Popôrodná depresia

Žena, ktorá práve porodí dieťa, je opradená mnohými mýtami. K jedným z nich patrí aj idylická predstava ako „čerstvý“ otec stojí v nemom úžase nad rozžiarenou mamičkou, ktorá drží v náručí roztomilé bábätko. Avšak skutočnosť je často iná, hoci pôrod ostáva – pre väčšinu žien – stále čarovným okamihom. Je to začiatok života ženy ako matky a zároveň aj vznik novej rodiny.

Mladá mamička, a to často v tom najlepšom prípade, je veľmi unavená a zmieta sa v množstve pochybností a obáv. Depresia post-partum sa týka mnohých mamičiek a predovšetkým prvorodičiek.

Takáto depresia sa dá rozdeliť do viacerých kategórií:

Prvou sú známe „baby-blues“(1), ktoré sa týkajú 50 až 80% mladých mamičiek. Vysvetľuje sa to skutočnosťou, že medzi druhým a desiatym dňom po pôrode musí matka zvládnuť nielen svoj nový sociálny status, ale aj vstup novej bytosti – úplne závislej od nej – do svojho života, ako aj hormonálne zmeny a značnú únavu. Priamym dôsledkom týchto náhlych zmien sú problémy so spánkom, nechuť k jedlu a záchvaty plaču. Tento stav je prechodný a rýchlo vymizne, ak pri mamičke stojí rodina alebo priatelia, ktorí jej dodajú pocit bezpečia.

Skutočná depresia post-partum (2) sa kladie do časovo neskoršieho štádia a dotýka sa približne každej šiestej ženy. Objavuje sa asi tretí týždeň po pôrode a naberá na sile až okolo ôsmeho mesiaca. Tento stav dodnes nie je celkom objasnený. Väčšina žien si to však neuvedomuje a depresiu prežíva v tichosti, vo vytváraní nežného vzťahu k svojmu dieťaťu.

Iba veľmi malé percento žien zostáva v depresii dlhšie ako počas jedného roka. Depresia post-partum sa podobá na normálnu depresiu, ktorej symptómy sú: strata záujmu, zvýšené rozrušenie, smútok, problémy so spánkom a s chuťou do jedla, myšlienky na samovraždu, …. Depresiu post-partum charakterizuje hlavne skutočnosť, že matka spochybňuje svoju schopnosť splniť si úlohu matky a abnormálne sa zaoberá zdravím svojho dojčaťa. Tento typ depresie sa dá liečiť psychoterapeuticky alebo antidepresívami.

Ťažké prípady depresie sa nazývajú psychózy post-partum (3). Týkajú sa to len jednej ženy z tisíc. Symptómy ťažkej depresie sa začínajú prejavovať zväčša mesiac po pôrode a sú podobné tzv. normálnej psychóze: zmätenie, silné rozrušenie, beznádej, pocit viny, sluchové halucinácie a stavy blúznenia. Psychóza post-partum nutne vyžaduje odborné posúdenie a psychiatrickú liečbu .

Aby ste sa vyhli tomu, že padnete do hlbokej depresie, skoncujte s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím. Mať dieťa je určite zázračná vec, ale treba tiež vedieť, že veľmi únavná. Nebuďte priveľmi náročná voči sebe samej, zbavte sa strachu, dôverujte si a ak je to potrebné, zverte sa rodine alebo priateľom. Tento čas vás môže naučiť prejaviť dobrú vôľu, mať dôveru v samu seba. Po narodení svojho dieťaťa sa nemusíte hneď cítiť stratená, lebo byť matkou je skúsenosť, ktorá sa dá nadobudnúť rovnako ako všetky ostatné v živote.

Viac o popôrodnej depresii

Pre väčšinu ľudí sa narodenie dieťaťa spája s predstavou času radosti a nadšenia. Avšak v popôrodnom období sa veľmi často objavuje zhoršená nálada. 50 – 80% žien prežívá na 3. – 4. deň po pôrode krátke obdobie zhoršenej nálady, ktorá sa prejavuje podráždenosťou, kolísaním nálady a záchvatmi plaču. Majú pocit, že k dieťaťu necítia, čo by mali, alebo že na neho nestačia. Sú vyčerpané. Kolísanie nálady sprevádzajú stavy eufórie, ktoré sa striedajú s úzkosťou, smútkom, napätím alebo podráždenosťou. V anglosaských krajinách sa hovorí o „maternity blues“. Táto krátkodobá zmena v nálade je spôsobená prudkým poklesem estrogénov a progesterónu. V zásade je neškodná a spontánne odznie. Najčastejšie je u prvorodiček. Dlhotrvajúce zhoršenie nálady rôzneho stupňa a trvania postihuje 10–15 % žien po pôrode.

