Príchod bábätka

Milí priatelia,

opäť sa zišli ženy z rôznych kútov Slovenska aby otvorili svoju dušu a podelili sa o vlastné skúsenosti a zážitky. Stalo sa tak 27.11. 2010 vo Zvolene.

Odkiaľ bábätko prichádza?

Téma stretnutia sa niesla v duchu – odkiaľ bábätko prichádza? A nádych odpovede, odkiaľ asi… sa niesol v témach celého stretnutia.

Témy o ktorých sme sa rozprávali boli:

Počatie – cítili (vedeli) ste pred počatím, že dieťatko je nablízku? Vnímali ste,že niekto k vám príde,že niekto stojí pri vás?

Pamätáte si vlastný príchod k rodičom?

Tehotenstvo – komunikovali ste s bábätkom? Ako? Cítili ste, či to bude dievčatko, chlapček príp.dvojičky? Prišlo vám aj meno?

Pamätáte si toto obdobie v brušku vašej mamy?

Pôrod – vynárali sa vám obrazy pôrodu, ako prebehne? Cítili ste radosť, strach… Sprevádzali ste počas pôrodu vaše bábätko?

Pamätáte si vlastné narodenie? Vnímali ste, že vás ako matku a dieťatko niekto sprevádza počas tehotenstva, pôrodu?

Ako asi prežívali naše staré mamy pôrod doma prípadne pôrod v pôrodnici? Ako prežívali naše mamy pôrod v pôrodnici? Ako vnímame pôrod my, súčasná generácia žien? Kam by mali smerovať pôrody?

Pri rozprávaní sa vyvstali aj ďalšie témy ako smrť bábätka a pôrod mŕtveho bábätka.

Mám pocit, že všeobecne sa ľudia boja týchto tém a nevedia ako sa rozprávať so ženami, ktoré prešli resp. prechádzajú takouto skúškou v živote.

Ženy majú silnú potrebu rozprávať sa o svojich pôrodoch, o svojom vzťahu k dieťatku, ktorý často býva veľmi narušený neharmonickým príchodom na tento svet.

Vybralo si dieťatko takýto vstup do života? Vybrala si matka takúto skúšku?

Otázky veru neľahké, každopádne však je veľa toho,čo by sa dalo vylepšiť v našich pôrodniciach. Veľa žien si praje mať kľud a bezpečie, aby mohli na svet priviesť dieťatko. Hľadajú počas tehotenstva ľudské a bezpečné miesto do ktorého sa budú môcť uchýliť keď príde ich čas.

Rada by som sa poďakovala všetkým ženám, ktoré sa zúčastnili stretnutia a prajem nám všetkým aby sme neľahké skúšky v živote zvládali a čerpali z nich silu na ďalšej ceste.

Magdaléna Dudová, Žilina

Bolo to úžasné stretnutie žien, ktoré už mamičkami sú ako aj tých, ktoré sa ešte len na túto cestu pripravujú (ako som aj ja). Veľmi silne na mňa pôsobilo rozprávanie o pocitoch v tehotenstve a pri pôrode. Posilnilo to moju túžbu prežiť niečo tak úžasné, ako je vnímavé tehotenstvo a prirodzený pôrod.

Andrea Valašteková, Košice

Bola som už na druhom stretnutí, (prvé bolo v Žiline) a som milo prekvapená a potešená zároveň. Úžasné žienky, nádherné detičky, príjemná atmosféra, ale hlavne zdielanie rovnakých názorov, pocitov… Po prvej skúsenosti s pôrodom v nemocnici som sa rozhodla pre domáci pôrod v budúcnosti. Skúsenosti, zážitky a názory žienok, ktoré si takýmto pôrodom už prešli sú pre mňa obrovským prínosom. Verím, že vďaka nim (nám) sa aj na Slovensku pohneme vpred. Ďakujem.

Radka

Na stretnutí žien vo Zvolene som sa cítila úžasne. Atmosféra a téma naších rozhovorov bola tak prirodzená a pritom naopak je to „tabu“ téma pre mnoho iných žien… Som rada, že sa konalo toto stretnutie.

Možnosť porozprávať sa o pocitoch a veciach, ktoré väčšina žien možno ani nemá s kým zdieľať.

Pocit, že nie ste sami s podobným názorom a zážitkami, traumami a pod.

Možnosť otvoriť si srdcia, podeliť sa o skúsenosti, názory, radosť ale aj smútok… očistiť traumy a nechať ich odísť, diskutovať a nájsť si nové priateľky z celého Slovenska.

Pocit keď viete, že to má význam, šíriť ďalej tieto informácie a zdielať skúsenosti, že všetko sa dá aj inak. Príprava, priebeh tehotenstva, pôrod a samotný príchod novej dušičky na svet, by mal byť nádherným obdobím pre každú ženu.

Možnosť podeliť sa o to je úžasná. Som vďačná za tieto stretnutia a za to, že sa to pomaličky na Slovensku rozbieha, tak ako prvé lastovičky prilietajúce po dlhej nekonečnej mrazivej zime.

Úžasné stretnúť ženy, ktoré  rodili prirodzene, cisárskym, v nemocnici, doma… ženy, ktoré ešte nerodili a zaujímajú sa o tieto témy už teraz a zdieľajú podobné názory ako ja.

Pocit sily a spolupatričnosti, ktorú mi dáva, keď si na neho spomeniem a môžem z neho čerpať, keď sa cítim sama.

Tak ako kedysi, keď ženy na lúkach v horách hrabali seno a kričali si z kopca na kopec „trávnice“.

Boli od seba ďaleko, ale počuli sa a dávali si znamenie, že nie sú samé. Tak ako sa zvykli stretávať ženy na dedinách a párať perie a porozprávať sa.

V dnešnej uponáhľanej dobe a anonymite veľkých miest, je to iné, také často smutné a ťažké.

Hlavne ak máte pocit, že ste sami so svojimi názormi, pocitmi a máte pocit, že sa nemáte o nich s kým podeliť.

Už viem, že mám a som za to vďačná.

… že zdravotníctvo a ako „sa rodí“ na Slovensku, potrebuje „menšiu reformu“. Byť len ľuďmi, ľudský, humánny, empatický, etický, úctivý, citlivý, rešpektujúci… Škoda, že tieto slová patria v drvivej väčšine do slovníka „cudzích slov“ ľudí v pôrodníctve.

…všetko sa dá ak sa chce…., aj pôrod inak 🙂

Eva Obušeková, Bratislava

Keď som šla do Zvolena neočakávala som nič konkrétne. Duch stretnutia ma nesmierne potešil, stretli sme sa ženy na rovnakej vlnovej dĺžke a začíname rozhovory, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k reálnym skutkom a k reálnej zmene v pôrodnictve na Slovensku. Stretnutie mi dalo istotu, že my, takéto ženy  existujeme a čo viac, záleží nám nielen na nás ale aj na tých čo prídu po nás… 

Alexandra Krištofová, Levice