Naše mamy rodili strašne. Čo radia svojim dcéram?

Užívajte si, že sú otcovia pri vás

Pani Terézia má dnes dve dospelé deti, a podľa jej slov sa zdravotníctvo posunulo dopredu. Za dôležitý úspech pokladá najmä to, že otcovia môžu byť pri pôrode, a väčší rešpekt k mamičkám.

„Dnešné ženy sa sťažujú na stav nemocníc. Niežeby som sa divila, prečo. Ale keď si predstavím vlastné pôrody, určite je to lepšie.

Moja dcéra rodila na modernej sále, doktorka jej odsúhlasila hudbu, pred pôrodom cvičila, prechádzala sa, pila. Celý čas tam bol zať, rozprával sa s ňou, podporoval ju. Keď sa narodil vnuk, prestrihol pupočnú šnúru, fotili sa, mali zážitok na celý život. Viete si predstaviť môj pôrod pred tridsiatimi rokmi?

Rodila som takmer celý deň, bolo horúco, a v tom čase ženy nesmeli ani piť. Keďže pôrodnice boli preplnené, kontrakcie som strávila na chodbe. Prvý pôrod bol strašný, lekár na mňa kričal, sestra mi tlačila na brucho…

V pôrodnici sa ostávalo týždeň, návštevy za nami mohli len v nedeľu. Bábätká sme ukazovali rodine z okna, na zavolanie stála fronta a sestričky nás pri tom kontrolovali.

Personál v nemocnici bol vtedy absolútnym pánom situácie a ženy si to riadne odtrpeli. Deti sme mali len na dojčenie. Izby boli preplnené, neustále sme sa budili na plač.

Domov som sa vrátila o desať rokov staršia a čakala ma denno – nočná šichta, lebo muži rozhodne nepomáhali toľko ako dnes.“

Nebojte sa požiadať o pomoc a zdieľať starosti

Že to dnes majú ženy ružové? Pani Eva si myslí, že nie. Aj keď sa do starostlivosti o dieťa a domácnosť oteckovia zapájajú viac, podľa jej názoru chýba väčšia ženská súdržnosť a podpora okolia.

„Sama mám tri vnúčatá a nemyslím, že to majú ženy ľahšie. Je pravda, že ženy dnes nemusia prať plienky a celé leto chystať výživu. Na druhej strane vidím, že ženská pomoc, ktorú som zažívala ako mama, už dnes neexistuje.

Keď sa mi narodil syn, tak sa starostlivosť oň rozložila. Moja mama napiekla koláče v sobotu, mladšia sestra mi chodila kočíkovať, staršia prišla pomôcť so záhradou.

Jedna švagriná mi pomohla, keď bolo treba dieťa „rozkojiť“, druhá dobehla a spolu sme v lete pozavárali, porozprávali sa, posťažovali.

Bola väčšia súdržnosť, ženy sa toľko nekritizovali, nevyvyšovali, ktorá čo robí lepšie. Syn šiel z rúk do rúk, ako bolo zvykom.

Dnešné ženy to majú ťažšie, lebo musia zvládnuť všetko a perfektne. Moja nevesta popri materskej pracuje a chodí na angličtinu kvôli povýšeniu, a k tomu chodí s vnučkou dvakrát týždenne plávať.

Aj tak ju syn kritizuje, že nemá upratané, alebo že nestihla navariť. Toto by si kedysi môj muž nedovolil.“

(17 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...