Charakteristické prejavy depresie v popôrodnom období:

Rozoznávame tri hlavné typy popôrodných depresií:

• popôrodné alebo materské „blues“ ako mierny emočný problém krátkeho trvania;
• popôrodná depresia, závažná a potenciálne život ohrozujúca psychická choroba;
• popôrodná psychóza: vážné psychotické ochorenie ohrozujúce život matky i dieťaťa (predtým nazývaná laktačná psychóza).

Medzi typické príznaky popôrodného „blues“ patrí kolísanie nálady, zvýšená precitlivelosť, úzkostnosť, podráždenosť, pocity strachu a neschopnosť vnímať lásku k novorodencovi, z čoho pramení sebaobviňovanie. Môžu sa objaviť problémy so spánkom. Príznaky začínajú obvykle 3. – 4. deň po pôrode, vrcholia 5.–7. deň a vymiznú do 12. dňa. Príznaky trvajúce dlhšie než 14 dní môžu znamenať riziko rozvoja vážnejšej popôrodnej depresie.

Medzi príznakmi popôrodnej depresie prevládajú pocity zlyhania, nerozhodnosť, úzkosť, strach zo samoty, sociálna izolácia, bezmocnosť a beznádej, katastrofické obavy z budúcnosti, strata záujmu a potešenia, nechutenstvo alebo naopak prejedanie. Rodičky majú pocit, že dieťa je nechcené, nedokážu ho milovať ani sa oň postarať. Môžu byť prítomné poruchy spánku, nekontrolovateľná plačlivosť, problémy dotýkať sa dieťaťa a starať sa oň, hnev a podráždenosť, pocity straty kontroly. Ojedinele, pri výraznom prehĺbení symptomatológie hrozí psychotické prežívanie a riziko zabitia dieťaťa či sebevraždy.

Obvykle sa popôrodná depresia objavuje za 6–12 týždňov po pôrode, ale môže sa objaviť až do jedného roku potom. Prejavuje se hlavne nadmernou únavou až vyčerpanosťou, podráždenosťou, sebavýčitkami, úzkosťou, pocitmi neistoty a strachu, niekdy sa dostavia fóbické príznaky. Smutná nálada býva spočiatku v pozadí obrazu, ale postupne sa môže rozvíjať do depresi rôznej hĺbky. Schopnosť postarať sa o dieťa značne klesá. Postihnutá mamička sa odsuzuje za to, že necíti k dieťaťu nič, je presvedčená, že ako matka zlyhala, obáva sa, že ju partner opustí a zanechá s dieťaťom osamelú, začína sa vyhýbať kontaktu s okolím, uzatvárať v byte, stráca potešenie z vecí, ktoré ju predtým bavili. Obvykle stráca tiež chuť do jedla a trpí nespavosťou, často bezdôvodne plače. Väčšinou zostáva depresia na miernej alebo stredne hlbokej úrovni. Biologickými rizikovými faktormi sú predchádzajúce depresívne obdobia (až 30 % žien, ktoré v minulosti prešli depresiou, ju rozvinú aj po pôrode), depresívne obdobie po minulom pôrode (u 52–62 % žien sa rozvine nová epizóda po ďalšom pôrode) a depresívna porucha u pokrvných príbuzných. Medzi psychosociálne rizikové faktory patrí nedostatočná sociálna podpora, negatívne životné udalosti, nestabilita partnerského vzťahu a ambivalencia týkajúca sa tehotenstva.

Iba výnimočne sa objavuje v popôrodnom období psychóza (1–2 prípady na 1000 porodov). Popôrodná psychóza sa najčastejšie objavuje v čase od prvých 48–72 hodín až po niekoľkých týždňoch po pôrode. Prvými príznakmi sú nepokoj, podráždenosť a problémy so spánkom, veľmi rýchlo sa však objevia psychotické depresívne alebo manické príznaky s dezorganizovaným správaním, bludmi, halucináciami. Pri depresívnych prejevoch mamička stráca kontakt s realitou, máva depresívne halucinácie (hlasy) a bludy (je presvedčená, že dieťa je podvrhnuté, a pod.). V tomto prípade je nutná urgentná hospitalizácia, inak sú tak ako novorodička, tak aj dieťa v riziku ohrozenia života.