Nedajme sa

Už to asi zažila každá mama: zlý prístup zdravotníkov, a zvlášť gynekológov. Meranie dvoch táborov – tých, čo mamám dávajú pocit istoty a rovnocenného partnerstva a tých, ktorí sú „pánmi“ aj nad našim telom, pôrodom a všetkým, čo s tým súvisí – by jednoznačne potvrdilo vysoké skóre druhej skupiny. A to napriek tomu, že sa na ňu tak často sťažujeme.

Múdre slová o tom,

aká je žena zraniteľná a citlivá počas tehotenstva a hádam najviac počas pôrodu dostávajú na frak práve od tých, ktorým by na pohode žien v tomto období a čase malo najviac záležať – už len z hľadiska profesionálnej cti.

Oháňanie sa platnou legislatívou a „nezvykom“ v mnohých pôrodniciach a ambulanciách lekárov, ktorí prichádzajú do styku so zázrakom života, neobstojí – ako sme už v častých siahodlhých rozhovoroch skonštatovali s mnohými kamarátmi – lekármi, najväčším problémom je zlyhávanie ľudského empatického prístupu a prijatie ženy-rodičky ako rovnocenného partnera. Na toto netreba žiadny zákon ani predpis: to jednoducho musí mať lekár v sebe alebo sa to – ako mnohí iní, ktorí prichádzajú do kontaktu s ľuďmi – musí naučiť.

A potom čítanie na kadejakých fórach vyzerá trochu ako horor: kto sa na koho ako vykašľal, ako sa nerešpektuje pôrodný plán, ako sa na sále kričí, ako ťažko sa prebojováva nezvyklá poloha alebo nesúhlas iba s takým blbým zvykom, ako je holenie pred pôrodom… O prepichovaní plodového vaku a odpúšťaní plodovej vody /čo je už pomaly bežná rutina/ ani nehovoriac.

Nakoniec: odskákala som si to aj ja sama.

A hoci nepatrím k tým, ktorí by vedeli byť ticho, predsa som sa ako tehotná cítila tak zvláštne bezmocná v podvedomom postoji ochrany voči životu, ktorý som nosila. Čím vyšší stupeň gravidity, tým som bola nemožnejšia v obhajobe seba samej tvárou tvár k titulu MUDr. na poradni.

A tak som si tiež vypočula a zažila všeličo, hoci moje pôrody – až na jeden – nepatria k tým, ktoré by boli problematické. Paradoxne ma dorazil až výrok môjho vtedajšieho gynekológa, ktorý sa po mesiacoch ironického správania na poradni počas môjho piateho tehotenstva konečne vyfarbil s poznámkou, že nechápe, ako môže mať vysokoškolsky vzdelaná žena toľko detí. Vyzerá to na blbosť, ale mňa to spolu so všetkými drobnosťami v jeho správaní neskutočne trápilo a žralo.

V čase, keď som netušila, či vôbec ešte do pôrodnice pôjdem, som sa odhodlala na radikálny krok: zmenila som lekára. Aj pri tomto som postupovala tak, ako predtým: jasne som ho informovala, že o svojej plodnosti máme s manželom perfektný prehľad prostredníctvom záznamov a že som v obraze v mnohých veciach, týkajúcich sa mojej ženskosti a materstva. A kým pri tom prvom lekárovi som napriek tichému rešpektu cítila, že nie som partner, tu to bolo od počiatku jasné. Vynikajúci vzťah rešpektujúci môj postoj sa jasne prejavil v nečakanom šiestom tehotenstve pri takej „blbosti“ ako bol výpočet termínu pôrodu. Ten „kolieskový“ bol o dva týždne skôr, ako môj, vypočítaný z termínu ovulácie a dátumu počatia. Ten pokoj, ktorý ma vždy čakal na poradni – napriek tomu, že som bola takmer celý posledný mesiac otvorená už na 7 cm /hoci som to necítila/ – bol úžasný. Kontrola bábätka vždy skončila dobre a vyprevádzanie vetou: „všetko je v poriadku, počkáme, až to pôjde samo“ bolo úžasné. Najmenší sa narodil ešte 4 dni po našom termíne, rýchlym, krásnym pôrodom…

Pred pár dňami som mala možnosť stretnúť p. dr. Ludmilu Lázničkovú, gynekologičku z Brna. Jednou z mnohých apelov, ktoré mala, bol jednoznačne boj o postoj za svoj názor a za trvanie na jeho rešpektovaní zo strany lekárov. „Nedajte sa!“ Vyzvala nás, „Pokiaľ viete, čo chcete a je to prirodzené, že vy to cítite, čo sa s vami deje, nedajte sa odradiť. Je to náročné, ale stojí to za to!“ Nuž, mnohých lekárov na Slovensku by takáto kolegyňa pohoršila, ak nie vytočila do nepríčetnosti.

Ale možno práve preto je treba, aby sme si to povedali nahlas: nie je zlé trvať na svojich právach matky či „pacienta“ – aj keď tehotenstvo a pôrod nie je choroba. A možno si dať viac vedieť o tom, ako sa to dá, ako aj o lekároch, ktorí sú ešte ľuďmi a vedia nás prijať také, aké sme v čase čakania.

Nedajme sa!