MUDr. Peter Kačšák, PhD. je prednostom a primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. V roku 2012 získala pôrodnica pod jeho vedením prvenstvo v hodnotení kvality pôrodníc Sprievodca pôrodnicami. Hovorili sme s ním o veciach odborných i súkromných.
Chceli ste byť gynekológom už za Vašich študentských čias?
Nie, chcel som byť internista – gastroenterológ, keďže aj môj otec ním bol a akosi prirodzene som k tomuto odboru inklinoval. Ale v tom čase bol nedostatok gynekológov v nemocnici v Trenčíne. Dostal som ponuku, či by som nechcel ísť skúsiť pracovať na toto oddelenie. Ponuku som prijal. Dnes by som to už samozrejme za nič iné nevymenil, ako to už býva. Gynekológia je veľmi pestrá a zaujímavá tým, že je v nej kus internej medicíny, ale aj chirurgie, patrí sem ultrazvuk, pôrodníctvo…
Ako to, že máte v pôrodnici v Trenčíne tak nízke percento cisárskych rezov, napriek tomu, že trend je iný?
Nie sme pôrodnica s najnižším počtom cisárskych rezov, aj iné pôrodnice na Slovensku majú nízke percento cisárskych rezov, aj nižšie ako my. Ale určite patríme k tým, kde je percento v rámci Slovenska nižšie. No nie je to len moja zásluha. V trenčianskej pôrodnici pôsobím 19 rokov a aj u nás sa percento cisárskych rezov postupne zvyšuje, len nie tak dramatickým spôsobom. Za môjho pôsobenia sa v pôrodnici vystriedali traja primári, nikto z nich umelo netlačil na znižovanie percenta cisárskych rezov. Jednoducho dlhodobou filozofiou nášho pracoviska je, že normálny pôrod je prirodzený a lepší, ale to v žiadnom prípade neznamená, že odmietame cisárske rezy. Pretože cisársky rez je zásadne potrebná operácia, bez ktorej žiadna pôrodnica fungovať nemôže.
Myslím si, že naše percento cisárskych rezov je úplne normálne, keď sa pozrieme na veľké pracoviská v Čechách, v severských krajinách a inde v zahraničí, majú rovnaké čísla ako my a majú špičkovú úroveň medicíny. Na severe je tradične nízke percento cisárskych rezov a majú veľmi dobré perinatologické výsledky, smerom na juh je viac cisárskych rezov a taktiež ich perinatologické výsledky sú dobré. To jasne hovorí, že nie všetko je o percente cisárskeho rezu. U nás pracujeme podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia a na konci roka vidíme súhrnnú štatistiku, a takto to vychádza.
Dá sa teda povedať, že práca tímu v pôrodnici je i vecou hlbšej filozofie?
Určite. Filozofia pracoviska aj jeho smerovanie, záujmu o to, čo pracovisko chce robiť, nielen v pôrodníctve, ale aj v gynekológií, je rokmi, ako to sledujem, asi najzásadnejšou vecou. Pretože keď je jednotlivec a tím presvedčený o tom, akým smerom chce veci robiť a čo vníma ako správne, to je omnoho dôležitejšie, ako keď vám niekto prinesie prístroj a bude tvrdiť, že je dobré používať ho. Musí to vychádzať z vás a vtedy sa obyčajne dajú dosiahnuť aj dobré výsledky.
V súčasnosti sa pomerne veľa diskutuje o tom, či je vhodné zavrieť menšie pôrodnice. Názory sú rôzne. Aký je Váš názor na vec?
