.
Niekedy prejdú ženy troj až štvordenným pokusom o vyvolanie pôrodu infúziou s oxytocínom a nakoniec je tehotenstvo ukončené cisárskym rezom, pretože matka je vyčerpaná. Ženy taktiež obvykle hovoria, že pôrody vyvolávané a urýchľované pomocou oxytocínu sú omnoho bolestivejšie než pôrody prirodzené.“
Ďalšia pôrodná asistentka Henci Goer zase v svojej knihe Průvodce přemýšlivé ženy na cestě k lepšímu porodu dodáva:
„Všetky látky, obvykle používané k vyvolaniu pôrodu – hlavne oxytocín, prostaglandín E2, misoprostol, sú známe tým, že spôsobujú príliš dlhé a príliš silné kontrakcie, ktoré prichádzajú v kratších intervaloch (hyperstimulácia maternice).“
Oxytocín a kontrakcie Syntetický hormón sa zavádza do žily, vo forme infúzie alebo injekcie, postupne po kvapkách (aby sa dal prívod kedykoľvek zastaviť). To vedie k nutnosti pozornejšie sledovať ozvy dieťatka i silu kontrakcií maternice.
Logicky to teda vedie aj k nepretržitému monitorovaniu, spojenému s nutnosťou ležať a tým k obmedzeniu pohybu.
A znovu budem citovať knihu Zázrak pôrodu: „Ak sú kontrakcie posilnené syntetickým hormónom, je potrebné, aby bol priebeh pôrodu pozorne sledovaný, pretože syntetický hormón môže stimulovať maternicu až nadmieru a ohroziť tak matku i dieťa.“
Shutterstock S oxytocínom opatrne Syntetický oxytocín by sa mal používať iba v nevyhnutných prípadoch. Pri nekomplikovanom, fyziologickom pôrode narúša krehkú hormonálnu rovnováhu v tele rodiacej ženy.
Syntetický oxytocín sa používa v nemocniciach aj pri tzv. záťažových testoch. Zisťuje sa tým, či placenta ešte dostatočne vyživuje dieťatko v brušku.
U nás sa najčastejšie robieva pomocou infúzií, niekde sa používa i nosový sprej, ktorý sa ale ťažšie dávkuje. Avšak niekedy dennodenné záťažové testy môžu mamičku vyčerpať. (viď vyššie – citát Iny May Gaskin).
Vo všeobecnosti by sme mali pracovať so syntetickými hormónmi naozaj opatrne a hlavne – nič nepreháňať!
Verím, že už pomaly ale isto upúšťame od časov, kedy takmer každá matka na pôrodnici dostala infúziu a „s láskou a odhodlaním čakala na pôrod“.
Oxytocín radšej prirodzený Keď sa začítate do ktorejkoľvek knižky od Michaela Odenta, určite sa o oxytocíne, či už prírodnom alebo syntetickom, dozviete veľmi veľa.
Na zamyslenie vám ponúkam jednu z jeho myšlienok, ktorá hovorí o jeho pričastom používaní:
„Pri koreni tohto problému je lekárska kontrola pôrodu, čo je moderný variant kultúrnej kontroly. Tento druh lekárskej kontroly je pokrivením role medicíny.
Rola medicíny všeobecne – a pôrodníctva zvlášť – je vymedzená predovšetkým liečbou patologických alebo abnormálnych situácií. Kontrola fyziologických procesov sem nepatrí.
V priebehu dvadsiateho storočia sa stali tehotenstvo a pôrod prvýkrát v histórii doménou medicíny. A tak sa liek, určený k liečbe anomálií priebehu pôrodu – syntetický oxytocín – stal základom „aktívneho zvládnutia pôrodu.“
A tak Vám želám, aby ste pri pôrode boli aktívne hlavne Vy ženy, Vaše telá, Vaše dušičky a Váš prírodný oxytocín… 🙂 Hormóny šťastia pocupkajú za ním… 😉
»»»»»» Prečítajte si aj: Vyvolanie pôrodu – keď sa pôrod nechce rozbehnúť prirodzene .
Loading...