Význam prvej hodiny po pôrode pre matku a dieta

Napriek presadzovaniu BFHI je väcšina detí po pôrode od matky oddelená a tak vyzdvihované prvé priloženie bábätka ešte na pôrodnej sále vôbec nie je umožnené, alebo prebieha mechanicky, neposkytujúc matke a dietatu cas si na seba zvyknút, nájst si k sebe cestu a casto k prisatiu dietata vôbec nedôjde. Zároven je to procedúra, na ktorú majú rôzne pôrodnice a ich novorodenecké oddelenia velmi rozlicný pohlad a dosiahnut, aby dieta mohlo zostat s rodicmi po pôrode aspon dve hodiny, býva v rámci presadzovania svojich prianí, to najtažšie.

Už v roku 1975 napísal Leboyer svoju prelomovú publikáciu Pôrod bez násilia. V case môjho štúdia psychológie sme ju mali ako povinnú literatúru. Ked som však prežila svoj prvý pôrod a videla poriadne svoje dieta prvýkrát až po šiestich hodinách, uvedomila som si, že od povinnej literatúry k praxi vedie dlhá cesta.

Dovolte mi preto venovat tento clánok prvým hodinám po pôrode, v com vidíme ich význam a preco by sa nemali lahkovážne (bez zdravotnej indikácie) oddelovat matka a dieta.

1. Šok z narodenia – musí novorodenec plakat?

Maternica je pre dieta na devät mesiacov domov. Je to prostredie tepla, šera – ci cerveného svitu, neustáleho objímania a nadnášania v plodovej vode, známych zvukov tepu srdca a šumenia krvi v cievach.

Pri pôrode má dieta vela práce, jeho hlava – prevažne vodiaca cast pri prechode pôrodnými cestami, je namáhaná a tlacená. A hned po pôrode je dieta privítané na svet krikom a štrngotom nástrojov, ostrým svetlom, naplno pocíti tiaž svojho tela, ktoré už nenadnáša plodová voda, zmizne aj  objatie, vzduch je studený a plúca sa prudko rozvíjajú k prvému nádychu. Je zdvíhané a odnášané prec od matky, hlavicka sušená energickým dotykom.

Ako sa dá popôrodný šok zmiernit?

A) Môžeme stíšit hlasy a zvuky nástrojov, ked zacne dieta prichádzat na svet. Nie je nevyhnutné hovorit nahlas, pokial sa nevyskytnú žiadne komplikácie, a uši novorodenca si môžu postupne zvyknút na hluk nového prostredia.

B) Je možné znacne stlmit pre pôrodnú sálu typické, ostré svetlo, hlavne ak už je bábätko bezpecne privedené na svet. Nebude žmúrit oci v ostrom svetle, bude si môct obzriet maminu tvár, rozšírením zreniciek jej dat najavo svoj záujem a zároven naštartovat vytváranie primárnej väzby aj z jej strany.

C) Paniku dietata, ktorú vyvolá strata telesného kontaktu, môžeme zmiernit tým, že dieta jemne položíme matke na brucho, v tejto chvíli už je príhodne mäkké a zároven fyzickou prácou pri pôrode vyhriate na ideálnu teplotu živého „inkubátora“. Môžeme vrátit aspon ciastocne pocit objatia a matka má možnost si dieta privinút do svojho nárucia, ked sa na to cíti pripravená.

D) Ak dovolíme pupocníku dotepat, dieta samo zacne dýchat plúcami a postupne nahradí starý systém novým.

E) Pri dotyku hlavicky by sme nemali zabúdat, že má za sebou namáhavú cestu a skutocne môže boliet.

2. Prvý kontakt – vznik lásky

V súcasnosti sa pôrod podobá skôr chirurgickému zákroku, všetko prebieha profesionálne, úcelne. Zároven ale matka, ktorá devät mesiacov caká na svoje dieta, ho v okamžiku pôrodu vidí pár sekúnd – minút a je odnášané prec na ošetrenie, váženie, umývanie a obliekanie.

Dochádza akoby k „partus interruptus“ – prerušenému pôrodu v dôsledku príliš výkonných profesionálov. Pôrod ale nie je chirurgický zákrok, je to udalost nesmierneho biologického významu a preto by, pokial matku ani dieta neohrozujú zdravotné komplikácie, mali zdravotníci na chvílu ustúpit do pozadia a dat cas novorodenej matke a jej dietatu. Je to pre nich oboch okamžik pokoja a odpocinku po namáhavej práci, okamih prvého dotyku, pohladu a spoznávania.

Na zaciatku stací dieta otriet (vlhkým povrchom tela by strácalo príliš vela tepla) a všetky dalšie vyšetrenia už môžu prebiehat v matkinej náruci. Alebo ich môžeme odložit po vzájomnom zoznámení sa. Aj potom by sme dieta mali vrátit matke co najskôr.

Dlžka pupocnej šnúry umožnuje, nie náhodou, uchopit ihned dieta do nárucia, matka si ho môže dôkladne pozriet, objímat a ponúknut prsník. Dieta, ktorého pohlad najlepšie zaostruje na 15-30 cm (vzdialenost prsník – tvár matky), tak má ideálnu možnost zapamätat si tvár matky a jej vônu. Jej hlas pozná už z maternice, môže dokonca rozoznávat aj hlas svojho otca. Matka a dieta sa navzájom pozerajú do ocí, vysoká hladina oxytocínu, rozširujúca zrenicky, im dáva signál o vzájomnej náklonnosti, nastáva vytváranie vzájomnej – primárnej väzby, kde sa toto konkrétne dieta a táto konkrétna matka pre seba navzájom stávajú nenahraditelnými.

Obaja, ak pôrod nebol obzvlášt namáhavý, budú najbližšiu hodinu bdelí, tešiaci a spoznávajúci sa. Novorodenec bude v matkinej náruci pokojnejší, jeho popôrodná adaptácia bude prebiehat s menšou mierou stresu (Mydlilová uvádza lepšiu stabilitu telesnej teploty a hladiny glukózy v krvi). Matka získava skúsenost, že vie dieta utíšit a nasýtit, cím sa stáva  sebavedomejšia a kompetentnejšia do dalších dní a ako dokazujú výskumy, môže prežívat materstvo uspokojivejšie, má väcšiu tendenciu k intimite a ochranitelskému správaniu, tažšie zveruje dieta do opatery inej osobe. 

Casto sa hovorí, že by si matka po pôrode mala oddýchnut a dieta na pôrodnej sále jej to nedovolí. Ak však pôrod nebol extrémne vycerpávajúci, pocíti matka pocas druhej doby príliv energie, ktorý jej pomáha priviest dieta na svet a odlúcením placenty v tretej dobe pôrodnej dochádza k nárazovému vylúceniu velkého množstva prolaktínu. Tento hormón, okrem toho, že je zodpovedný za naštartovanie dojcenia, spôsobuje u matky „ostražitú bdelost“, bude nepokojná ak nebude dieta mat pri sebe a tolko odporúcaný oddych niekedy vôbec nie je možný. Keby bábätko ležalo pri nej, „poplachový signál“ by sa mohol „vypnút“ a pravdepodobne by si oddýchla lepšie.