Pred tridsiatimi rokmi sa na Slovensku rodilo nie 55 000 detí ročne, ale 100 000 detí, a to v zásade v rovnakej sieti pôrodníc ako máme dnes. Skutočnosť je taká, že väčšina pôrodov je bezproblémová a prebehne bez ťažkostí. Problém nastáva, keď sa objavia zriedkavé stavy a komplikácie, ktoré sa dajú len veľmi ťažko predvídať. A vtedy je potrebná najmodernejšia technika na záchranu života a zdravia dieťaťa a matky. Vtedy je potrebný profesionálny tím odborníkov a vybavenia, ktoré nie je možné garantovať v každej nemocnici. V menších nemocniciach slúži často len jeden lekár, vo väčších slúži spolu viac lekárov naraz a keď nastane komplikovaná situácia je celkom iné, keď je na ňu človek úplne sám a keď má k dispozícii tím. Na malých pôrodniciach pracuje množstvo odborne zdatných ľudí, ale zakúpiť v každej nemocnici celú plejádu technického zázemia sa dnes naozaj nedá.
Najväčšia výčitka, ktorá je dnes voči veľkým nemocniciam, že sú anonymné. Tam kde je 300 pôrodov pracuje 5 sestier, tam kde 3000 pracuje 50. Ale jednej žene sa môže vždy venovať jedna sestra, ktorá s ňou môže vytvoriť veľmi normálny, príjemný, ľudský vzťah. A aj veľké pôrodnice môžu byť prerobené tak, že budú pôsobiť slušne a príjemne. I dostupnosť pôrodníc je dnes dobre zabezpečená, máme cesty, autá, takže obava, že nestihnem prísť do pôrodnice, nie je veľmi opodstatnená. Aj keď niekedy sa to samozrejme môže stať, sú to ale veľmi zriedkavé prípady kedy je pôrod taký rýchly, že by ste nestihli prísť, ani keby ste mali pôrodnicu za rohom.
Kde vidíte priestor na zlepšenie v slovenských pôrodniciach?
Určite, každý na svojom pracovisku vie, v čom by sa mohol zlepšiť. I vybavenie by mohlo byť lepšie, ale myslím si, že situácia u nás sa vyvíja správne a bude sa vyvíjať naďalej. Napriek tomu, že celé slovenské zdravotníctvo je často dehonestované, máme dobré výsledky, aj v porovnaní so svetom. Ale priestor zlepšovať sa stále existuje.
Čo sa týka merania dát, myslíte si, že zber dát a ich sledovanie môže pomôcť k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti?
Zvlášť severské krajiny majú zber dát veľmi dobre vyvinutý. Takzvaná evidence based medicine určite pomáha ďalšiemu vývoju. Samozrejme aj naše analýzy nám pomáhajú sledovať to, ako pracujeme.
Ako sa Vám osvedčilo sledovanie dát u vás na pracovisku?
Napríklad môžeme mať pocit, že dnes sa rodí oveľa viac detí nad 4 kg ako pred desiatimi rokmi, ale keď si pozrieme analýzy zistíme, že ten vzostup nie je veľmi veľký. Toto je jednoduchý príklad, ale tak to môže byť aj v iných situáciách, úsudok a pocit môže byť často mylný.
Ako vnímate prínos nášho projektu Sprievodca pôrodnicami?
Ako pozitívne vnímam to, že sa o pôrodníctve hovorí. A to nielen vtedy, keď je problém alebo vážna komplikácia, ale hovorí sa o pôrodníctve aj v pozitívnom svetle, o úspechoch a možnostiach pôrodníctva, o tom, ako si pôrodníctvo predstavujú dnešné ženy, a to je dôležité. Aj keď tieto hodnotenia sa mohli zdať niekomu menej objektívne, niekomu viac, rovnako výber parametrov, ale ja nevnímam tento projekt ako súťaž pôrodníc. Účel tohto projektu vnímam tak, aby sme sa ako pôrodníci zamysleli nad našimi postupmi, nad tým ako pracujeme, v akom prostredí, ako vychádzame rodičkám v ústrety. Tiež ma ako pôrodníka potešilo, že si aj laická verejnosť túto tému viac všimla a hovorila o nej.
Ďakujeme za rozhovor.
Silvia Hnilicová , Katarína Skybová
(4 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Nerobia dnešní rodičia pre svoje deti príliš moc?
Je to tehotenstvo alebo predmenštruačný syndróm (PMS)? 6 hlavných rozdielov
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Keď si dieťa cmúľa palec
FNsP J.A. Reimana Prešov - Monoblok
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
