Exmodelka: K materstvu som sa stavala arogantne. Sekla som sa

Caprice, napriek tvrdeniam lekárov, že nemôže prirodzene počať dieťa, otehotnela. Spontánne. A to asi len mesiac po tom, ako úspešne otehotnela ich surogátka:

„Spomínam si, že som si spravila 10 tehotenských testov, aby som si bola úplne istá.“ Caprice si to vysvetľuje tým, že vďaka surogátke pustila celú „vec“ z hlavy a jednoducho sa stalo to, čo bolo podľa lekárov nemožné.

V auguste 2013 porodila v Los Angeles náhradná matka chlapca, ktorého biologickou matkou je Caprice Bourett. Ona sama porodila svoje ďalšie dieťa sotva mesiac po surogátke.

Obidvaja sú rovnako moji

Caprice sa rozhodla, že nepovie, ktoré dieťa pre ňu vynosila náhradná matka, lebo ľudia aj tak nechápu, že je matkou obidvoch detí. A necíti sa komfortne pri predstave, že by to niekto chlapcom povedal skôr ako ona:

Keby bolo keby

Dve deti s takmer mesačným rozdielom, nuž teda, odvážny projekt. Vyrovnať sa s intímnymi pocitmi voči svojmu vynosenému a nenosenému dieťaťu priviedlo Caprice k úvahám, že bez náhradnej maternice by sa sama nikdy nestala matkou tým najprirodzenejším spôsobom. A toto je pre mňa osobne veľmi rušivý moment.

Niekde celkom na začiatku tejto story totiž vstúpili do deja celkom nepodstatné postavičky – medicínske elity. Stačilo vysloviť jeden jednoznačný ortieľ. Nikdy sa ti nepodarí otehotnieť. Nikdy nepočneš prirodzeným spôsobom. Áno, to rozdrví psychiku každej ženy, túžobne nastavenej na materstvo, je jedno, či v dvadsiatke zarobila milión alebo nula celá nič. Je jedno, či sa správala k materstvu arogantne, alebo sa túžila stať matkou celý svoj život.

Trest za iné priority?

Vo všeobecnosti panuje jednoduchý záver, prečo je na laviciach čakateľov asistovanej reprodukcie toľko bezútešných, neplodných párov. Má to byť akýsi trest za odkladanie materstva na neskorší vek, za to, že sme v mladosti uprednostnili kariéru či cestovateľské objavy pred rodičovskými “povinnosťami.” No je to naozaj tak?

Mala som sotva 25, a predsa sa mi dostalo náznaku, že na mojej ceste za materstvom si takisto čosi odsedím v čakárňach. Nepokúšali sme sa pritom ani len pol roka a v zásade sme tomu nechávali voľný priebeh. Keď som sa o tom zmienila gynekológovi, veľmi rýchlo prevzal iniciatívu – vraj netreba čakať príliš dlho. Radšej to riešiť čím skôr. Podozrievali moje anovulačné cykly. Chceli to odsledovať, objednali ma na ďalšie vyšetrenia, ale neprišla som. Nejakú dobu sme už žili v zahraničí, a tak som si to mala kde nechať prejsť hlavou, odležať. Neriešiť. Otehotnela som do mesiaca po tom, čo som videla na veľkoplošnej obrazovke svoje nerozvinuté, zamrznuté folikuly.

Zrútený svet

Moji známi sú v snaženiach zatiaľ bez šťastného konca. Na bábätko čakajú viac ako desať rokov. „Roky hľadáme doktora, gynekológa, ktorý by nám nenavrhoval ako jediné riešenie asistovanú reprodukciu. Ale vždy to skončí pri tom. Akoby iná možnosť nebola,“ povedal mi on. Ona sa o tom baviť odmieta. Pár dní v mesiaci nedokáže fungovať, ani sa zdvihnúť z postele. Nestretávame sa, odkedy mám deti.

Je otázka, čo s krehkou dušou ženy dokážu urobiť hodiny čakania na lavičkách, konzultácií s doktormi. Beznádejné diagnózy už ani nehovoriac: „Nikdy sa ti nepodarí otehotnieť. Nikdy nepočneš prirodzeným spôsobom. Bez náhradnej maternice to nepôjde.“ Zrúti sa vám svet. Uveríte tomu. Ako Caprice, ktorá je dodnes presvedčená, že bez surogátky by to nevyšlo.

(22 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)

Loading...